Zelený kráľ ľubovnianskej renesancie

Slovensko, 21. 12. 2008 (Verejná správa 24/2008)

Neobávajte sa, že sme si poplietli umelecké a architektonické slohy. Stará Ľubovňa prežíva renesanciu turistickú. Aj keď je na Ľubovnianskom hrade, ktorý patrí k najkrajším a najpríťažlivejším stredovekým pevnostným areálom u nás, zachovalý renesančný palác a dokonca aj najstaršia renesančná delová bašta, návštevnícku renesanciu prežíva posledných pár rokov. Hrad i podhradie so stredovekým vojenským táborom počas nej doslova ožili záujmom turistov z rôznych končín sveta. Lákajú organizovaním zaujímavých podujatí, rekonštrukciami dávnych vojenských bitiek, etnografickými a remeselníckymi dňami v neďalekom národopisnom skanzene, archeologickým i stavebným ruchom, ktorý zmenil aj jeho charakteristickú siluetu na pozadí Ľubovnianskej vrchoviny.

Vyrástol nad riekou Poprad ako pohraničný strážny hrad. Rovnako aj neďaleký Plaveč, kde sa kedysi začiatkom 12. storočia usadili kráľom povolané strážne oddiely Polovcov. O hradnom pánovi Mikulášovi Plavečskom sa dodnes povráva, že to bol ukrutný človek. Tak znenávidel i vlastného brata, že ho po smrti dal vyniesť z krypty, natiahnuť na dereš a dráb nebožtíkovi vyťal dvadsaťpäť palíc...

Plaveč dostavali v roku 1294 a zrejme vtedy vyrástol aj Ľubovniansky hrad, lenže o ňom je prvá písomná zmienka až z roku 1311, kedy patril Omodejovcom. O tri roky neskôr zavítal do týchto končín kráľ Karol Róbert. Ako rodený bojový stratég si uvedomil výhodnú polohu hradu pri dôležitej obchodnej ceste do Poľska a pričlenil ho pod uhorskú korunu. Bola tu kráľovná Mária i jej manžel Žigmund Luxemburský, ktorého husiti a neskôr bratríci prezývali „ryšavá líška“. Nespomíname ho náhodou. Osudovo sa zapísal nielen do dejín hradu, ale aj do histórie trinástich spišských miest a obcí. Za pôžičku 37 000 kôp českých grošov ich dal do zálohy Poľsku. V marci 1412 to na hrade slávnostne potvrdili s poľským panovníkom Vladislavom II. Jagelonským. Celý región potom patril Poliakom tristošesťdesiat rokov. Na hrade i v podhradí sa až do roku 1772 striedali poľskí kráľovskí miestodržitelia a istý čas, keď bolo Poliakom pri švédskom ťažení najťažšie, ukrývali v ňom aj poľské korunovačné klenoty, ba aj klenot najcennejší – kráľa Jána Kazimíra. Po slávnom víťazstve nad Turkami pri Viedni sa tu zastavil ďalší poľský panovník Jan Sobieski.

Azda aj preto sem tak často a v hojnom počte prichádzajú práve poľskí turisti. Ani začínajúca sprievodkyňa však návštevníkom nezabudne pripomenúť, že na svojom úteku do Poľska tu nedobrovoľne pobudol aj neskorší slovenský kráľ Madagaskaru, vrbovský šľachtic Móric Beňovský. Ak nebude priveľmi unavená z ustavičného opakovania všelijakých dátumov a mien hradných celebrít, uťahaná z množstva schodov v špirálovitých schodištiach a náročného výstupu po hradných nádvoriach, možno ich zavedie do kobky, kde tohto dobrodruha väznili. Ukáže im miesto, kde dal hradný pán zamurovať svoju trucujúcu dcéru a zaiste aj spálňu španielskej infantky Izabely de Burbon, manželky posledného majiteľa hradu Jana Zamoyského. Spomenúť by mala ešte jednu korunovanú hlavu – uhorského kráľa Ľudovíta I., ktorý v roku 1364 dal mestu najväčšie výsady, povýšil ho na slobodné a kráľovské. Právom meča ho vyňal spod jurisdikcie hradu, ale to hradné lektorky často zamlčia, akoby mu to zazlievali...

