Ako vychystať dievku na vydaj

Slovensko, 6. 1. 2009 (Verejná správa 25-26/2008)

Archeológovia s určitosťou tvrdia, že gemerskú železnú rudu ťažili a spracovávali už Kelti. Baníctvo a železiarstvo stálo pri prerode baníckej osady na stredoveké mesto a podpísalo sa pod jeho rozkvet a prosperitu. Okrem železa to bolo i zlato, striebro a meď. Za rozvoj baníctva dostala Rožňava v roku 1382 od kráľa mestské výsady a ťažiari rôzne daňové úľavy a výhody, čiže súčasné investičné stimuly nie sú ničím novým pod slnkom.

Dvadsiate storočie sa nezačalo, ani neskončilo pre mesto šťastne. Ešte pred prvou svetovou vojnou boli zavreté železiarne a v roku 1993 skončili svoju činnosť železnorudné bane. Pred niekoľkými týždňami prišiel i nečakaný koniec spoločnosti Siderit v neďalekej Nižnej Slanej. Baníctvo sa sťahuje do histórie, ale i tam môže byť mestu na úžitok, napríklad ako turistické lákadlo.

Už teraz je Rožňava strediskom cestovného ruchu s množstvom kultúrnych, prírodných a technických pamiatok. Na prvé miesto patrí stredoveké štvorcové námestie, najväčšie svojho druhu na Slovensku. Na ňom sú tri dominanty – renesančná strážna veža, budova bývalej banskej komory a katedrálny kostol Nanebovstúpenia Panny Márie zo 14. storočia. Unikátnou pamiatkou kostola je tabuľová maľba Metercia z roku 1513 s vyobrazením ťažby a hutníckej výroby v stredoveku. „Rožňavská samospráva v spolupráci s Gemerským baníckym spolkom Bratstvo chce zachovať banícku tradíciu mesta,“ prízvukuje primátor MUDr. Vladislav Laciak. „Mienime opraviť a zrekonštruovať niektoré technické objekty a využiť ich ako expozície na budúcej Slovenskej banskej ceste. Čímkoľvek sa budú Rožňavčania v budúcnosti živiť, na slávnu banícku minulosť by nemali nikdy zabudnúť. Udržiavanie priaznivého historického povedomia a prostredia v meste a v okolí má prispieť k rozšíreniu turistickej ponuky Gemera. V auguste tohto roku ocenil našu snahu aj prezident Ivan Gašparovič.“

Stará sláva vo vitrínach

V Rožňave sa nachádza najstaršie banícke múzeum na Slovensku - vzniklo v roku 1902. Založili ho nadšenci - baníci. V roku 1905 zozbierali toľko finančných prostriedkov, že si mohli dovoliť postaviť účelovú budovu v spolupráci s mestom Rožňava. Už vtedy malo múzeum bohaté zbierky a mohlo ich vystaviť verejnosti. Prvá stála expozícia bola otvorená až v roku 1912.

„V Hornom Gemeri bolo banícke remeslo na prvom mieste pokiaľ ide o hospodársky a sociálny rozmer. Ale v rebríčku spoločenského hodnotenia stálo kdesi dole, baníci boli dosť zaznávaní,“ siaha do histórie riaditeľ Baníckeho múzea Mgr. Jozef Csobádi. „Tí nadšenci, ktorí prišli s myšlienkou múzea, museli vynaložiť obrovské úsilie, aby získali zbierkové predmety zo svojho povolania. Možno povedať, že zbierkové predmety z oblasti baníctva a hutníctva nevyselektoval človek, ale čas. A v tom je obrovský rozdiel v porovnaní s inými slovenskými múzeami.

