Predsudky bránia úprimnému podaniu rúk

Slovensko, 4. 3. 2009 (Verejná správa 4/2009)

Od októbra 2004 zastupuje slovenské záujmy v Budapešti veľvyslanec JUDr. Juraj MIGAŠ (51). Má za sebou slušnú kariéru profesionálneho diplomata s pôsobením v Berlíne, Varšave, Štokholme, Viedni a Bruseli. Na terajšom poste zažil turbulencie v našich vzťahoch s južným susedom, ale aj udalosti, ktoré do nich vnášali upokojenie a prísľub obratu. Náš rozhovor sa dotkol oboch strán diplomatického chlebíka.

Štyri stretnutia na najvyššej úrovni vo veľmi krátkom časovom rozmedzí – to bolo vyvrcholením diplomatického roka, pokiaľ ide o slovensko-maďarské vzťahy. Čo reálneho mali priniesť a čo v skutočnosti priniesli?

Stretnutia v prvom rade prerušili dlhé obdobie absencie dialógu, ktorý bol tu a tam nahradzovaný neformálnymi stretnutiami na okraji rôznych multilaterálnych podujatí. Medzi našimi krajinami je viacero otvorených otázok a otázky možno zodpovedať a riešiť len v diskusii. Sme preto radi, že dialóg, po ktorom sme pomerne dlho volali, sa začal a na všetkých úrovniach bol potvrdený záväzok pokračovať v ňom. Okrem toho sa podarilo do istej miery vyčistiť stôl, utvoriť si jasnejšiu predstavu o možnostiach riešenia otvorených otázok a pripraviť predpolie pre budúce obdobie, keď dialóg môže byť konkrétnejší a plodnejší.

Začiatok tohto roka bol sľubný. Účasť prezidentov oboch krajín dala punc oslavám piateho výročia založenia komárňanskej univerzity. V obci Hejce si obe strany veľmi dôstojne uctili pamiatku slovenských vojakov, ktorí tu pred tromi rokmi zahynuli pri návrate z kosovskej misie.

Do slovensko-maďarských vzťahov by bolo treba vniesť viac vecnosti, konštruktívnosti, zmysluplnosti a štátnickej zodpovednosti. Ako vhodné východisko sa spomína zmluva z roku 1995, ktorej platnosť sa pomaly končí. Môže ukázať cestu k porozumeniu?

Áno, môže. Stanovuje pravidlá a základné princípy želaného rozvoja vzájomných vzťahov. Jej platnosť sa však nekončí. Zmluva sa automaticky obnovuje na nasledujúce päťročné obdobie, pokiaľ ju jedna zo zmluvných strán nevypovie. To sa nestalo a o takejto eventualite nepadla ani zmienka. Naopak, existuje obojstranný záujem dať zmluve nový impulz, okrem iného aj oživením činnosti tých zmiešaných slovensko-maďarských komisií určených na implementáciu jednotlivých článkov zmluvy, ktoré v minulom období akosi zaspali. My poukazujeme na komplexnosť vzájomných vzťahov a na potrebu čo najširšieho záberu. Preto veríme, že sa v budúcnosti podarí viac pozornosti venovať nielen problematike menšín alebo cezhraničnej spolupráce, ale aj zdravotníctvu, infraštruktúre, turizmu, kultúre a podobne.

Byť korektnými a lojálnymi susedmi je vec prirodzená. Ale nie je to málo, ak vezmeme do úvahy možnosti spájať naše zdroje a ľudí v spoločnom efekte? Kedy začneme opäť hovoriť o priateľstve a porozumení?

Pripomínam, že sme partnermi v Európskej únii a spojencami v NATO. Spolupracujeme v rámci Vyšehradskej štvorky. Sme súčasťou spoločného Schengenského priestoru. Naši vojaci napríklad spoločne pôsobia v Afganistane a na Cypre. Obchod medzi našimi krajinami v posledných rokoch prudko rastie a Maďarsko má na Slovensku vôbec najviac svojich zahraničných investícií. To sú dobré predpoklady na susedské spolužitie v priateľstve a porozumení. Nech sú niektoré momentálne spory akokoľvek nepríjemné, niekedy aj nepochopiteľné, nemali by sme strácať zo zreteľa celkový obraz. Veď doteraz Slovensko a Maďarsko neboli nikdy tak úzko previazané, ako je to na prelome milénií, a to nielen v dôsledku európskej a transatlantickej integrácie.