Vojna pre strieborné smreky

Kto trochu pozná biografiu staroľubovnianského primátora RNDr. Valenta Jaržembovského, vie, že je presvedčením ekológ, pasovaný prírodovedec, bytostný ochránca a zveľaďovateľ prírody. Štyri roky bol aj na čele úradu, ktorý má ochranu prírody ako hlavnú náplň činnosti. Je však málo takých, čo vedia o jeho prezývke Zelený kráľ, aj keď si ju vyslúžil dávno. Ešte začiatkom osemdesiatych rokov. Vtedy ho ako mladého absolventa univerzitného štúdia so zameraním na botaniku v doplňujúcich voľbách zvolili za podpredsedu mestského národného výboru pre nadstavbu a služby. A starší funkcionári jeho nadšenie a angažovanie sa za ochranu prírody poctili takýmto titulom. Pravda, predtým musel o svojich schopnostiach presvedčiť pri stavbe a rozbehu ľubovnianskej textilky, ktorá mala v mnohých smeroch vynikajúce parametre a dávala prácu ženám zo širokého okolia. Už nedáva. Po úplnom bankrote zanikla aj známa Skrutkáreň. Rozostavaná Tesla ani nezačala produkovať. Bašty zamestnanosti v okrese padli. A chlapi spod Magury sa znovu pobrali za prácou do sveta. Viacerí ako ich predkovia – aj s drotárskou krošňou.

„To je barbarstvo,“ uzavrel v jednej chvíli počas našej návštevy telefonický rozhovor primátor a nahnevane hodil slúchadlo do vidlice aparátu. S mužom na druhej strane drôtu však nehovoril o hospodárskej recesii, ale o kríze svedomia. „Predstavte si,“ vysvetľoval, „nedávno požiadal o výrub dvoch vyrastených strieborných smrekov, ktoré mu tienili budovu. Jeden by bol naozaj v priebehu niekoľkých rokov odišiel. Mal svoj vek, rástol blízko múrov, zacláňal slnku. Ale druhý bol ešte v plnej sile, životaschopný, mohol rásť. Lenže ešte pred našim rozhodnutím majiteľ stromy orezal. Počuli ste, ako to dopadlo.“

Primátor potom rovnako zápalisto pokračoval: „Beriem to skoro profesionálne. Nielen doma, ale aj počas ciest Slovenskom. Vidím každý neodborný zásah do stromu. Je mi ho ľúto, lebo dakedy sú to také zásahy, akoby ste človekovi odrezali uši, ruky, skoro nahého ho kamsi postavili a povedali, že je ošetrený. V našom meste do stromu, ktorý má hodnotu, nezasiahne dajaký amatér, nesmie. Občas sa pritrafí, že dajaký jednotlivec čosi svojvoľne urobí, ako ste to počuli pred chvíľou. Ten by si naozaj zaslúžil dereš.“

V priebehu uplynulých šestnástich, sedemnástich rokov dali v meste vyše jeden a pol milióna korún na ošetrenie stromov. Pre Starú Ľubovňu však dendrologickú činnosť vykonáva renomovaná krakovská firma, s ktorou majú dohodnutú spoluprácu. Tá ošetruje zeleň priamo v centre Krakova a je známa po celom Poľsku. Na Námestí sv. Mikuláša v parku pri kostole jej pracovníci už po druhý raz formovali staré lipy, ošetrili všetky vzácne stromy popri krížovej ceste a pred týždňom dokončili prácu na presvetlení a úpravách stromov v starom cintoríne.

