Riziká zvýhodnenia cudzieho kapitálu

Slovensko, 25. 11. 2008 (Verejná správa 23/2008)

Slovensko 21 a Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti sú dva dokumenty strategického formátu. Uzreli svetlo v čase, keď sa svet dostal do globálnej hospodárskej krízy, ktorú sprevádzajú aj politické turbulencie. Doc. Ing. Ján Králik, CSc., z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici si vo svojom článku všíma ekonomické pozície a potreby Slovenska v európskom i svetovom kontexte.

V rebríčku ekonomickej slobody pre rok 2008 zo 157 hodnotených krajín je Slovensko s indexom 68,7 percenta na 35. mieste. Pre porovnanie: Hong Kong vedie tabuľku. Takto hodnotil našu ekonomiku konzervatívny americký inštitút Heritage Foundation. To všetko podľa postulátu, že čím menej vláda zasahuje do fungovania trhu a ekonomiky, tým vyššie hodnotenie ekonomickej slobody krajina získa.

Zaiste, v stanovisku spomínaného inštitútu je aj kus ideologického zjednodušovania a politického škatuľkovania. Nevedno, ako bude vyzerať budúcoročné hodnotenie nadácie, keď bude musieť zaregistrovať súčasné a pravdepodobne nie posledné záchranné akcie vlád ekonomicky najvyspelejších krajín vrátane takých bášt konzervativizmu a liberalizmu, ako sú Spojené štáty americké a Veľká Británia. Štátna podpora skrachovaných finančných inštitúcií a podporné injekcie veľkým výrobným podnikom sú predsa v rozpore s tradičným vyznávaním všemocnosti a nedotknuteľnosti trhu. Keď sa takýto obrat odohral u veľmocí, musí sa nad tým zamyslieť celý svet, aj my na Slovensku.

Nevyšliapaná postsocialistická cesta

Treba si uvedomiť, že postsocialistické štáty potrebujú iný priestor na transformáciu svojej hospodárskej politiky ako klasickí účastníci trhu, a to sa vzťahuje aj na ich regióny. Uvedomuje si to aj Európska únia, ale ešte nemá jasno v tom, aký mechanizmus vládnych zásahov môže byť vôbec úspešný a čo prinesú jej vlastné regulačné rozhodnutia. Náš vstup do únie by predsa nebol možný, keby vláda nebola uskutočnila politické a ekonomické opatrenia na základe rozhodnutí a odporúčaní Európskej komisie. Aj pod vplyvom týchto opatrení sila našej ekonomiky rástla, inflácia sa spomalila, zvýšil sa reálny dôchodok aj reálna mzda. Ale bola to len zásluha prispôsobovania sa podmienkam Európskej únie?

Združenie zamestnávateľov vyslovilo názor, že efekt liberalizácie vyplývajúci zo vstupu do únie postupne oslabovali regulačné zásahy štátu. Pomerne široké spektrum odborníkov i podnikateľov však konštatovalo, že súčasný ekonomický rast Slovenska a niektorých jeho regiónov súvisí s priebehom transformácie (vykonaných reforiem) a procesom globalizácie. Veľmi otázna konkurencia, ktorá sa u nás vytvorila príchodom transnacionálnych firiem, síce znížila chudobu niekoľkých regiónov, ale zároveň zafixovala túto chudobu na určitú budúcu úroveň. Regióny upadajú do závislosti od budúceho osudu týchto korporácií a vládu čakajú ďalšie zásahy v prospech novej štrukturálnej zmeny, ak chce efektívne bojovať s chudobou a postupne - v priebehu pätnástich až dvadsiatich rokov - znížiť zaostávanie za priemerom Európskej únie. Ide o automobilový priemysel, ale už aj o elektrotechnický priemysel a ich vplyv na domáci a zahraničný obchod, ako aj ovplyvňovanie chudoby na Slovensku. Od toho bude závisieť zamestnanosť, cena práce a sociálny status obyvateľstva.

Rast ekonomiky vyvolali tri faktory: štátne zásahy pri jej transformácii vrátane reforiem, spomínaná priama štátna pomoc zahraničným investorom a udržiavanie nízkej ceny práce. Oponenti môžu namietať, že tento proces sa začal už systémovými spoločenskými zmenami po novembri 1989. Asi by podčiarkli otvorenie hraníc, cenovú liberalizáciu, privatizáciu, daňovú reformu, reformu trhu práce a verejnej správy, vstup do Európskej únie, podporu technologických zmien a vedomostnej ekonomiky, program výstavby diaľnic a globalizáciu.

