|
|
Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR
Slovensko, 3. 3. 2009 (Verejná správa 3/2009)
Nedávno sa pozornosť občanov upierala na krízu v dodávkach plynu v dôsledku politického sporu medzi Ukrajinou a Ruskom. Slovenské hospodárstvo v kritickom čase pracovalo len na šesťdesiat percent, čo znamenalo, že asi tisícka najväčších podnikov nemohla plnohodnotne vyrábať. Po sérii neúspešných pokusov o riešenie vycestoval prezident Ivan Gašparovič na Ukrajinu. Na rokovaní v úrade ukrajinského prezidenta Juščenka povedal, že pozitívne rozhodnutie neocenia len občania Slovenska, ale celá Európska únia. Môže byť rozumné a zúročiteľné pre politickú budúcnosť Ukrajiny v kontexte vzťahov s Európskou úniou.
Po návrate prijal prezident viac ako sto diplomatov akreditovaných v SR. V príhovore konštatoval zmeny na poste prezidentov dvoch svetových veľmocí, ale zmienil sa aj o negatívnych dôsledkoch medzinárodnej politiky, akými sú lokálne vojny či svetová finančná a ekonomická kríza. Ocenil všetky prijaté pozvania na návštevu, z ktorých v rámci časových možností však mohol realizovať len niektoré. „Počas týchto vzájomných návštev sa potvrdilo známe príslovie, ktoré si dovolím parafrázovať: je lepšie aspoň raz vidieť Slovensko na vlastné oči, než stokrát o ňom počuť,“ povedal pred diplomatmi.
Prijal odchádzajúceho veľvyslanca USA na Slovensku Vincenta Obsitnika. V rozhovore sa mu poďakoval za vykonanú diplomatickú prácu, ktorej vyvrcholením bolo zrušenie vízovej povinnosti pre Slovákov cestujúcich do USA. Odchádzajúci veľvyslanec na záver stretnutia povedal, že Slovensko môže byť pyšné, pretože vstupom do eurozóny sa dostalo do poprednej skupiny krajín sveta.
Na stretnutí s predstaviteľmi Národnej rady SR prezident konštatoval, že sme sa zodpovedne ujali svojej úlohy člena Európskej únie. Vyslovil želanie do budúcnosti, kedy sa očakávajú dopady svetovej finančnej krízy na slovenskú ekonomiku a spoločnosť, aby boli čo najmiernejšie. Netreba sa pozerať na stranícku príslušnosť a vyhľadávať spory, ale hľadať spoločnú cestu.
V Komárne sa zúčastnil na slávnostnom zhromaždení pri príležitosti 5. výročia vzniku Univerzity Jánosa Selyeho spolu s prezidentom Maďarskej republiky Lászlóom Sólyomom. Prezident SR v príhovore zdôraznil, že Slovenská republika venuje adekvátnu pozornosť vytváraniu podmienok pre udržiavanie a rozvoj jazykovej a kultúrnej identity menšín. Pripomenul tiež, že už dozrel čas, aby sa definitívne nechalo za sebou obdobie, kedy v slovensko-maďarských vzťahoch dominovali témy historických krívd a nedorozumení. Za prioritu dnešných dní považuje inú a oveľa dôležitejšiu tému, ktorou sú sociálne istoty pre občanov.
V zmysle svojich ústavných právomocí vymenoval 49 nových vysokoškolských profesorov a pokračoval sériou novoročných stretnutí, napríklad s predstaviteľmi všetkých národnostných menšín, so zástupcami Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a predstaviteľmi mimovládnych a neziskových organizácií. Nasledovalo stretnutie s predstaviteľmi Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, Klubu 500, Republikovej únie zamestnávateľov, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Podľa prezidenta je práve v čase svetovej finančnej krízy potrebné hľadať východiská úzkou spoluprácou štátu s podnikateľmi. Témou rozhovorov bol aj vznik, príčina a dôsledky plynovej krízy.
Vladimír Soták, predseda Klubu 500 označil súčasnú situáciu za najťažšie obdobie. Zamestnávatelia podľa neho čelia stratám, ktoré zapríčinila svetová finančná kríza a zároveň výpadok produkcie v dôsledku odstávky plynu. Táto hospodárska kríza prinesie so sebou aj prepúšťanie zamestnancov veľkých firiem. Slovenský prezident ocenil, že zamestnávatelia podporili návrh opatrení vlády na zabránenie dôsledkov finančnej krízy na hospodárstvo. Bez súčinnosti štátu a súkromného sektora by naša ekonomika čelila kríze len veľmi ťažko.
Prezident SR rokoval aj s predsedami vyšších územných celkov. Na stretnutí potvrdili správnosť prerozdelenia právomocí medzi štátom a samosprávou. Regióny si zaslúžia ešte väčšiu finančnú samostatnosť. „Čakajú nás ťažké chvíle ale musíme ich spoločne prekonať. Preto aj vaša práca, najmä v oblasti zdravotníctva a školstva, nie je jednoduchá,“ povedal.
Podľa Milana Belicu, predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja, Slovensko vďačí za svoj úspech princípom solidarity a kohézie. Zdenko Trebuľa, predseda Košického samosprávneho kraja je presvedčený, že jednou z hlavných tém budúcoročného volebného obdobia regionálnych samospráv bude komplexná reforma verejnej správy. Myslí si, že financovanie vyšších územných celkov dosiahlo svoj strop. Regionálne samosprávy už nemajú rezervy na nové rozvojové programy. Podľa Tibora Mikuša, predsedu Trnavského samosprávneho kraja určite existuje priestor na zlepšenie koordinácie všetkých investícií v samosprávnych krajoch. Častokrát sa stáva, že pri budovaní veľkých investícií regiónom zostávajú len starosti so zničenými cestnými komunikáciami. Obce, mestá a samosprávne kraje potrebujú pri rozvoji malého a stredného podnikania v sektore služieb, turistiky a cestovného ruchu podporu. Za veľmi vážnu považuje aj situáciu v zdravotníctve, predovšetkým v otázke finančného zabezpečenia a miezd pre zdravotníckych pracovníkov. Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja vyjadril názor, podľa ktorého samosprávne kraje urobili veľký krok pri poskytovaní sociálnych služieb a v tejto oblasti sa stávajú lídrami. Kritizoval nízku úroveň miezd zdravotníckych zamestnancov v regionálnych nemocniciach v porovnaní so štátnymi nemocnicami. Podľa Milana Murgaša, predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja je veľkou hrozbou to, že na samosprávne kraje sa presúvajú stále nové kompetencie, ale nové finančné zdroje neprichádzajú. Táto skutočnosť podľa neho ohrozuje ďalšie rozvojové programy v regiónoch. Peter Chudík, predseda Prešovského samosprávneho kraja upozornil na neľahkú situáciu krajov v oblasti vlastníctva a údržby ciest II. triedy, o ktoré sa bez pomoci štátu dokážu len veľmi ťažko postarať. Za problém považuje aj fakt, že väčšina ciest nie je vlastnícky vysporiadaná.
Späť
Pridať komentár.
|