Plavba má prírodné aj ľudské zákony

Slovensko, 13. 10. 2008 (Verejná správa 21/2008)

Slovenská vláda v súlade s prijatou európskou dopravnou politikou si predsavzala vo vnútrozemskej plavbe pokračovať v uskutočňovaní platných medzinárodných dohovorov. V programovom dokumente sa zaviazala aj na harmonizáciu podmienok podnikania vo vnútrozemskej a medzinárodnej plavbe vrátane rozvoja dopravných a prístavných kapacít. V nasledujúcom texte približujeme súčasnosť a perspektívy Štátnej plavebnej správy.

Verejnosť zaostrí pozornosť na rieky a na dianie okolo nich väčšinou iba vo vypätých či mimoriadnych situáciách – v čase hroziacich či ničivých povodní, po ekologických haváriách alebo pri kolíziách plavidiel, ktoré sprevádzajú obete na životoch a veľké materiálne škody. Tak tomu bolo v októbri pred dvanástimi rokmi, kedy sa neďaleko rakúskej elektrárne vo Viedni – Freudenau potopil slovenský remorkér Ďumbier s jedným tlačným člnom. Na palube bolo deväť členov posádky, z ktorých ôsmi zahynuli. Zachránil sa len bocman-kadet Emil Šramek, ktorý kolíziu prežil s trvalými zdravotnými následkami. Mediálne divadlo ustalo až v máji 1997, kedy sa vrak remorkéra podarilo rakúskym odborníkom z toku rieky odstrániť. Aj pre verejnosť sa tým pádom akoby celá záležitosť skončila. Už menej sa vie, že Slovenská plavba a prístavy, ako majiteľ plavidla, na Krajinskom súde vo Viedni zažalovala o dva roky neskôr Rakúsku republiku a žiadala náhradu škôd i odškodnenie pozostalých. Na rukách by sme zrátali tých, čo by vedeli povedať, kedy sa súdny spor skončil a ako rozhodol. Dopovedzme – po štyroch rokoch odškodnením žalobcu i pozostalých.

Dva živly - voda a oheň

Našťastie pominuli časy, keď plavidlám na Dunaji hrozilo aj iné nebezpečenstvo ako veľká či plytká voda alebo katarakty. Začiatkom novembra 1991 pri prístave Apatín strely z rýchlopalných kanónov mínolovky armádnej riečnej flotily poškodili slovenský tlačný remorkér Šariš, o ktorom sa srbskí vojaci domnievali, že pašuje zbrane. Zasiahli aj kormideľňu a prevádzkové palivové nádrže. Remorkér zachvátil požiar, ktorý posádka uhasila, ale plavidlo nebolo schopné ďalšej samostatnej plavby...

Neďaleko prístavného mesta Ruse na bulharsko-rumunskom úseku Dunaja sa 20. decembra 2005 na riečnom kilometri 497 po požiari potopil slovenský remorkér Poľana, ktorý smeroval z Komárna do Konstance.

Vážna nehoda sa stala začiatkom októbra 2005 pri obci Sap neďaleko Gabčíkova, kde vypukol požiar na rumunskej výletnej lodi Oltenita, ktorá úplne zhorela. Kapitán lode reagoval pomerne chladnokrvne. Štvorpodlažnú loď dopravil čo najbližšie k brehu a pomocou mostíka dostal do bezpečia sedemdesiatsedem turistov z Dánska a Belgicka. Zachránilo sa aj štyridsaťpäť členov posádky. Len päťdesiatsedemročná speváčka kapely, ktorá účinkovala na lodi, zostala v kajute, kde jej obhorené telo objavili až hasiči...

Inšpektori Štátnej plavebnej správy naposledy asistovali polícii pri takejto mimoriadnej udalosti 19. decembra 2007 v bratislavskom Zimnom prístave, kde pri požiari na nákladnej lodi Nitra zomrel štyridsaťtriročný muž, ktorý na nej pracoval. Požiar zrejme vznikol nesprávnym vykurovaním.

Nehody sú len epizódy

Vyšetrovanie plavebných nehôd, z nich vyplývajúce závery, odborné posudky a odporúčania sú len zlomkom v činnosti organizácie.

