Spolunažívanie je možné bez konfliktov

Slovensko, 6. 1. 2009 (Verejná správa 25-26/2008)

Národné osvetové centrum skúmalo minulý rok kultúru spolužitia obyvateľov národnostne zmiešaných oblastí južného Slovenska. Vedúci výskumu prof. PhDr. Ján Sopóci, CSc., z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave ani v náznakoch nekonštatoval pokusy odnárodňovať maďarskú menšinu a poškodzovať ju v jej právach. Kritici slovenskej vlády zo Strany maďarskej koalície a z celého spektra oficiálnej maďarskej politiky však tvrdia pravý opak. Kde je pravda?

Cieľom výskumu bolo získať poznatky o postavení, vzťahoch a pro­blémoch Slovákov i Maďarov žijúcich na národnostne zmiešaných územiach južného Slovenska. Zo sedemnástich otázok, na ktoré hľadal odpovede, si v zaslúžia pozornosť dve - Aké jazyky a v akej miere ovládajú obyvatelia jazykovo zmiešaných území? Ako hodnotia Slováci a Maďari stav svojho národného povedomia?

Podľa sčítania ľudu z roku 2001 maďarská menšina bola najpočetnejšou - 519 775 občanov, teda 9,66 percenta všetkého obyvateľstva. Väčšinou obýva oblasti pri južnej hranici. V dvanástich okresoch - Dunajská Streda, Galanta, Šaľa, Komárno, Nové Zámky, Levice, Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava a Trebišov – tvoria obyvatelia maďarskej národnosti viac ako 25 percent ich obyvateľstva. Slováci v týchto okresoch tvorili 51,9 percenta, Maďari 45,7 percent a príslušníci iných národností 2,4 percenta obyvateľstva.

Výskum zistil, že vzťahy obyvateľov slovenskej a maďarskej národnosti obývajúcich tieto časti SR sú prevažne dobré alebo aj veľmi dobré. Tomu zodpovedá i prevaha pozitívnych hodnotení kvality týchto vzťahov a spolužitia Slovákmi aj Maďarmi žijúcimi na národnostne zmiešaných územiach. V porovnaní s rokom 2001 však stúpla nespokojnosť občanov maďarskej národnosti s možnosťami hovoriť materinským jazykom na úradoch, alebo so zastúpením Maďarov v orgánoch miestnej samosprávy. Zároveň pokleslo hodnotenie kvality vzťahov a spolužitia so Slovákmi. Rôzne iné výskumy a ankety, vykonané v posledných dvoch rokoch, naznačujú, že táto tendencia sa prejavuje od odchodu Strany maďarskej koalície do opozície, od straty výsadných pozícií vo verejnej správe a najmä od obmedzenia nadštandardného toku finančných prostriedkov do politických, hospodárskych, vzdelávacích a kultúrnych štruktúr maďarskej národnostnej menšiny.

Slováci i Maďari pociťujú na národnostne zmiešaných územiach rôzne prejavy nerovnoprávnosti a diskriminácie občanov vlastnej národnosti a domi­nancie občanov druhej národnosti, napríklad v zložení miestnych zastupiteľstiev, pri získavaní zamestnania, pri obsadzovaní riadiacich funkcií alebo v styku so štátnymi úradmi. Nepredstavujú síce väčšinu, ale nie sú ani okrajovou skupinou. Okrem toho občania maďarskej národnosti sa častejšie ako Slováci cítia byť diskriminovaní kvôli svojmu materinskému jazyku a národnej príslušnosti.

Na komunikáciu treba dvoch

Dobré vzťahy a harmo­nické spolužitie obyvateľov národnostne zmiešaných území spočíva na komunikácii. Prvou podmienkou je ovládanie spoločného jazyka, prípadne jazykov. Tou druhou – hoci výskum to len naznačil - je obojstranná ochota viesť konštruktívny dialóg.

Viac ako 30 percent respondentov slovenskej národnosti ovládalo aj maďarský jazyk podľa vlastného hodnotenia dobre a necelých 29 percent čiastočne. Až tri štvrtiny respondentov maďarskej národnosti považovali svoju znalosť slovenčiny za dobrú a iba necelá štvrtina za čiastočnú. Keby tieto sebahodnotenia zodpovedali skutočnosti, nemali by mať problémy uplatniť sa kdekoľvek v štátnej správe a samospráve, na trhu práce, v podnikaní alebo vo vysokoškolskom štúdiu.

