Konfrontácia hodnôt Európa – Slovensko

Slovensko, 22. 1. 2009 (Verejná správa 2/2009)

Výskum európskych hodnôt (European Values Study sa v roku 2008 uskutočnil v Európe už štvrtýkrát, na Slovensku tretíkrát. Odpovedá na otázku, ako sa u nás vyvíja chápanie spoločenskej solidarity a ďalšia hodnotová orientácia. U nás je garantom projektu Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied. Jeho pracovníčka PhDr. Zuzana Kusá, CSc., sa vo svojom článku zamýšľa nad niektorými zisteniami výskumu.

Výskum iniciovala koncom sedemdesiatych rokov Katolícka univerzita v Leuvene. Cieľom bolo pokúsiť sa empiricky určiť základné hodnotové vzory Európy a približovanie, alebo vzďaľovanie sa hodnotových orientácií obyvateľov európskych krajín. Výskum je reprezentatívny pre populáciu vo veku nad osemnásť rokov podľa pohlavia, veku, vzdelania, národnosti a bydliska (veľkostnej skupiny obce a kraja). Medzi kľúčové otázky patrí aj tá, či si Európa udržiava kultúrnu jednotu, ktorá sa vyvíjala pod vplyvom kresťanstva a osvietenstva, či je pre ňu naďalej typická úcta k ľudským právam, uznávanie vlády práva, súcit s chudobnými a hodnota slobody.

Ako obyvatelia jednotlivých krajín chápu otázku spoločenskej solidarity, to silne vplýva na smerovanie domácej sociálnej politiky. V demokratickej spoločnosti predstavuje verejná mienka dôležitý mantinel politických rozhodnutí. V krajinách s vysokou univerzálnou solidaritou, kde zabezpečenie sociálnych práv patrí k silne podporovaným hodnotám, sú napríklad návrhy na znižovanie daní vnímané ako asociálne a pokusy reformovať sociálne zabezpečenie a znižovať sociálnu ochranu blokuje spontánny odpor občanov. Naopak, v krajinách, kde občania silne podporujú individualistický prístup a nedôverujú spoločným projektom, je pomerne ťažké a bez trpezlivej práce s verejnosťou prakticky nemožné presadzovať niektoré solidárne projekty. Otázka, ako sa vyvíjali predstavy o žiaducich spoločenských cieľoch a spoločenskej spravodlivosti na Slovensku po roku 1990, osobitne v rokoch radikálnych reforiem, zaváži nielen u tých, čo spravujú spoločnosť, ale aj vo vedomí samotných občanov.

Plánovanie spoločnej budúcnosti je dôležitým predpokladom toho, aby sa ľudia mohli cítiť ako súčasť kolektívu, väčšieho spoločenstva. Európsky výskum hodnôt (EVS) skúma, či je spoločnosť v predstavách o žiaducom smerovaní spoločenského a politického vývoja krajiny zjednotená, alebo rozdelená, ktoré predstavy dominujú a tiež to, ako sa ich pozície v priebehu času menia.

Predstavy a ciele

Témou budúcnosti sa zaoberajú viaceré otázky. Napríklad respondenti mali vybrať zo štyroch cieľov ten, ktorý považujú v najbližších desiatich rokoch za najdôležitejší pre našu spoločnosť. Graf číslo jeden ukazuje, že v niektorých oblastiach nastali pomerne výrazné názorové posuny. Medzi rokmi 1991 a 2008 sa významne znížil podiel tých, čo vyzdvihujú cieľ udržať v spoločnosti poriadok (zo 64,6 na 34,6 percenta), a významne narástol podiel tých, čo uprednostňujú možnosť väčšej účasti ľudí na rozhodovaní (z 8,2 na 25,5 percenta). Tieto zmeny, ak berieme do úvahy pretrvávajúci dôraz na boji proti zvyšovaniu cien, viedli k názorovému rozdeleniu slovenskej spoločnosti v otázke cieľa, ktorý je pre Slovensko najdôležitejší. Kým zástancovia udržania poriadku a zvýšenia účasti ľudí na rozhodovaní sa nelíšia významne politickou orientáciou, cieľ bojovať proti zvyšovaniu cien v každom zo sledovaných období väčšmi zdôrazňovali respondenti hlásiaci sa k ľavici. Často ho vyzdvihovali aj tí účastníci výskumu, čo v uplynulých piatich rokoch sami okúsili nezamestnanosť, a respondenti s najnižšími príjmami.

Najnižšie, no najstabilnejšie preferencie má cieľ chrániť slobodu prejavu. V roku 2008 tento cieľ významne častejšie vyzdvihovali respondenti hlásiaci sa k pravici, mladí ľudia do dvadsaťštyri rokov a príslušníci domácností s čistým mesačným príjmom nad tridsaťtisíc korún.