Cena investičných stimulov

Všetky vymenované faktory mali určitý vplyv na ekonomický rast Slovenska, ale ani jeden nebol taký významný, aby vyvolal výrazný rast. Bez vládnej ingerencie by sa ani neuplatnili, alebo by pôsobili len okrajovo. Treba zdôrazniť, že sa presadili na úkor iných účastníkov trhu, ale nie v dôsledku prirodzeného vplyvu trhu a jeho mechanizmu. Ekonomický rast Slovenska, ale aj stále veľká diferenciácia ekonomickej úrovne regiónov Slovenska, sú výsledkom regulačného pôsobenia doterajších vlád a súčasnej vlády na trhu práce v prospech investorov. Vláda ich podporila masívnymi finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu a na úkor poklesu a stagnácie verejných rozpočtov.

Jedna z najväčších a najvýznamnejších firiem na Slovensku U. S. Steel Košice, ktorá vyrába plechy pre automobilový priemysel a zamestnáva približne pätnásťtisíc ľudí, prešla výhodným procesom privatizácie a dostala od vlády desaťročný daňový úver, ktorý iba v roku 2003 predstavoval viac ako dve miliardy korún. Automobilka Volkswagen Bratislava, ktorá zamestnáva asi osem a pol tisícky ľudí, tiež dostáva daňový úver, ktorý v roku 2006 mal hodnotu 1,661 miardy korún. Automobilky Kia Motors Slovensko Žilina (2700 zamestnancov) a PSA-Peugeot-Citroën Trnava (3300 zamestnancov) dostali od štátnu priame finančné stimuly a lacnú poľnohospodársku pôdu na výstavbu. Kia dostala podporu 13,2 miliardy korún a PSA 28,7 miliardy korún. Vláda sa zaviazala vybudovať pre ich dopravnú obsluhu požadovanú infraštruktúru. Rovnakým spôsobom sa postupuje aj v súčasnosti pri umiestňovaní investícií spracovateľského elektrotechnického priemyslu, ako je závod Sony v Nitre alebo Samsung v Galante. Samsung zamestnáva asi 4400 ľudí a priemerná hodinová mzda je 2,9 eura.

Atraktívnosť Slovenska stále vyplýva z vyhovujúcej a pomerne lacnej infraštruktúry, vládnej podpory a nízkej ceny práce. Napríklad na Orave platí firma zamestnancovi päť eur za hodinu, ale vo Francúzsku za tú istú prácu tridsaťpäť eur. Minimálna hodinová mzda na Slovensku je v tomto roku 1,46 eura za menej kvalifikovanú prácu a do 2,93 eura za vysoko kvalifikovanú prácu. Priemernú hodinovú mzdu vo výške päť eur poznajú len v najvyspelejšom regióne – v Bratislave. Priemerná nominálna hodinová mzda na Slovensku sa v roku 2007 pohybovala okolo štyroch eur. V tom istom období bola minimálna hodinová mzda vo Francúzsku 8,27 eur.

Šance veľkého skoku

Slovensko dnes patrí k ekonomikám silne obsadeným zahraničným kapitálom. Naša malá ekonomiku je preto silne otvorenou ekonomikou. Kto však zohrá rozhodujúcu úlohu pri formovaní je budúcej konkurencieschopnosti? Budú to zahraniční investori a transnacionálne korporácie, vďaka ktorým síce rastie hrubý domáci produkt, ale u ktorých aj končí profit z lacnej pracovnej sily v podobe časti potenciálu národného dôchodku? Nebude ich firemná politika jedného dňa brániť vláde úspešne realizovať naznačenú štrukturálnu politiku presunu ťažiska zo sekundárnej sektorovej ekonomiky (produkcia výrobkov) na kvartálnu ekonomiku – na uplatnenie inovácií a vedy?