Väčšina Slovákov žijúcich na juhu uviedla, že doma, v zamestnaní, na úradoch, v obchodoch i v susedstve používajú výlučne alebo predovšetkým slovenský jazyk. Maďarský najčastejšie v susedstve, pri bežnej občianskej komunikácii. O prispôsobivosti Slovákov svedčí to, že asi pätina používa vo svojom každodennom živote aj maďarčinu.

Maďari používajú svoj materinský jazyk najmä alebo výlučne doma a v susedstve, pomerne často však i v zamestnaní a v obchodoch. Na úradoch rozpráva výlučne po slovensky iba necelých 14 percent respondentov maďarskej národnosti.

Používaniu slovenčiny a maďarčiny zodpovedajú aj názory na nutnosť ovládať štátny jazyk. Väčšina respondentov sa nazdávala, že v oblastiach obývaných slovenským i maďarským obyvateľstvom sa nemožno zaobísť bez dobrej znalosti slovenčiny. Ale v maďarskom prostredí viac ako dve pätiny občanov si myslia, že sa na južnom Slovensku zaobídu bez dobrej znalosti slovenčiny. V porovnaní s výskumom v roku 2001 je to výrazný nárast.

Pokiaľ ide o dobrú znalosť maďarčiny, tak väčšina na oboch stranách ju nepovažuje za nevyhnutnú. Opačný názor má iba zhruba pätina slovenských i maďarských respondentov. Veľká časť obyvateľov južného Slovenska, najmä Maďarov, teda na základe svojich praktických skúseností dospela k názoru, že v národnostne zmiešaných oblastiach nie je nevyhnutné ovládať maďarčinu. Treba si ale všimnúť fakt, že pokiaľ by sa v úradnom styku presadila maďarčina na úkor štátneho jazyka, tak by viac ako štvrtina Maďarov nepovažovala za potrebné ovládať slovenčinu.

Neuralgickým bodom národnostných vzťahov, ale i slovensko – maďarských oficiálnych vzťahov, sa stala výchova a vzdelávanie detí a mládeže v slovenskom a v maďarskom jazyku. Maďarský minister István Hiller dokonca kritizoval Slovensko, že diskriminuje maďarskú menšinu pri používaní materinského jazyka.

Rozsiahla sieť viac ako 350 maďarských a slovensko-maďarských materských škôl, ktoré navštevuje vyše jedenásťtisíc detí, môže byť príkladom pre viaceré štáty Európskej únie. Na Slovensku je aj 409 základných a stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským alebo škôl so slovenskými i maďarskými triedami, kde sa v maďarskom jazyku vzdeláva vyše 51 000 žiakov a študentov. V roku 2007 na ne ministerstvo školstva vynaložilo viac ako dve a pol miliardy korún. Na Univerzite J. Selyeho v Komárne, ktorú štát ročne dotuje 62 miliónmi korún, je na dennom štúdiu asi tisíctristo študentov a na externom viac ako tisíc. Pritom vysokoškolské vzdelanie v maďarčine poskytuje aj Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici a Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre.

Chýba zmysel pre realitu

Vedúci činitelia Strany maďarskej koalície, ani predstavitelia maďarskej vlády nechcú vziať na vedomie realitu doby, ktorá rovnako postihuje Slovensko i Maďarsko. Pri klesajúcej demografickej krivke sa kvôli mimoriadne nízkym počtom detí zatvárajú a zlučujú nielen maďarské, ale i slovenské školy. Trh práce tvrdo ukázal, aký obmedzený priestor na hľadanie zamestnania „poskytuje“ neznalosť štátneho jazyka. Rozumní, predsudkami a nacionálnou pýchou nezaťažení maďarskí rodičia dávajú deti do slovenských škôl v prvom rade preto, aby pred nimi otvorili širšie obzory uplatnenia, a to nielen na Slovensku, ale aj v Česku. Maďarskí etnickí politici a učitelia ich obviňujú z odnárodňovania a zrady „maďarstva“. Na plnohodnotné profesionálne a občianske uplatnenie na území celého štátu treba ovládať slovenčinu aspoň tak ako maďarčinu. Na tom nič nezmení politická hra na štandardy, nadštandardy alebo pozitívnu diskrimináciu pre maďarskú menšinu.

