Spory o dodávkach plynu trvajú roky

Slovensko, 4. 3. 2009 (Verejná správa 4/2009)

Autorom nasledujúceho textu je riaditeľ globálnych analýz americkej spoločnosti Stratfor, ktorá uskutočňuje geopolitické prognózy ekonomických a bezpečnostných rizík. Pôvodný názov článku, uverejneného v USA 13. januára, bol Ruská plynová pasca. Oproti originálu je článok skrátený.

Rusko a Ukrajina mali spory o detaily dodávok zemného plynu, ich objem, ceny a prepravné podmienky už od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1992. V posledných rokoch sa však zmenili dve zásadné veci.

Po prvé, oranžová revolúcia na Ukrajine v roku 2004 vyniesla k moci vládu nelojálnu vo vzťahu k Rusku. Ukrajinský prezident Viktor Juščenko by rád integroval svoju krajinu do Európskej únie a NATO a pre Rusko je takýto vývoj neprijateľný. Ukrajinou prechádza väčšia časť infraštruktúry spájajúca Rusko s Európou, od produktovodov cez cestné a železničné komunikácie až po elektrické siete. Hospodárske centrá Ukrajiny a Ruska sú prepojené zásadným spôsobom. Východná Ukrajina je domovom najväčšej koncentrácie etnických Rusov a po rusky hovoriacich obyvateľov mimo územia Ruskej federácie. Na Ukrajine sa nachádza domovský prístav ruskej Čiernomorskej flotily. Ukrajina na juhu zasahuje do európskeho Ruska tak ďaleko, že každá nepriateľská mocnosť kontrolujúca Kyjev môže ľahko ohroziť celý rad kľúčových ruských záujmov. Jednoducho – Ukrajina mimo ruskej sféry vplyvu mení Rusko v rýdzo defenzívnu mocnosť s mizivou nádejou odolať akémukoľvek nátlaku.

Druhou zmenou je, že Rusko v súčasnosti môže tolerovať dočasnú stratu príjmov z vývozu plynu. Od času, keď sa Vladimír Putin v roku 1999 po prvý raz dostal k moci, každá vláda hospodárila s výrazným prebytkom. V polovici roku 2008 ruská administratíva informovala o rezerve vo výške 750 miliárd dolárov a o tom, že sa Moskva čoskoro stane svetovým finančným centrom. Nie je prekvapením, že súčasná recesia tento optimizmus trocha obmedzila. Obsah úspor sa zmenšil približne o 200 miliárd dolárov. Ale v porovnaní s finančnými problémami susedov nedostatok kapitálu Rusko nepoškodí natoľko, ako povedzme Slovensko. Recesia ekonomickú silu Ruska relatívne zvýšila – nehovoriac o ďalších zdrojoch ruskej moci. Pred rokom 2004 bol rusko-ukrajinský spor o plyn iba súčasťou zvyčajného chodu vecí. Dnes však Rusko cíti, že od tohto sporu závisí jeho prežitie a že má finančný priestor na manévrovanie, aby vyvíjalo silný tlak – a tak každoročný rituál vyjednávaní o dodávkach plynu nadobudol mimoriadny význam.

Dve tretiny ukrajinských potrieb zemného plynu pokrývajú ruské zdroje a príjem z tranzitu plynu je základným pilierom ukrajinského rozpočtu. Juščenkove dni sú zrejme zrátané. Najčerstvejšie výskumy uskutočnené pred tohtoročnými prezidentskými voľbami umiestňujú jeho preferencie na úroveň štatistickej chyby.

Európa je prominentnou obeťou tejto hry – približne 80 percent dodávok zemného plynu prechádza ukrajinským územím. Celým radom diverzifikačných programov sa usiluje o zníženie závislosti od ruského plynu, tieto programy však ešte potrvajú celé roky. Na rozdiel od uhlia, jadrovej energie alebo ropy sa nedá zemný plyn ľahko dopraviť inak ako plynovodom vedúcim do vopred stanovených destinácií. To znamená, že rozhodnutie o spojení s dodávateľom vyžaduje na svoju realizáciu desaťročia a nemôže sa jednoducho prispôsobiť situácii, keď nastanú akékoľvek problémy. Import skvapalneného zemného plynu vyžaduje rozsiahle znalosti v oblasti nízkych teplôt, rovnako ako špeciálne inštalácie, ktorých vybudovanie vyžaduje niekoľko rokov. Zmena plynovodnej siete je ešte drahšia a vyžaduje ešte viac času.

Nemecko je medzi veľkými európskymi štátmi najväčšmi závislé od ruských zdrojov všeobecne a najmä od energií. Nemecká kancelárka Angela Merkelová a ruský premiér Vladimir Putin počas súčasnej plynovej krízy veľmi intenzívne spolu komunikujú. Nemci majú tri primárne dôvody správať sa k Rusom ústretovejšie v čase, keď sa zdá, že by mali byť rovnako rozhnevaní ako ostatní Európania.

Po prvé – väčšina zemného plynu pre Nemecko neprechádza cez ukrajinské územie, ale cez Bielorusko, a Berlín teda nie je zasiahnutý tak ako ostatní. Po druhé - Merkelová rovnako ako iní nemeckí lídri vie, že prípadný konflikt Ruska so Západom by sa odohrával disproporčne na úkor nemeckých zdrojov – a možno dokonca na nemeckej pôde. Nemecko je pre Rusko najbližšou veľmocou a bolo by ohniskom každej väčšej akcie, či už ruskej alebo západnej, útočnej alebo obrannej. Nemeckým národným záujmom preto nie je bojovať proti Rusom, ale nájsť spôsob, ak o s nimi žiť. Po tretie – Nemecko pomýšľa na posilnenie svojej pozície v Európe. Ak diskusia Merkelovej s Putinom vyústi do obnovenia dodávok plynu, potom nielenže Rusko bude pokladať Nemecko za partnera, ale Nemecko môže získať aj dobrú povesť v Európe. Ak k jeho ekonomickému potenciálu pribudne aj politické renomé, výsledný obraz by výrazne pomohol zabezpečiť návrat Nemecka na medzinárodnú scénu vo veľkom štýle.

Peter ZEIHAN

Späť