„Pre nás je v zmysle zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe prioritný výkon odborného dohľadu nad správou a údržbou vodných ciest a prístavov, prevádzkou plavidiel a dodržiavaním predpisov týkajúcich sa plavby a zaisťovanie plavebnej bezpečnosti na Dunaji, Váhu, Morave, Bodrogu, Laborci, Latorici, Dunajci, tiež na uzatvorených vodných plochách a v prístavoch,“ rozširoval zameranie činnosti Štátnej plavebnej správy jej riaditeľ Ing. Jozef Moravčík. „Vydávame príslušné lodné listiny a ďalšie doklady, rozhodnutia na prerušenie, obmedzenie alebo zastavenie plavby, nielen pre povodne či kolízie, ale aj na čas konania športových podujatí, alebo počas prác na vodnej ceste či pri iných eventualitách. Zostavujeme skúšobné osnovy a vykonávame skúšky odbornej spôsobilosti členov lodných posádok i vodcov malých plavidiel. Od nás žiadajú investori stanoviská k zriaďovaniu stavieb na vodných cestách, prepravcovia osobitné povolenia pri preprave nebezpečných nákladov, naši inšpektori preverujú vybavenie plavidiel a kontrolujú predpísané posádky na plavidlách a majú aj iné úlohy. V roku 2007 sme vykonali vyše tisíc kontrol plavebnej bezpečnosti. “

Plavební inšpektori majú právo vstupovať na plavidlá počas plavby alebo počas ich státia a právo vstupovať do objektov a zariadení slúžiacich na plavbu. Ak inšpektor zistí závažné alebo opakované porušenie zákona alebo súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov, môže členovi posádky zadržať preukaz o odbornej spôsobilosti alebo vodcovi malého plavidla preukaz odbornej spôsobilosti na vedenie takého plavidla. Štátna plavebná správa môže uložiť finančný postih od 10 000 do 200 000 Sk alebo pokutu až do výšky pol milióna ak prevádzkovateľ plavidla, verejného prístavu alebo dopravca opakovane porušil zákonné povinnosti, pravidlá alebo podmienky na prepravu nebezpečných tovarov.

V čase od 19. do 27. júla tohto roku sa plavební inšpektori v pobočkách správy v Bratislave, Komárne, Žiline a Košiciach zamerali trebárs na odhaľovanie odcudzených rekreačných plavidiel a prívesných motorov, a tiež na to, či vodcovia rekreačných a malých plavidiel nepožívajú počas plavby alkoholické nápoje.

„Pri riešení zistených priestupkov dvanásťkrát použili dohováranie a uložili osemnásť blokových pokút vo výške 15 500 korún. Štyri vážnejšie porušenia zákona postúpili na ďalšie konanie. Buď ich vyriešime v bratislavskom ústredí alebo v spolupráci s našim nadriadeným orgánom – ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií“, zatváral priestupkovú agendu riaditeľ J. Moravčík.

Milióny z vody

V Registri plavidiel SR evidujú 785 takzvaných veľkých plavidiel, ktoré patria Slovenskej plavbe a prístavom (274) a iným prevádzkovateľom (511). Ku koncu roka 2007 bolo v registri zapísaných aj 5 066 malých plavidiel. Správne poplatky za úkony spojené s posudzovaním ich technickej dokumentácie, registráciou a inou agendou prevýšili 2 milióny 790 tisíc korún.

„Štátna plavebná správa ako rozpočtová organizácia mala v minulom roku predpísané príjmy tridsať miliónov korún. Dosiahla aktíva za vyše sedemdesiat a pol milióna korún a záväzný ukazovateľ v percentuálnom vyjadrení splnila na 242 percent. Podstatnou mierou sa na tomto hospodárskom výsledku odrazil výber prístavných poplatkov vo výške bezmála tridsaťšesť miliónov korún, príjmy z prenajatých pozemkov boli vyše tridsaťtri miliónov korún a prenájom budov priniesol vyše tri milióny,“ priblížil nám riaditeľ vlaňajšie hospodárske počty a zarovno uzavrel aj výdavkovú časť so stopercentným čerpaním rozpočtovaných prostriedkov za vyše štyridsať miliónov korún.