Predstavy o najdôležitejších cieľoch, ktoré stoja pred Slovenskom, sa významne líšia podľa vzdelania. Najsilnejšími zástancami udržania poriadku a boja proti zvyšovaniu cien sú respondenti so základným vzdelaním, ktorí zároveň najmenej zdôrazňovali ciele dať ľuďom možnosť hovoriť do dôležitých vládnych rozhodnutí a chrániť slobodu prejavu. Cieľ dať ľuďom možnosť hovoriť do vládnych rozhodnutí podporujú častejšie stredoškoláci s maturitou a respondenti s vysokoškolským vzdelaním. Obidve skupiny podporujú tento cieľ v rovnakej miere ako udržanie poriadku v spoločnosti. Každý piaty respondent s vysokoškolským vzdelaním považuje za najdôležitejší cieľ ochranu slobody prejavu. Boj so zvyšovaním cien má u vysokoškolákov v európskom meradle o polovicu menšiu podporu ako v slovenskom súbore.

Rozdielne predstavy o žiaducich spoločenských cieľoch sú veľmi pravdepodobne ovplyvnené nerovnakým tlakom existenčných obmedzení na rôzne kategórie respondentov. Príkladom je dôraz na cieľ zabezpečiť stabilitu cien u respondentov s najnižšími príjmami, či silnejší dôraz na prioritu slobody u vyšších príjmových skupín. Ale súvzťažnosť medzi podporou slobody a politickou orientáciou je silnejšia ako vzťah s výškou príjmov. Podpora slobody pravicovo zmýšľajúcimi, mladými a ľuďmi s vysokoškolským vzdelaním svedčí preto aj o tom, že dôraz na slobodu je symbolicko-rituálnym konaním, ktorým sa prejavuje pravicová politická identita.

Na rozdiel od západnej Európy, kde sa udržanie poriadku tradične spája s pravicou a účasť verejnosti na rozhodovaní s ľavicou, tieto ciele nemajú na Slovensku politickú a ideologickú príznačnosť. To môže odrážať protichodné trendy. Na jednej strane môže ísť o ciele, ktoré prepojujú pravo - ľavé politické spektrum. To je prípad dôrazu na udržanie poriadku, bezpečia, ktorý je v agende všetkých politických strán, hoci jeho preferencia u občanov klesá. Na druhej strane môže ísť o ciele, ktorým žiadna relevantná politická sila nevenuje dostatočnú pozornosť, a preto nemajú politické zafarbenie. Takúto sirotskú pozíciu má cieľ dať ľuďom možnosť viac hovoriť do dôležitých vládnych rozhodnutí.

Spravodlivá spoločnosť

Predstavy o spoločenskej spravodlivosti sme v Európskom výskume hodnôt zisťovali otázkami o miere dôležitosti, pripisovanú jednotlivým podmienkam, ktoré musia byť naplnené, aby spoločnosť mohla byť považovaná za spravodlivú. Pýtali sme sa na štyri takéto podmienky: odstránenie veľkých príjmových nerovností, uznanie podľa zásluh (výsledkov práce), rovnaké príležitosti na vzdelanie a zaistiť každému uspokojovanie základných potrieb – aby mal každý stravu, bývanie, oblečenie, vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť.

Aktuálne preferencie jednotlivých podmienok spoločenskej spravodlivosti (graf číslo dva) ukazujú, že ak spojíme odpovede tých, čo považujú danú podmienku za veľmi dôležitú a skôr dôležitú, všetky štyri podmienky majú v slovenskej spoločnosti väčšinovú podporu. Najsilnejšiu a jednoznačnú podporu majú rovnaké príležitosti na vzdelávanie mladých ľudí bez ohľadu na príjmy ich rodín. Princíp rovnakých príležitostí na vzdelávanie považuje za veľmi dôležitý až 71,6 percenta slovenského súboru a spolu s tými, čo tento princíp považujú za skôr dôležitý, má podporu viac ako 95 percent. Možno teda povedať, že rovné príležitosti na vzdelávanie sú u nás považované za univerzálnu hodnotua ich zabezpečenie je podstatnou podmienkou na to, aby spoločnosť mohla byť považovaná za spravodlivú.

Veľmi podobnú mieru univerzálneho chápania ako podmienok spravodlivej spoločnosti má aj uznanie podľa zásluh (výsledkov práce) a uspokojenie základných potrieb všetkých. V porovnaní s predchádzajúcou podmienkou majú síce menšiu podporu, ale stále dosť veľkú. Za veľmi dôležitú podmienku spravodlivej spoločnosti ich považuje viac ako polovica slovenských respondentov.

Relatívne slabšiu podporu má podmienka odstránenia veľkých príjmových nerovnostímedzi občanmi. Túto štrukturálnu podmienku spoločenskej súdržnosti za veľmi dôležitú považuje viac ako tretina respondentov, za veľmi a skôr dôležitú ju spolu považuje 82,7 percent slovenského súboru.