Z mojich vlastných skúseností môžem potvrdiť, že existuje množstvo osobných, priateľských kontaktov medzi Slovákmi a Maďarmi, len sa to akosi prehliada. Médiá radšej informujú o konfliktoch a vykonštruovaných problémoch. Tu v Maďarsku často nedovidia za hranice južného Slovenska. Prečo si nevšimnú napríklad okolo stopäťdesiat partnerstiev medzi obcami a mestami obidvoch krajín, pričom väčšina z nich je veľmi efektívna.

V tejto chvíli na oboch stranách čelíme hospodárskej kríze. Nie je to prepych ísť každý svojou cestou, keď už život ukázal, napríklad v podnikaní, v obchode, že aj dvojstranné úsilie v globalizovanom ekonomickom svete môže znamenať úžitok a výhodu? Ktoré príklady považujete za skutočne veľavravné?

Nezabúdajme na to, že obe naše krajiny sú súčasťou najväčšieho spoločného trhu na svete. V súčasnosti na území Maďarskej republiky pôsobí asi stoosemdesiat spoločností so slovenským zastúpením. V rebríčku krajín, do ktorých smerujú maďarské investície, je Slovesnká republika na prvom mieste. Podľa maďarských štatistických zdrojov ide až o dvadsaťšesťpercentný podiel. Stúpa vzájomná obchodná bilancia. Za posledné roky objem vzájomného obchodu niekoľkonásobne vzrástol a v súčasnosti presahuje štyri miliaryd eur. V prvom polroku 2008 v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roku vzrástol o ďalších 350 miliónov eur, pričom saldo zahraničného obchodu je v náš prospech - 293 miliónov eur.

Súčasná kríza môže byť aj povzbudzujúcim motívom spolupráce našich krajín, keď Slovensko ako jeden z mála významných exportných trhov Maďarska, zaznamená aj v tomto roku hospodársky rast. Myslím, že by sme sa mali viac venovať bilaterálnym konzultáciám a výmene názorov na otázky celoeurópskeho a globálneho charakteru. Ukazuje sa, že na tomto poli dokážeme sa dopracovať k zhodným postojom. Vo svetle mimoriadnej energetickej situácie na začiatku roka sme mohli vidieť, že sme na jednej lodi a tak to bude aj v budúcnosti. Preto by sme mali spoločne hľadať a presadzovať riešenia, ktoré urobia naše ekonomiky a život menej zraniteľnými.

Veľkou nezodpovedanou otázkou je osud Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros. Na slovenské výzvy neprichádza žiadna maďarská odpoveď. Je táto téma v maďarských politických a hospodárskych kruhoch tabu?

V tejto otázke sa podarilo to, čo sa nie vždy darí v iných oblastiach - preniesla sa na odbornú úroveň. Napriek tomu očakávame intenzívnejšie rokovania vládnych delegácií o podstatných, najmä právnych otázkach implementácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora. Na stole je návrh dohody, ktorý Slovenská republika predložila ešte koncom roka 2006. Najbližšie kolo expertných rokovaní očakávame v prvých mesiacoch tohto roka.

Akosi v tieni konfliktných javov zostala cezhraničná spolupráca oboch krajín, ktorá nestratila na svojej dynamickosti. Čo by prispelo k jej vyššej efektívnosti?

V súčasnosti sa stáva, že to čo nie je v médiách, ako by neexistovalo. To je zrejme aj osud cezhraničnej spolupráce, ktorá je jedna z dobre fungujúcich, hoci málo medializovaných oblastí spolupráce našich krajín. Zmiešaná komisia pre cezhraničnú spoluprácu je jedna z najaktívnejších – stretáva sa pravidelne dvakrát ročne. Okrem toho sa v apríli minulého roka uskutočnila v Bratislave konferencia o podmienkach čerpania európskych fondov na programy cezhraničnej spolupráce za účasti ministrov oboch vlád. V tejto súvislosti by som chcel pripomenúť, že sa už začal proces prípravy výziev, vyhodnocovania a realizácie projektov z operačného programu cezhraničnej spolupráce na roky 2007 – 2013. Celková finančná alokácia by mala dosiahnuť okolo dvesto miliónov eur .

Ktoré projekty z cezhraničnej spolupráce urobili na vás hlboký dojem?