Príjmová zložka Štátnej plavebnej správy, ktorá existovala do konca januára 2008, sa v budúcnosti podstatne zmení. Od februára tohto roku vznikla spoločnosť Verejné prístavy, a.s., ktorá má za úlohu „ďalej spravovať a zveľaďovať majetok štátu vo verejných prístavoch a vytvárať dlhodobé a krátkodobé koncepcie na rozvoj vnútrozemských prístavov.“ Výber prístavných poplatkov a ďalšie príjmy z nehnuteľného majetku (prenájom pozemkov, budov, atď.) sa stali predmetom jej podnikania a zdroj príjmov ŠPS sa zúžil na výber správnych poplatkov.

„Našim poslaním je napĺňať štátnu dopravnú politiku stanovenú v programovom vyhlásení vlády“, hovorí o perspektívach organizácie J. Moravčík. „Znamená to tiež účelne vynakladať finančné prostriedky na budovanie nových vnútrozemských vodných ciest a venovať sa dôležitej problematike harmonizácie slovenských legislatívnych predpisov s normami a nariadeniami Európskej únie.“

Na Slovensku sú tri sledované vodné cesty – rieka Dunaj od kilometra 1880 po kilometer 1708, Váh (od kilometra 0 – 182) a Morava (0 – 69).

„Určujeme ako bude vytýčená plavebná dráha, akým spôsobom sa môže zasiahnuť do dna koryta rieky, kde bude vybagrované, aby bola zabezpečená plavebná hĺbka podľa odporúčaní Dunajskej komisie. Podľa nich by rieka Dunaj mala vyť splavná po 365 dní na garantovaný ponor plavidiel dva a pol metra,“ uzatváral riaditeľ.

V minulom roku bolo na sto sedemdesiatich dvoch sledovaných dunajských kilometroch plne splavných len 261 dní. Dunaj sa na našom území mohol pre vodnú dopravu využívať na 71,5 percenta. Vlani nebol nijaký výpadok plavby pre ľadové úkazy a pre povodňové aktivity tu čiastočne obmedzili plavbu len na niekoľko septembrových dní. Do Bratislavy priplávalo 7 273 plavidiel, odplávalo 6866 a na tranzit využilo dunajskú vodnú cestu 13 436 plavidiel. V Komárne zaevidovali 3410 plavidiel. Na bratislavskom kapitanáte zaevidovali na dunajských vlnách vyše tridsaťtisíc plavidiel.

Slovensko vynakladá na udržiavanie tejto významnej medzinárodnej plavebnej dráhy v zmysle Belehradského dohovoru ročne od 60 do 120 miliónov korún. Udržiavacie práce, na predpísanú hĺbku 25 dm, však majú len dočasný účinok a po povodniach a zvýšenom toku rieky ich treba opakovať. Dunaj mal začiatkom minulého roka v Bratislave pri Devíne 94 centimetrov, v Komárne 92 a v Štúrove 20 centimetrov! Je na ňom bezmála dvadsať brodových úsekov. Limitujúcim pre plavbu je najmä brod na riečnom kilometri 1735,5. Vyše sto dní tu bola hĺbka vody len od 15 do 27 decimetrov. Pod túto situáciu sa podľa slov vodohospodárov, ktorí majú na starosti údržbu vodnej cesty, podpísalo nedokončenie Vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros na maďarskej strane. Od Maďarska preto naša krajina žiada zabezpečenie trvalo stabilných a dobrých plavebných podmienok, čo by sa technicky dalo dosiahnuť vzdutím hladiny dobudovaním dolného stupňa vodného diela. Druhou a krajnou možnosťou je pokračovať v bagrovaní. Na našej strane sme ochotní bagrovať len ak by sa na financovaní týchto prác v rozhodujúcej miere podieľala aj maďarská strana. Ale to už je téma pre politikov. K prírodným zákonom treba pridať ľudské normy.

Emil SEMANCO

Späť