Teraz je situácia podobná tej v roku 1902. Tu v okolí nenájdete podnikateľský subjekt, blízky alebo vzdialený baníctvu, ktorý by investoval do zbierok alebo výstav. Priamo s banskými podnikmi máme veľmi zlé skúsenosti, pretože sme im dali v expozícii priestor na ich podnikateľskú prezentáciu. Pýtali sme za to na rok tritisíc korún. Nedali nám ich. Takže sponzorstvo banícko-hutníckej expozície dopadlo žalostne.“

Priemyselná zóna čaká investorov

Spomínaná tabuľová maľba Metercia je obrazom Gemera a – ťažby striebra. Rožňavská rudná žila bola pomerne dlhý čas ekonomicky nerentabilná, ale vzhľadom na súčasný svetový komoditný trh je opäť o ňu záujem. Kanadská firma Global Minerals má na Slovensku dcérsku spoločnosť Global Minerals Slovakia a tá by chcela baňu opäť uviesť do prevádzky. So spracovaním vyťaženej rudy počíta v plánovanej priemyselnej zóne.

Rožňavčania príliš dlho čakali na to, čo bude nasledovať po baníctve. Nikto vážne neuvažoval o náhradnom výrobnom alebo inom podnikateľskom programe. Preto dopadli na samé dno. Trochu sa od neho odrazili po prvom výjazdovom zasadnutí súčasnej vlády v roku 2006, ktoré sa zhodou okolností konalo práve u nich. Jeho výsledkom bolo to, že mesto má dnes na účte stosedemdesiat miliónov korún priamej investičnej pomoci na prípravu priemyselnej zóny. Časť použilo na odkúpenie pozemkov od súkromníkov. V auguste podpísali zmluvu s prvým investorom. Samosprávu do istej miery uspokojuje skutočnosť, že to nie je zahraničný investor, ktorý si môže kedykoľvek hodiť batoh na chrbát a odísť niekam inam za výhodnejšími podmienkami. Firma Celltex sa zaviazala investovať tristo miliónov korún a zamestnať asi stopäťdesiat ľudí. Priemyselná zóna s celkovou plochou necelých štrnásť hektárov má byť pripravená koncom budúceho roka.

„Priemyselná zóna je v tejto chvíli pre Rožňavu veľmi potrebná a predstavujeme si, že by bolo možné v nej vytvoriť niekoľko stoviek pracovných miest,“ poznamenáva primátor. „Hoci dnes je móda priemyselných parkov a zón, moja predstava o budúcnosti mesta nie je predstavou o priemyselnom centre. Rozhodne v parku nepripustíme dymiace komíny, nenecháme si mesto a okolie znečistiť a znehodnotiť.“

Baníctvo nahradí turizmus

Starobylá Rožňava leží v širokom údolí, na ľavom vyvýšenom brehu rieky Slaná, pod najvyšším vrchom Slovenského rudohoria – Volovcom. Kotlinu z juhu lemujú masívne planiny Slovenského krasu, najväčšieho krasového územia v strednej Európe. Silická a Plešivská planina sú jedinečné nielen jaskyňami, priepasťami, závrtmi, škrapami a tiesňavami, ale aj unikátnymi druhmi rastlín a živočíchov. Nie div, že už od roku 1977 ju UNESCO eviduje ako medzinárodnú biosférickú rezerváciu.

„Vzhľadom na krásnu polohu by sme mali profitovať aj z cestovného ruchu,“ predstavuje svoj strategický zámer primátor. „To, čo tu naokolo máme, je doslova boží dar, hriech by bol to nevyužiť. Hlavným priemyslom Rožňavy by mal byť v budúcnosti turizmus. Na tento účel sme utvorili komisiu marketingu a cestovného ruchu. Sú v nej poslanci mestského zastupiteľstva a predstavitelia firiem zaangažovaných do cestovného ruchu. Na mestskom úrade sme zriadili odbor regionálneho rozvoja.“

Rožňava je členom Združenia turizmu Slovenský Kras. Sú v ňom zapojené i obce s veľkým turistickým potenciálom, napríklad Betliar, Dlhá Ves, Gemerská Hôrka, Vlachovo, Plešivec a Krásnohorské Podhradie. Nechýbajú ani kultúrne inštitúcie a neziskové organizácie, ubytovacie a stravovacie zariadenia a pár menších špecializovaných firiem a podnikateľov. Jeho hlavným poslaním je koordinovať turistické aktivity členov, zabezpečiť spoločnú propagáciu a získavať finančné zdroje na rozvoj turizmu v regióne.