Za dôležité považujem projekty mostov cez rieku Ipeľ i nedávnu myšlienku nového mosta v Komárne. Podporu si zaslúži vzájomná informovanosť o plánovaných investičných projektoch uskutočňovaných v blízkosti štátnych hraníc. Málokto si uvedomuje dôležitosť spolupráce a vzájomnej výpomoci pri prírodných katastrofách, požiaroch a iných mimoriadnych udalostiach. Zvlášť zaujímavé sú projekty prihraničného turizmu ako vydávanie spoločných informačných materiálov, vytváranie cyklotrás, či turistických chodníkov.

Falošné tóny v slovensko-maďarských vzťahoch vedú k oživovaniu starých konfliktných politických a ideologických konštrukcií a hesiel. Jeden výklad dejín majú politici, druhý masmédiá, tretí pohrobkovia totalitných režimov a kdesi na konci prehovoria aj historici. Nemalo by byť poradie opačné?

Dejiny do istej miery vždy písali aj politici a súčasnosť je len pokračovaním histórie. Odtrhnúť politiku od dejín sa nám preto asi nikdy úplne nepodarí a politici budú zrejme vždy hľadať inšpiráciu aj v minulosti. Nepochybne sa ale zhodneme v tom, že o odborných veciach by sa mali v prvom rade vyjadrovať odborníci. Rovnako to zrejme platí aj pre históriu a historikov. Celkove však musím konštatovať, že k našim vzťahom – teraz nemám na mysli len ich históriu – sa vyjadrujú mnohí experti, a nie vždy najpovolanejší. To situáciu pri vnímaní niektorých problémov, alebo takzvaných problémov, veľmi neuľahčuje.

Pretrvávajúca dvojkoľajnosť vo výklade spoločných dejín nesvedčí ani o hľadaní vedeckej pravdy, ani o hľadaní porozumenia. Akú šancu má pokus zblížiť hodnotiace stanoviská, ktorý navrhuje maďarská strana?

Bolo by naivné domnievať sa, že v každej otázke sa dopracujeme k jednotnému stanovisku, názoru, či k spoločnému pohľadu na vec. Najmä ak sa pohybujeme v tak zložitej matérii, ako sú spoločné dejiny dvoch národov. Napokon to nevyhnutne ani nemusí byť naším cieľom. Dôležitejšie je to, aby sme vôbec spoznali svoje názory, aj keď sa líšia. To môže viesť k porozumeniu a pochopeniu toho druhého. V tomto smere má obrovský význam projekt spoločnej učebnice dejepisu, ktorý iniciovali spoločne premiéri Robert Fico a Ferenc Gyurcsány. Tento projekt má síce svoje úskalia a citlivosti, výsledok neľahkého úsilia však môže stáť za to.

Nie je obeťou nezmieriteľných stanovísk a pretrvávajúcej veľkomaďarskej, či karpatskokotlinskej historickej nostalgie práve maďarská menšina na Slovensku, najmä jej mladá generácia? Veď to, čo Slováci oslavujú, v Maďarsku oplakávajú a naopak...

Nezodpovedané historické otázky, respektíve rozdielna interpretácia spoločnej histórie stojí v centre viacerých slovensko-maďarských nedorozumení. Práve vami spomínaná mladá generácia by sa však mohla stať tou, ktorá - ovplyvnená ideami a realitou európskej integrácie a vyrastajúca a žijúca v otvorenej a slobodnej spoločnosti - prekoná dogmy a predsudky minulosti a zameria sa skôr na budúcnosť. Neznamená to historickú hluchotu a slepotu, ktorá taktiež nikam nevedie, ale otvorený, odborný a vecný dialóg mladých historikov. Mal som možnosť byť pri zrode jednej takejto spolupráce mladých historikov zo Slovenska a Maďarska, ktorá už priniesla svoje prvé plody.

Na rokovacie stoly sa predkladali ultimatívne požiadavky Strany maďarskej koalície, ktoré si v Budapešti nekriticky osvojili. Akosi sa obišlo reálne postavenie a potreby slovenskej menšiny v Maďarsku. Čo by malo zabezpečiť jej skutočne dôstojný a plnokrvný život?

