|
|
Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR
Slovensko, 27. 10. 2008 (Verejná správa 22/2008)
Prezident Ivan Gašparovič absolvoval začiatkom októbra návštevu Spojených štátov amerických, kde rokoval s prezidentom Georgom Bushom. Podľa slovenského prezidenta „je to aj určité zadosťučinenie, že Amerika nás vníma pozitívne a že s USA máme dobré vzťahy.“
V prvý deň návštevy vzdal Ivan Gašparovič hold pri pamätníku vojenského námorníctva Iwo Jima vo Washingtone padlým príslušníkom námornej pechoty USA. Jedným z nich bol aj rodák zo Slovenska Michael Strank, ktorý bol medzi vojakmi, čo počas druhej svetovej vojny na japonskom ostrove Iwo Jima vztýčili americkú vlajku na znak dobytia územia.
Americký prezident vyzdvihol naše pôsobenie v Severoatlantickej aliancii, pomoc v boji proti terorizmu, ako aj zámer posilniť vojenskú účasť na operáciách v Afganistane o sto percent. „Počas svojho funkčného obdobia som s radosťou podporoval vstup Slovenska do NATO. Bol som presvedčený, že Slovensko bude výborným partnerom a spojencom Aliancie, a história to potvrdzuje,“ uviedol pred novinármi George Bush. „Chcem ubezpečiť prezidenta Busha, že Slovensko si aj naďalej bude plniť svoje povinnosti v rámci Aliancie a naša účasť v Afganistane bude podľa jej predstáv,“ reagoval slovenský prezident.
Americký prezident na stretnutí so svojím slovenským partnerom oznámil zámer v krátkom čase zrušiť vízovú povinnosť: „Slovensko urobilo v oblasti zrušenia víz veľký pokrok. Očakávam, že v polovici novembra padne pozitívne rozhodnutie pre občanov vašej krajiny.“
Prezidenti v Bielom dome diskutovali aj o globálnej finančnej kríze. Ivan Gašparovič je presvedčený, že slovenská, dynamicky sa rozvíjajúca ekonomika prekoná krízu bez väčšej ujmy. Po návšteve Washingtonu odcestoval do Pittsburghu, kde ho prijal primátor Luke Ravenstahl. Aj primátor mu poďakoval za podporu, ktorú Slovensko venuje boju proti terorizmu a za účasť v mierových misiách i operáciách Aliancie.
„Pittsburgh má pre nás, Slovákov, aj historickú hodnotu. Tu bola podpísaná Pittsburská dohoda, ktorá bola prvým krokom k vytvoreniu spoločného štátu Čechov a Slovákov – Československej republiky,“ povedal náš prezident. Podľa primátora Ravenstahla bolo pre Pittsburgh veľkým prínosom, keď pred sto rokmi začali do mesta prúdiť tisíce Slovákov, ktorí svojou prácou i kultúrou prispeli k rozvoju mesta. V meste žije najväčšia slovenská krajanská komunita, ktorej počet sa odhaduje na sto- až stopäťdesiattisíc. Prvá vlna emigrantov sem prišla v 90. rokoch 19. storočia.
Prezident sa tiež stretol s predstaviteľmi spoločnosti US Steel v ich centrále v Pittsburghu. Privítali ho viceprezidenti spoločnosti John Goodish, Cris Navetta, ktorí v minulosti pôsobili v Košiciach, ako aj viceprezident Dave Lohr. „Som rád, že som sa dostal na pôdu US Steelu, pretože táto spoločnosť má veľmi silné väzby na Slovensko,“ povedal slovenský prezident. Zdôraznil, že práve US Steel má veľký podiel na rozvoji slovenského hospodárstva, najmä metalurgie. Poďakoval za prínos amerického investora v budovaní hutníckeho koncernu u nás.
Viceprezident US Steelu John Goodish zasa vyzdvihol podiel Slovákov pri budovaní hutníckeho koncernu v Pittsburghu, lebo práve Slováci spolu s ďalšími prisťahovalcami z Európy pittsburskú továreň US Steel postavili. Dave Lohr ocenil, že košický koncern dosahuje dobré hospodárske výsledky.
Ivan Gašparovič navštívil aj jednu z najstarších amerických univerzít – Pittsburskú univerzitu, ktorá vznikla v roku 1787. Na jej pôde vyjadril presvedčenie, že Slovensko má čo ponúknuť aj v oblasti vedy a vzdelávania. Dynamicky sa rozvíjajúca krajina potrebuje vzdelaných ľudí. Aj preto sa rozhodol navštíviť univerzitu v meste, ktoré má najsilnejšiu krajanskú komunitu v USA. S krajanmi sa slovenská delegácia stretla i na recepciách v tomto meste a na veľvyslanectve vo Washingtone.
Na domácej pôde sa Ivan Gašparovič stretol v Prezidentskom paláci s predsedom vlády Robertom Ficom a predstaviteľmi akademickej obce, aby spolu diskutovali o dokumente Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti. Prezident je presvedčený, že práve teraz nadišiel čas, kedy treba začať diskusiu o takomto dlhodobom rozvoji. Dokument podľa neho vytvára určitú platformu na racionálny, spoločenský a pragmatický dialóg, ktorý bude zameraný na moderný rozvoj nášho štátu a zároveň zohľadní sociálne postavenie občana. Vízia počíta aj s možnosťami kríz, ktoré môžu v budúcnosti nastať. Súčasná finančná kríza, ktorá prišla zo Spojených štátov amerických bude mať podľa prezidenta dopad nielen na Spojené štáty, ale na celý svet. Vyzdvihol, že Slovensko uplatňovalo reálnu ekonomickú politiku, zameranú aj na budúcnosť. Zdôraznil: „Dokument sa netýka len vládnej koalície alebo len opozície, nie je zameraný ani na individuálne podniky, týka sa nás všetkých. Preto musíme spoločne hľadať východiská, aby sme udržali pozitívny rast ekonomiky. Chcem vyzvať všetkých, nielen parlamentné politické strany, ale celú slovenskú spoločnosť, aby sme si navzájom pomáhali a udržali to dobré, čo na Slovensku je.“
Premiér Robert Fico pripomenul, že na vízii pracoval takmer stočlenný kolektív, ktorý ju vypracoval až do roku 2030. Stretnutím s hlavou štátu odštartovala vláda verejnú diskusiu a ako jej predseda podčiarkol, dokument by mali rešpektovať i vlády, ktoré budú na Slovensku zvolené v budúcom období. Kolektív autorov v rámci verejnej diskusie zapracuje do materiálu aj všetky aspekty finančnej krízy.
„Privítal by som, keby sa k nemu každá jedna politická strana postavila ako k dokumentu, ktorý potrebujeme, ktorý musíme mať a nie ako k dokumentu, ktorý prichádza v rámci jedného štvorročného volebného obdobia“ – zdôraznil po stretnutí s prezidentom predseda vlády.
Späť
Pridať komentár.
|