Veta ako základ logickej stavby textu

Slovensko, 6. 1. 2009 (Verejná správa 25-26/2008)

Pripomeňme si najprv všeobecne prijímaný fakt, že slovo je základným stavebným materiálom jazykového prejavu. Pomocou slov a slovných spojení buduje autor obsahovo-tematické zameranie svojho textu a reguluje i odtieňuje jeho štýlovú podobu. Súvisí to jednak s tým, že slovná zásoba národného jazyka predstavuje najbohatší inventár prvkov, ktoré má autor k dispozícii v čase tvorby jazykového prejavu, a jednak s tým, že slová sú významovo i štylisticky výrazne diferencované. Preto je slovo v jazykovom prejave nielen hlavný nositeľ témy, ale v podstatnej miere zabezpečuje i jeho jedinečné štylistické a štýlové odtienenie.

Špecifickosť slov ako základných stavebných prvkov jazykového prejavu súvisí aj s dynamickým vzťahom medzi slovom a kontextom. Slovo má síce svoj vecný význam, ktorý si možno overiť v slovníkoch. V kontexte sa však tento význam môže nielen potvrdzovať, ale aj rozmanite obmieňať. V čase tvorby jazykového prejavu si musí autor aktivizovať nielen povedomie o systémovom (slovníkovom) význame slova, no musí (môže) uvažovať aj o jeho možnej obmene v kontexte. S takýmto štandardným alebo aktualizovaným využitím slova v jazykovom prejave musí potom rátať pri jeho interpretácii aj adresát (poslucháč alebo čitateľ). Ozrejmime si to na konkrétnom príklade. Športoví fanúšikovia si iste pamätajú, že náš tenista Hrbatý sa v prvom kole Wimbledonu stretol so svetovou jednotkou Federerom. V športovej rubrike jedného denníka bola správa o tejto skutočnosti uvedená titulkom Hrbatý má jednotku. Význam tejto dvojčlennej vety je nejednoznačný, pretože slovo jednotka je viacvýznamové. V prvej chvíli sa možno ponúka význam má (dostal) jednotku z nejakého predmetu. Hrbatý však už dávno nie je študent, a teda tento význam je nepravdepodobný. A tak sa pozrime na ostatné významy slova jednotka, ako ich vymedzuje Krátky slovník slovenského jazyka. Označuje sa ním 1. číslo, číslica, napríklad: dosadiť jednotku; 2. niečo označené číslicou 1: kúpiť si lístok do jednotky (napríklad vo vlaku), preradiť na jednotku (prvý rýchlostný stupeň), sem patrí aj význam dostať jednotku z nejakého predmetu na vyučovaní; 3. izba pre jednu osobu; 4. základná veličina pri meraní: jednotka času; 5. samostatná zložka istého celku, napríklad: správna jednotka.

V analyzovanom titulku sa slovom jednotka označuje hráč, ktorému v rebríčku sledovaných hráčov patrí prvé miesto. Tento význam sa v citovanom slovníku nenachádza. Zrejme ho bude treba spájať s druhým významom nášho slova – niečo označené číslicou jeden, napríklad: izba v hoteli, električka označená číslom jeden. Analogicky je aj hráč, ktorý sa v tenisovom rebríčku nachádza na prvom mieste, medzi hráčmi (súpermi) jednotka. Autor titulku správne aktualizoval tento možný význam slova jednotka, čo sa v titulku predpokladá. Titulok v publicistickom texte má totiž popri informačnej funkcii aj pútaciu, orientačnú a aktualizačnú funkciu. Titulkom sa čitateľ získava, aby si prečítal aj vlastný text. Autor analyzovaného titulku však akoby sa bol zľakol nejednoznačnosti slova jednotka, a tak orientačnú a informačnú funkciu posilnil podtitulkom Náš tenista dostal vo Wimbledone za súpera Federera. Nie je to vážnejší nedostatok. Problém je len v tom, že síce takto jednoznačne ohraničil, vymedzil význam viacvýznamového slova v hlavnom titulku, no orientovanejšiemu čitateľovi prezradil všetko. Vlastný text ho už potom nemusel zaujímať. Ani to však nie je zásadný problém, pretože noviny sa čítajú skôr vertikálne, zhora nadol, a nie horizontálne, zľava doprava, slovo po slove. Najprv čitateľ prebehne po titulkoch a až potom si prípadne prečíta aj vlastné texty. Pritom ho môže ovplyvniť, „navigovať“ práve titulok.

Slovná zásoba teda poskytuje autorovi veľké výberové možnosti v čase obsahového a formálneho stvárňovania jazykového prejavu. Keďže však – ako sme videli – tento výber je v podstatnej miere podmienený kontextom, v ktorom sa význam a slohová hodnota slova môže rozmanite obmieňať, s tým sú spojené i veľké riziká pri štylistickom utváraní a odtieňovaní textu. Tieto riziká a nedorozumenia sme mohli spoločne sledovať vo viacerých príspevkoch v našej rubrike.

Slovo je síce základným kameňom pri budovaní obsahovo-tematického pôdorysu jazykového prejavu, no samo osebe je slabé. Ako som už naznačil, v kontexte vstupuje do rozmanitých vzťahov s ostatnými použitými slovami. Tieto vzťahy sa zabezpečujú a konkretizujú v rámci vety ako vyššej stavebnej jednotky textu. Popri slove je totiž práve veta najvýraznejším indikátorom (ukazovateľom) štylistických vlastností textu. Kvalitná stavba vety, jej perfektná syntaktická organizácia je tiež základnou podmienkou výstavby kultúrneho a kultivovaného jazykového prejavu.

Pritom je paradoxné, že používatelia jazyka sa pri posudzovaní ústnych a písomných jazykových prejavov sústreďujú najmä na hodnotenie použitých slov; v značnej miere to platí aj o odborníkoch, jazykovedcoch. A pritom veta je základnou podmienkou logicko-myšlienkovej stavby jazykového prejavu. V tomto prípade už nejde len o kultivovanosť, ale aj o zmysluplnosť textu. Primeraná stavba vety totiž v podstatnej miere zabezpečuje zrozumiteľnosť celého jazykového prejavu.

Preto sa v ďalších príspevkoch budeme viac zaoberať aj touto problematikou.

Ján FINDRA

Späť