Vráťme sa ešte k výskumu Národného osvetového centra. Príslušníci slovenskej i maďarskej národnosti ohodnotili možnosti výchovy a vzdelávania detí a mládeže v materinskom jazyku na rôznych typoch škôl vo svojom okrese zväčša ako veľmi dobré. Stále je však na oboch stranách pomerne veľká skupina občanov, ktorá si myslí, že „tí druhí“ sú na tom o čosi lepšie.

Komunikácia v slovenčine i v maďarčine nepatrí medzi najvypuklejšie problémy vzájomných vzťahov a spolužitia na južnom Slovensku. Je to dôsledok vysokej miery dvojjazyčnosti obyvateľov tohto územia, ako aj vysokej miery ústretovosti, schopnosti a ochoty Slovákov komunikovať so spoluobčanmi maďarskej národnosti v rôznych prostrediach v maďar­čine. Obyvatelia maďarskej národnosti sa pritom neprestávajú hlásiť k svojmu materinskému jazyku a usilujú sa dorozumieť v ňom i v úradoch a na verejnosti. Dôraz, ktorý kladú na komunikáciu v maďarčine, dokonca zosilnel.

V národnej hrdosti vedú Maďari

S výchovou a vzdelávaním súvisí aj pestovanie národného povedomia Slovákov i Maďarov. V tom sa zhodli respondenti z oboch strán. Na prvé miesto kladú výchovu v národnom a vlasteneckom duchu v rodine a v škole. Slovenskí respondenti dali na druhé a tretie miesto dôslednú ochranu svojich národných práv úradmi štátnej správy a miestnej samosprávy a vzájomnú podporu a spoluprácu Slovákov žijúcich na národnostne zmiešaných územiach. Maďarskí účastníci výskumu obsadili druhé a tretie miesto v opačnom garde – dali prednosť vzájomnej súdržnosti a solidarite pred ochranou úradov.

Väčšina respondentov maďarskej národnosti zastáva názor, že Maďari sa v ich okrese výraznejšie hlásia k svojmu národu ako Slováci, sú súdržnejší a viac si navzájom pomáhajú ako Slováci, viac im záleží na používaní materinského jazyka ako Slovákom. V tom sú so slovenským respondentmi zajedno. Na rozdiel od nich si však myslia, že Maďari sú tolerantnejší k občanom inej národnosti ako Slováci. Väčšina respondentov maďarskej národnosti si - na rozdiel od Slovákov - tiež myslí, že Maďari sa menej podieľajú na ovplyvňovaní verejných záležitostí ako Slováci, menej využívajú svoje práva a menej ako Slováci uprednostňujú občanov svojej národnosti.

K harmónii je ďaleko

Výskum ukázal, že postavenie, vzťahy a spolužitie občanov slovenskej a maďarskej národnosti obývajúcich národnostne zmiešané územia majú ešte ďaleko k harmonickej podobe. Sú zaťažené množstvom problémov pretrvávajúcich z minulosti, ale aj súčasnými politickým a inými problémami slovenskej i maďarskej spoločnosti. Tieto problémy sa odrážajú v diferencovaných názoroch a postojoch, ale i v rozdielnom, niekedy i protikladnom konaní.

Prof. Sopóci vo svojej záverečnej správe konštatoval, že národnostné problémy nepatria medzi najvýznamnejšie problémy obyvateľov južného Slovenska. Ako svoje najpálčivejšie problémy tamojší Slováci i Maďari zhodne pociťujú ekonomické a sociálne problémy, najmä nezamestnanosť, vysoké ceny tovarov a služieb, nízku životnú úroveň, zlé fungovanie zdravotníctva, kriminalitu, problémy s Rómami, bytový problém, utlmený rozvoj vidieka a poľnohospodárstva. To by si mali všimnúť aj predáci Strany maďarskej koalície i maďarské oficiálne kruhy skôr, než znovu predložia slovenskej vláde neopodstatnené a neprijateľné ultimatívne požiadavky.

Peter KRÚTKY

Späť