Hodnotové posuny

Porovnanie názorov na mieru dôležitosti jednotlivých podmienok spravodlivej spoločnosti zaznamenaných v rokoch 1999, 2004 a 2008 ukazuje, že slovenská spoločnosť prechádza v chápaní spoločenskej spravodlivosti značnou dynamikou. Stabilnej a mierne rastúcej priazni sa teší len podmienka zaistiť ľuďom uznanie podľa ich zásluh (výsledkov práce). V roku 2004 vo výskume Kolektívne identity (KI), ktorý kládol rovnaké otázky ako Európsky výskum hodnôt, sme oproti roku 1999 zaznamenali významný nárast podielu tých, čo považujú túto podmienku za veľmi dôležitú (z 54 na 63,1 percenta), a zníženie podielu tých, čo ju považujú za skôr dôležitú. Podľa minuloročného výskumu sa mierne znížil podiel tých, čo považujú zásluhový princíp za veľmi dôležitý, súčasne však významne narástol podiel tých, čo ho považujú iba za skôr dôležitý.

Hoci sa v roku 2008 aj ďalším podmienkam spravodlivej spoločnosti pripisuje vysoká dôležitosť a tým aj veľká miera legitímnosti, táto podpora medzi rokmi 1999 až 2008 významne stratila na intenzite. Odstránenie veľkých príjmových nerovností medzi občanmi stratilo v roku 2004 šesť percent svojich čiastočných podporovateľov a v roku 2008 tomuto cieľu pripisovalo veľkú dôležitosť ešte o 15 percent respondentov menej ako v roku 2004.

Zabezpečenie uspokojovania základných potrieb pre každého ako veľmi dôležitá podmienka spravodlivej spoločnosti zaznamenala najstrmší pokles vnímania medzi rokom 1999 a 2004, v období, keď sa na Slovensku redukovala sociálna ochrana a šírila sa s tým spojená ospravedlňujúca rétorika (dôraz na osobnú zodpovednosť, kritika zneužívania sociálneho systému a označovanie prerozdeľovania za trestanie úspešných). Tých, čo naplnenie sociálnych práv považujú za veľmi dôležitú podmienku spravodlivej spoločnosti, ubudlo aj v minuloročnom Európskom výskume hodnôt. Významne však narástol podiel tých, čo túto podmienku pokladajú za skôr dôležitú (z 25,5 percent v roku 2004 na 38 percent).

Pokles intenzity dôrazu neobišiel ani rovné príležitosti pre mladých ľudí na dosiahnutie vzdelania bez ohľadu na príjmy ich rodičov. K poklesu tých, čo túto podmienku spravodlivej spoločnosti považujú za veľmi dôležitú (z 83 na necelých 72 percent) došlo medzi rokmi 2004 a 2008.

Ľavo-pravé prelínanie

Ľavicovo a pravicovo orientovaní respondenti sa odlišujú v miere dôležitosti, ktorú pripisujú jednotlivým podmienkam spoločenskej spravodlivosti. Napríklad viac ako 74 percent tých, čo sa jednoznačne hlásia k pravici, považuje zníženie veľkých príjmových rozdielov za veľmi a skôr dôležité, no z nich len 23 percent ho považuje za veľmi dôležité. V prípade respondentov, ktorí sa hlásia jednoznačne k ľavici, zníženie veľkých príjmových rozdielov považuje za veľmi dôležité až 55 percent.

Výnimočné postavenie má podmienka zabezpečiť ľuďom uznanie podľa ich zásluh (výsledkov práce). Respondenti z oboch krídiel ju považovali za rovnako významnú bez ohľadu na politickú orientáciu, vek alebo vzdelanie. Aj keď spravodlivosť chápaná ako zásluhovosť nemá až takú univerzálnu podporu ako rovné príležitosti na vzdelávanie mladých, má dostatočne silný združujúci potenciál. Na prísľuby vyššej zásluhovosti reaguje s rovnakou nádejou dôchodca a veľký zamestnávateľ. Jeden v ňom vidí prísľub zvýšenia nízkeho dôchodku a druhý zníženie vysokých odvodov. Bolo by však zjednodušením tvrdiť, že zdôrazňovanie zásluhovosti ľavicou i pravicou je dôkazom prenikania článkov pravicovej viery do ľavicového svetonázoru. Podľa viacerých autorov k tomu dochádza v dôsledku rozpájania politickej identity a sociálno-ekonomického statusu, alebo pod tlakom toho svetonázoru, ktorý má lepšie inštitucionálne a organizačné podmienky na kultiváciu a šírenie.

Volanie po spravodlivejšom odmeňovaní má v zle platenej spoločnosti často sebazáchovné dôvody a dokonca sa dá považovať za gesto spoločenskej solidarity s pracujúcimi v sektoroch, ako je školstvo a zdravotníctvo a, samozrejme, s najstaršou generáciou.

Zuzana KUSÁ

Späť