Ide o neľahkú otázku. V každom prípade situácia príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku je iná ako príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku. Nechcem hodnotiť ani príčiny, ani súčasný spoločenský rámec ich postavenia. V prípade slovenskej menšiny sa vytráca to základné – materinský jazyk. V rodinách slovenčina v podstate vymizla a národnostné školstvo, ktoré potrebuje trvalú pozornosť, je na inej úrovni ako u nás. Slovenská menšina v Maďarsku má zložitú pozíciu spôsobenú aj jej roztrúsenosťou a malou početnosťou. V dôsledku toho je už dnes odkázaná na pomoc zvonka - jednak zo strany maďarskej vlády, ako aj materskej krajiny. Slovensko má možnosti pomôcť svojim rodákom tak, že im zabezpečí kontakt so živou slovenčinou. Napokon veľkú rolu bude mať aj individuálna voľba krajanov. Namieste je otázka, aký postoj si vybuduje mladá generácia Slovákov v Maďarsku ku svojmu pôvodu, svojej identite. V poslednom období ôžeme pozorovať pragmatický záujem o slovenský jazyk aj u mladých ľudí a tento záujem treba podporiť.

U nás i v Maďarsku rozlišujú masmédiá „veľkú“ a „malú“ politiku. Do malej politiky patrí aj kultúra a cestovný ruch. Čo si zaslúži našu pozornosť vo sfére kultúry?

Našou snahou je sprostredkovať maďarskej verejnosti diela slovenských výtvarníkov, hudobníkov, literátov a filmárov. Kľúčovú úlohu v týchto aktivitách zohráva Slovenský inštitút, ktorý sa vďaka svojej šestnásťročnej činnosti stal neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho života Budapešti. V minulom roku si návštevníci inštitútu mohli pri príležitosti 40. výročia udalostí roku 1968 pozrieť výstavu Alexander Dubček – štátnik, demokrat, Európan, ako aj výstavu Dlhá jar, horúce leto. V rámci programov venovaných tomuto výročiu boli premietnuté filmy režisérov Novej slovenskej vlny – M. Uhera, P. Solana, J. Jakubiska a D. Hanáka.

K stému výročiu narodenia významného slovenského hudobného skladateľa Eugena Suchoňa sme pripravili koncert z jeho diel v podaní Suchoňovho kvinteta. Veľký záujem prejavila maďarská verejnosť o výstavy slovenských výtvarníkov - výstavu z diel Milana Laluhu, výstavu prác slovenských konceptualistov (R. Sikora, J. Jančovič, S. Filko, V. Havrilla, J. Koller a ďalší) zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia. Kolektívne sa poprední slovenskí výtvarníci predstavili aj na výstave Na husličkách maľované, ktorá zaznamenala azda najvyššiu návštevnosť v minulom roku. Veľmi úspešný bol slovenský deň v rámci medzinárodného festivalu v juhomaďarskom meste Pécs, ktorého súčasťou bolo otvorenie výstavy fotografií D. Hanáka a premietanie jeho filmu Ja milujem, ty miluješ, následne moje stretnutia s predstaviteľmi mesta a župy. V spolupráci so zastúpením Slovenskej agentúry pre cestovný ruch v Budapešti Slovenský inštitút pripravil prezentáciu Banskej Štiavnice, ktorá sa stretla s mimoriadne priaznivou odozvou návštevníkov.

To sme už pri cestovnom ruchu...

Naše veľvyslanectvo sa snaží prispieť k propagácii Slovenska ako atraktívneho a pohostinného suseda. V spolupráci so zastúpením Slovenskej agentúry pre cestovný ruch v Budapešti vyšla kniha maďarského autora o Slovensku, uskutočnili sa propagačné akcie na najväčšom budapeštianskom trhovisku a Slovenské dni mimo Budapešti.

Myslím si, že sa zo skúsenosti maďarského turizmu dá poučiť. Netýka sa to len objemu finančných prostriedkov vynaložených na jeho popularizáciu, ale aj inovatívnosti propagácie. V rámci takzvaného Roku vody, vyhláseného Organizáciou spojených národov, dostal masívnu podporu a popularizáciu kúpeľný cestovný ruch. Boli to napríklad kampane Návrat na Balaton alebo Zima v Budapešti s dôrazom na rôzne zľavy. Existuje množstvo motivačných akcií s cieľom vytvárania pozitívneho obrazu krajiny, napríklad Kvitnúce Maďarsko, zameraná na výsadbu zelene a skrášľovanie miest a obcí, Maďarsko - krajina pohostinnosti, propagujúca najlepšie ubytovanie a stravovanie, alebo Čisté Maďarsko. Osobne obdivujem množstvo a kvalitu bazénov a kúpeľných stredísk nielen vo väčších mestách, ale aj na vidieku.

Zhováral sa Peter KRÚTKY

Späť