Do tretice o internetovej komunikácii

Slovensko, 3. 3. 2009 (Verejná správa 3/2009)

V tejto úvahe nadviažem na predchádzajúce dva príspevky, v ktorých bola reč o niektorých vlastnostiach komunikácie v elektronickom prostredí. V tomto prostredí sa aj na jazyk kladú nové požiadavky a nové úlohy. Preto sa v súvislosti s elektronickou komunikáciou oprávnene hovorí o novej komunikačnej sfére, v ktorej vznikajú špecifické texty. Pre tieto texty je príznačný aj špecifický vzťah medzi ich obsahovo-tematickou a jazykovo-kompozičnou organizáciou. Na priesečníku vonkajších faktorov (najmä verejnosť – súkromnosť, ústnosť – písomnosť, dialogickosť – monologickosť) v nej v rámci nových žánrových modelov vznikajú obsahovo a formálne odlišné texty.

Aj vznik tejto novej komunikačnej sféry potvrdzuje, že medzi jazykom a spoločnosťou je funkčný vzťah. Spoločnosť ako vnútorne rozvrstvený systém je dynamická kategória, ktorá sa na historickej osi vyvíja. Je iste rozdiel medzi rozvrstvením spoločnosti v stredoveku a v tomto storočí. O funkčnom vzťahu medzi jazykom a spoločnosťou ako bezprostredne zviazanými systémami („spojenými nádobami“) hovorí napríklad aj fakt, že ak vzniknú nové komunikačné potreby – ak sa skonštituuje nová komunikačná sféra – jazyk na tieto nové požiadavky vzápätí zareaguje. Utvára si a prípadne preberá z iných jazykov nové výrazové prostriedky, ktoré sú pre túto novú komunikačnú sféru príznačné. Ide najmä o lexikálne a syntaktické prostriedky, ktoré sú príznačné pre jazykovú podobu textov utváraných v tejto sfére v špecifických komunikačných situáciách a ktoré sa aj tematicky vymedzujú ako osobitné.

Na ilustráciu uveďme situáciu v odbornej (náučnej) oblasti spoločenského styku a dorozumievania. Vzápätí, ako sa začala rozvíjať veda a výsledky vedeckého výskumu sa prezentovali v odborných textoch, vzápätí sa vytvárala aj špecifická vrstva výrazových prostriedkov, ktoré tieto texty jazykovo-kompozične vymedzovali oproti textom spätých s inými komunikačnými sférami. Ako vieme, najmä odborná terminológia sa tvorila na báze latinčiny. A vieme aj to, že tieto terminologické pomenovania sú dodnes prirodzenou súčasťou lexiky náučnej štýlovej vrstvy, a to hlavne v humanitných vedách. Vieme však aj to, že v tomto čase sa hlavne v nových technických disciplínach terminologické pomenovania preberajú z anglického jazyka, čo mnohých používateľov jazyka znepokojuje. Pripusťme, že využívanie alebo nadužívanie anglicizmov v bežnej ústnej i písomnej komunikácii je najmä módnou záležitosťou. Pripusťme však zároveň, že predovšetkým v oblasti vedeckej komunikácie je anglický jazyk v takej komunikačnej pozícii, ako bola latinčina v stredoveku.

Všimnime si teraz jazykovú situáciu v elektronickej komunikačnej sfére.

Aj v elektronickom priestore (počítač, internet) sa v žánrovo odlišných textoch využívajú nocionálne (bezpríznakové) jazykové prostriedky, ktoré tvoria základnú (neutrálnu) výrazovú rovinu každého jazykového prejavu. Na pozadí tejto neutrálnej textovej roviny sa funkčne (príznakovo) exponujú špecifické výrazové prostriedky, na základe ktorých sa diferencujú žánrovo odlišné texty v rámci elektronickej komunikácie a ktoré zároveň odlišujú tieto texty ako celok oproti textom vytváraným v iných komunikačných sférach (napríklad v náučnej, administratívnej, náboženskej). Tieto funkčne špecifikované výrazové prostriedky sú súčasťou príznakovej (prípadne aj emocionálno/expresívnej) textovej roviny v príslušnej komunikačnej sfére. V elektronickej komunikačnej sfére možno v tejto súvislosti hovoriť o dvoch skupinách príznakových prostriedkov. Najexponovanejšie sú lexikálne prostriedky.

Špecifickou vrstvou lexikálnych prostriedkov elektronickej komunikačnej sféry sú slová a slovné spojenia, ktoré súvisia s elektronickou (počítačovou a internetovou) technikou a technológiou. Ide takmer jednoznačne o slová prevzaté z angličtiny. Proces preberania slov z cudzích jazykov je totiž dodnes aj v slovenčine permanentný. V tomto prípade – zjednodušene povedané – sa s „vecou“ prebralo i jej označenie (pomenovanie). Je to podobná situácia, ako bola napríklad v čase zavádzania televízie a s akou sa stretávame aj dnes najmä v prírodných vedách. Značná časť týchto pomenovaní má terminologickú povahu, viaceré z nich sa však častým používaním môžu zaradiť medzi slová bežnej komunikačnej praxe. Ich charakteristickou črtou je to, že síce ide o nocionálne pomenovania, ktoré však nemajú emocionálno/expresívny príznak. Sú totiž zároveň príznakové a štylisticky zafarbené, lebo sa viažu na konkrétnu (elektronickú) komunikačnú sféru.

Na ilustráciu uveďme niekoľko príkladov: hacker/heker (=neoprávnený návštevník infosystému, počítačový fanatik); login (počítačové meno), online/on-online (=priamo napojený); server (adresa v počítačovom prostredí, samotný počítač); web (=elektronická sieť, internet) atď. Viaceré z týchto pomenovaní – aj s celým hniezdom odvodenín – zachytáva aj Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, napríklad: blog – bloger/blogér/blogerka/blogérka, blogerský/blogérsky, blogovať, blogový; enter – enternúť, enterovať; displej – displejový; četovať/chatovať. Návštevníci internetu tieto pomenovania vo svojej komunikácii oprávnene používajú, hoci sú to pôvodom cudzie slová.

Zložitejšia je situácia s druhou skupinou slov používaných v elektronickej komunikačnej sféry. O nich bude reč nabudúce.

Ján FINDRA

Späť