Na Slovensku sa ukázalo, že pri globalizačných procesoch nie sú rozhodujúce priania vlády pri rozptyľovaní zahraničných investícií do regionálnych sídiel, a že je ťažké nájsť potrebné mechanizmy na obmedzenie koncentrácie investícií do najatraktívnejších lokalít. Rovnako ťažké je nájsť účinný spôsob podpory domácim investorom v regiónoch so slabšou infraštruktúrou, aby radikálne nenarástli regionálne rozdiely.

Na Slovensku sa v roku 2011 ukončí prechodné obdobie zákazu predávať pôdu cudzincom. Jej cena by mohla stúpať. Ale už teraz ju skupujú cudzinci prostredníctvom obchodných spoločností založených na Slovensku. Regióny nemajú vlastnú ekonomickú stratégiu, ktorá by predvídala vývoj cien a pripravila by systémové opatrenia proti lacnej reprivatizácii tohto národného bohatstva. Po roku 2011 môže nízka cena prilákať ďalších investorov a transnacionálne korporácie, zahraničných farmárov, podnikateľov v cestovnom ruchu a realitné spoločnosti. Zvýši sa otvorenosť ekonomiky, bude rásť hrubý domáci produkt v sektoroch poľnohospodárstva a cestovného ruchu, ale môže dôjsť aj k ďalšiemu vývozu potencionálneho dôchodku národného hospodárstva nielen cez lacnú pracovnú silu, ale aj cez nízku cenu pôdy. Cena poľnohospodárskej pôdy pri predaji na stavebné účely bola v roku 2007 v priemere päť eur za meter štvorcový a na poľnohospodárske využitie tri pätiny eura za rovnakú výmeru. V krajinách bývalej EÚ 15 bola cena minimálne na hranici sto eur za meter štvorcový.

Pre regióny Slovenska sa tak globalizačný proces po rýchlom raste niektorých ukazovateľov môže stať aj brzdou ďalšieho rastu ekonomiky. To môže tiež posilniť dopady americkej hospodárskej krízy na európske krajiny a slovenská vláda nebude môcť v takýchto podmienkach uskutočniť zamýšľaný prechod ku znalostnej ekonomike. Vyspelé ekonomiky Európy a iných svetadielov sa nám budú vzďaľovať, lebo sa ľahšie vyrovnajú s krízou.

Znepokojujúce otázky

Vzhľadom na nedokončenú transformáciu verejnej správy a jej nestabilnú štruktúru je problém odpovedať na otázku, či v rámci globalizácie uskutočnené reformy prispejú k posilneniu dvoch rozhodujúcich kritérií demokracie v európskom priestore, a to je subsidiarita a konkurenčné prostredie. Pred týmto problémom nestojí v Európskej únii iba Slovensko, prípadne iba postsocialistické štáty. Vážne politické dilemy, najmä vo vzťahu k regionálnym rozdielom, trápia i Taliansko.

Keď už hodnotíme prínos globalizácie zo zorného uhla inovačnej výkonnosti, malo by nás zaujímať aj to, do akej miery sa prejavuje v regiónoch. Zásahy štátu treba usmerniť na také inovačné aktivity, ktoré povedú k rastu kvartálneho sektora. Nemožno sa uspokojiť s hodnoteniami, ktoré – s určitou dávkou jednostrannosti a zaujatosti - označujú otvorenosť našej ekonomiky ako úspešnú. V rámci hodnotenia inovačnej aktivity je priemer Európskej únie určený indexom 0,45. Slovensko je s indexom 0,24 na ôsmom mieste. Problémom ekonomickej praxe aj teórie pri hodnotení vplyvu globalizácie na regióny by malo byť hľadanie účinných odpovedí na otázku, ktoré ukazovatele a investície podporujú alebo utlmujú formovanie znalostnej ekonomiky.

Máme program Slovensko 21 a spracúva sa stratégia rozvoja do roku 2030. Smer je sľubný, ale aká bude realizácia? Naša malá ekonomika bude stále vystavená rizikám globalizácie bez ohľadu na to, z akej politickej a ideologickej pozície bude riadená. Osamotená nemá nádej na úspech. Obstojí len ako člen krajín Európskej únie a eurozóny. Slovenské vlády vždy budú musieť zasahovať v súlade s politikou únie a smerovaním ekonomickej globalizácie, bez ohľadu na postavenie v rebríčkoch svetových hodnotení.

Ján KRÁLIK

Späť