Rožňava je aj členom slovensko-maďarského Euroregiónu Slaná – Rimava. V októbri sa práve tu predstavili jeho členovia na 6. ročníku kontraktačno-predajnej výstave slovensko-maďarskej cezhraničnej spolupráce Gemer Expo 2008. V tomto roku ju sprevádzal workshop zameraný na rozvoj partnerských vzťahov malých a stredných podnikateľov z oboch krajín a odborná konferencia pod názvom – Kam smeruje turizmus v okrese Rožňava?

Pod Vargovým poľom plánovaný športovo-rekreačný areál zahrnie už existujúce letné kúpalisko s jedným plaveckým a jedným maličkým detským bazénom. Je tam rozostavaný aj krytý bazén, ktorý by mal byť súčasťou krytej plavárne. O jej výstavbe rozhodla vláda na svojom výjazdovom zasadnutí v roku 2006. „To je práve objekt, ktorý nášmu turizmu chýba,“ zdôrazňuje Vladislav Laciak. „Návštevníci k nám prídu, obídu všetky zaujímavosti v okolí, zájdu si do rožňavského Tesca a odchádzajú preč. Nemáme ich čím tu zaujať, zabaviť za nepriaznivého počasia alebo v takom ročnom období, keď je turistika vo voľnej prírode obmedzená. Práve to by mal zmeniť hotelovo-športovo-obchodný komplex, ktorého cieľová hodnota by mala byť viac ako miliarda korún.“

Bez semien sváru

Rožňava je známa i tým, že po stáročia tu žili vedľa seba príslušníci viacerých národností. Slovenský živel tu bol najukotvenejší, potom sa tu usadili aj Maďari. Baníctvo zakladali nemeckí kolonisti. „Nikdy tu nedošlo k nejakým dramatickým sporom a konfliktom, hoci krajina prechádzala nepokojnými časmi i vojnami. Málo miest to môže o sebe povedať a my sme na to hrdí,“ netají svoju spokojnosť primátor. „Spolužitie Maďarov a Slovákov by nemali určovať politici a už vôbec nie politici zaťažení rôznymi predsudkami a s nekalými záujmami.“

Nezabudnime ani na Rómov. Rožňava má asi dvadsaťtisíc obyvateľov, z nich odhadom je dva až dva a pol tisícky Rómov. Časť je zapojená do normálneho života, časť problémová. „My sme ako jedno z mála miest dali jednu veľkú budovu na Krátkej ulici do užívania Rómskemu klubu,“ hovorí Vladislav Laciak. „Spravujú si ho sami Rómovia. Radu klubu vedie vzdelaná Rómka, asistentka rómskeho učiteľa Henrieta Rusňáková. Aspoň v rade klubu, keď už nie v bežnej politike, sú zastúpené všetky významnejšie organizácie a zoskupenia Rómov. Bolo by dobré, keby boli jednotnejší, keby sa medzi sebou nehádali. Mesto ich financuje, ale aj sami sa snažia získať prostriedky cez rôzne projekty. V klube i v mestskej časti Rožňava – Baňa, kde je najväčšia koncentrácia Rómov, je centrum hygieny. Sú tam nielen sprchy, ale aj automatické práčky. Za symbolický poplatok si môžu vyprať veci a dať do poriadku i seba.“

„Naše mesto je ako pekné dievča, ktoré nie je ani dobre oblečené, ani dobre vymaľované,“ povedal nám primátor na rozlúčku. „Až budeme mať aktívnu priemyselnú zónu a spomínaný areál, tak to bude dievča na vydaj. Budeme mestom, kam sa vyplatí prísť aj viackrát a kde sa bude dať dobre žiť.“

Peter KRÚTKY

Späť