Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 25. 11. 2008 (Verejná správa 23/2008)

Návšteva britskej kráľovnej Alžbety II. s manželom, princom Philipom, vojvodom z Edinburghu, zaujala celé Slovensko aj zahraničie. Išlo o historicky prvú oficiálnu návštevu britskej panovníčky na Slovensku. V programe kráľovského páru bolo stretnutie s naším prezidentským párom, s bratislavským primátorom a stretnutie s občanmi. Kráľovná navštívila aj miesta železnej opony na historickom Devíne.

Prvý deň návštevy britského kráľovského páru vyvrcholil oficiálnou štátnou večerou. Ivan Gašparovič v slávnostnom prípitku povedal, že „návšteva patrí medzi najvýznamnejšie, aké kedy na Slovensko v ére jeho samostatnosti zavítali. Hosť do domu, Boh do domu – táto starodávna slovenská ľudová múdrosť vari najstručnejšie a najvýstižnejšie vyjadruje dlhovekú tradíciu našej pohostinnosti, ktorú už okúsilo veľa vzácnych hostí.“ Druhý deň oficiálnej návštevy britskej panovníčky Alžbety II. a princa Philipa strávili hostia vo Vysokých Tatrách.

Ivan Gašparovič s manželkou navštívil Prahu, aby si pripomenul 90. výročie vzniku Československa. Podľa slov nášho najvyššieho predstaviteľa „keby nebolo tohto dňa a tohto dátumu, Slováci a Česi by k sebe možno nikdy nemali tak blízko, ako majú dnes.“ Ocenil, že Slováci a Česi si v tom zložitom období našli spoločnú tému a založili spoločný štát. „Vznik Československa bol jedinečnou príležitosťou našich národov pre vlastnú štátnosť,“ uviedol prezident.

Zahranično-politické aktivity prezidenta pokračovali prijatím ministra pre vnútornú bezpečnosť USA Michaela Chertoffa. Ten navštívil hlavu štátu, aby oficiálne oznámil zrušenie vízovej povinnosti pre občanov Slovenskej republiky od 17. novembra 2008. Minister Chertoff sa Ivana Gašparoviča pýtal na náš pohľad na rusko-gruzínsky konflikt. „Slovenská republika sa k intervencii Ruska postavila jednoznačne, že otázka vzniku nových štátnych útvarov nemôže ísť mimo rámec medzinárodných zmlúv.“ Prezident ďalej dodal, že aj samostatné Gruzínsko má svoj podiel na vzniku konfliktu. „Napriek tomu Slovensko podporuje celistvosť Gruzínska rovnako striktne ako v prípade Kosova ako súčasti Srbska,“ povedal.

Ďalšou významnou zahraničnou aktivitou hlavy štátu bola oficiálna návšteva Chorvátskej republiky, ktorú začal stretnutím so svojím chorvátskym partnerom Stjepanom Mesićom. Ten poďakoval Ivanovi Gašparovičovi za podporu chorvátskych strategických cieľov, vrátane vstupu do euroatlantických štruktúr. Hlavným odvetvím chorvátskeho hospodárstva je cestovný ruch a turizmus, ale Chorváti majú záujem posilniť aj iné segmenty hospodárstva. Vidí možnosti rozšírenia spolupráce predovšetkým v oblastí energetiky a energií, v zdokonalení spolupráce v oblasti plynovodov a ropovodov, čím by sa pre Slovensko diverzifikovali energetické zdroje. Slovenská republika má záujem o investovanie v Chorvátsku, ale aj o spoločné investície v tretích krajinách. Prezidenti hovorili aj o problematike súčasnej svetovej finančnej krízy a jej vplyvu na hospodárstvo obidvoch krajín.

„Na ceste Chorvátska do NATO a Európskej únie Slovensko ukázalo, že je spoľahlivým a konštruktívnym partnerom,“ povedal Stjepan Mesič. Podľa prezidenta Gašparoviča je nespravodlivé, že práve Chorváti, ktorí sú podľa neho viac pripravení na vstup do Európskej únie, ako jej poslední noví členovia, ešte nie sú členskou krajinou. Vyjadril presvedčenie, že termíny ohľadom vstupu Chorvátska budú naplnené. Zároveň prisľúbil chorvátskej strane plnú pomoc. Upozornil tiež, že vstup Chorvátska by mohol byť pozitívnym príkladom aj pre ostatné krajiny Balkánu.

Ivan Gašparovič tlmočil aj odmietavý postoj k uznaniu samostatnosti Kosova. Slovensko, ktoré rešpektuje medzinárodné právo nie je za kosovskú nezávislosť a rovnaký postoj má aj k udržaniu celistvosti Gruzínska. Prezidentovi Mesićovi poďakoval za podporu slovenskej menšiny v Chorvátsku. „Tamojší Slováci zachovávajú tradície, kultúru i jazyk, ale vedia, že Chorvátsko je ich nová vlasť, že sú občanmi tohto štátu,“ zdôraznil a dodal, že zachovávajú aj potrebnú lojalitu štátu. To nemožno povedať o všetkých národnostných menšinách na Slovensku.

Obidvaja prezidenti vystúpili v Záhrebe na slovensko-chorvátskom ekonomickom fóre. Predseda Chorvátskej hospodárskej komory Nadan Vidoševič vyhlásil, že Slovensko je v ekonomickej oblasti najbližším chorvátskym partnerom. Ivan Gašparovič vo svojom vystúpení pred podnikateľmi v Záhrebe vyjadril presvedčenie, že na Slovensku sa i napriek svetovej finančnej kríze podarí udržať trend rastu ekonomiky. Chorvátsko je podľa najnovších údajov na 39. mieste medzi jeho zahraničnými investormi a slovenské investície v Chorvátsku zaujímajú 14. priečku. Doplnil tiež, že za prvých osem mesiacov tohto roka navštívilo Chorvátsko vyše 274-tisíc Slovákov.

Mimoriadne možnosti spolupráce sa aj podľa nášho najvyššieho predstaviteľa črtajú najmä v energetike: „Chorvátsko sa svojimi zásobami ropy a prístavmi môže stať naším významným partnerom, ktorý by prostredníctvom prepojených ropovodov Adria – Družba zásoboval ropou značnú časť Európy.“

V programe návštevy bolo aj stretnutie s premiérom Ivom Sanaderom a Ivan Gašparovič vystúpil tiež s prejavom v chorvátskom parlamente. V príhovore oznámil chorvátskym poslancom, že 24. októbra 2008 Národná rada SR vyslovila súhlas s protokolmi k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Chorvátskej republiky. Následne sa sám podpísal na ratifikačnú listinu.

Slovenský prezident pokračoval v návšteve stretnutím s predsedom parlamentu Chorvátskej republiky Lukom Bebičom a zavŕšil ju otvorením slovenského konzulátu, ktorý v Splite povedie podnikateľ Antun Plančič.

V Bratislave sa prezident stretol s podpredsedom vlády a ministrom školstva Jánom Mikolajom, aby diskutovali o pripravovanom štátnom rozpočte pre rezort školstva.

Späť