V kráľovstve ekológie

Životné prostredie nie sú iba stromy. V Starej Ľubovni urobili mnoho užitočnej práce prostredníctvom firmy Ekos, ktorá je stopercentnou mestskou spoločnosťou. Od roku 1996 má na starosti mestskú zeleň, odpadové hospodárstvo a hospodárenie v mestských lesoch. V odpadovom hospodárstve patrí do slovenskej špičky. V roku 2003 získala cenu ministra životného prostredia.

„Za krátky čas sme na území okresu zlikvidoval všetky divoké skládky, z ktorých bolo minimálne pätnásť veľkých a odpad teraz sústreďujeme na jednej regulárnej skládke, ktorá vyhovuje všetkým ekologickým pravidlám. Rovnako sa centralizuje aj separovaný zber. Odpady z celého regiónu sa zvážajú k triediacej linke. Netrieštia sa sily a zvyšuje efektivita činnosti. Spoločnosť je životaschopná a rozvíja sa. Pri všetkej skromnosti môžem povedať, že sme v tomto smere dobrí,“ listoval v ekologickej kapitole primátor a približoval ďalšie zámery zveľadenia mesta.

„Spracovali sme a podali projekty na budovanie nových stanovíšť na separovaný zber. Pripravujeme sa na ďalšiu zložku bioodpad a veľký, sedemdesiatmiliónový projekt je pripravený na kompostáreň, ktorá by mala stáť zhruba na ploche jedného hektára neďaleko čističky odpadových vôd.“

Problémom číslo jeden však nie je v Starej Ľubovni ekológia. Tá je iba predpokladom na udržanie tej kvality prírodného prostredia, ktorá sem priťahuje tisícky návštevníkov. Gordickým uzlom je doprava a jej fungovanie. Mesto je – vzhľadom na svoju špecifickú polohu na vyvýšenine a na absenciu obchvatových komunikácií – prepchaté automobilmi.

„Je otázkou času, kedy by sme sa v centre, obrazne povedané, zadusili,“ podotkol primátor. „Viackrát sme preto rokovali s predsedom kraja i s riaditeľstvom správy ciest. Z vlastných zdrojov sme vykúpili pozemky, dali vypracovať projektovú dokumentáciu na komunikáciu, ktorá by od dedín Nová Ľubovňa, Kolačkov a Jakubany prepájala Levočskú ulicu smerom na Prešovskú cestu. Všetko je pripravené na vydanie stavebného povolenia. Verím, že do konca roka to stihneme.“

Pri vstupe do mesta od Popradu oproti Lidlu postaví svoj objekt aj Kaufland a ráta sa tu s kruhovým objazdom. Ďalšiu mestskú komunikáciu vybudujú zo sídliska Západ, kde žije okolo desať tisíc obyvateľov, poza starý cintorín, okolo povodňového dvora práve k týmto obchodným reťazcom.

Takto sme s primátorom prebrali reštauračné a ubytovacie kapacity, výstavbu športovísk, resty z minulosti, zámery rekonštrukcie architektonicky najcennejších objektov – Reduty a Provinčného domu, hovorili o rómskom probléme, výstavbe bytov a najmä o turistickej renesancii.

„Trochu sme zaspali vývoj,“ priznal sebakriticky. „Za posledných šesť rokov sme neodovzdali ani jeden byt. Prvú šestnásťbytovku už staviame, výstavba ďalších dvadsiatich šiestich bytov je pripravená, desať bude v nadstavbe nad zdravotným strediskom a štyri nad materskou školou. Na Šibeničnej hore plánujeme dvesto rodinných domov. Pre individuálnych stavebníkov vytvárame podmienky aj na sídlisku Východ. V prvej etape tam môžu postaviť do dvadsať domov...“

Valent Jaržembovský je staroľubovnianskym primátorom po tretí raz. Za posledné tri mesiace mal jednu nedeľu voľnú...

Zelený kráľ.

Emil SEMANCO

Späť