USA budú čoskoro čeliť novej depresii

Slovensko, 5. 3. 2009 (Verejná správa 5/2009)

Ruského ekonóma Michaila CHAZINA považujú jedni za provokatéra, iní za veľkého vedca. V roku 2003 vydal knižku Úpadok impéria dolára a koniec Pax Americana, v ktorej opísal, čo sa stane o niekoľko rokov. Keď sa jeho prognóza krízy začala napĺňať, vyšiel s ním v Moskve rozhovor, ktorý uverejňujeme po vlastnej redakčnej úprave skrátený zhruba o tretinu. Predlohou nám bol slovenský text publikovaný v internetovom denníku www.cez-okno.net.

Aká múza vás navštívila a osvietila v otázke svetovej finančnej krízy?

Nebolo to nijaké osvietenie. Prognóza sa formovala postupne. Na jar 1997 v Kremli vytvorili Ekonomické riaditeľstvo prezidenta Ruskej federácie. Menovali ma za zástupcu riaditeľa. Mojou prvou úlohou bolo pripraviť pre Jeľcina správu o ekonomickej situácii v Rusku. Pri práci na tejto správe sme pochopili: ak rýchlo nezmeníme ekonomickú politiku, koncom leta a začiatkom jesene 1998 nastane v krajine default.

Dostala sa táto správa nahor? Ako ju prijali?

Vlastne nijako. Okrem zástupcu hlavy administrácie a prezidenta text nečítal nik. Do leta roku 1998 nás nakoniec z prezidentovej administratívy vyštvali za pokusy zastaviť škandalózny podnikateľský projekt s názvom GKO - valutový koridor. Projekt spôsobil najväčšiu finančnú aféru za celú postsovietsku dobu. Poldruha miliardy dolárov mesačne odchádzalo na Západ. Roky! V auguste, ako sme aj varovali, prišiel default. Lenže my sme v tom čase boli už bez práce. Nik nás nechcel zamestnať, lebo sme boli „nepriateľmi ľudu“. Liberálneho. A tak sme sa vážne pustili do vedy.

Koho myslíte tým "my"?

Mňa a Olega Vladimiroviča Grigorieva, ktorý stál v čele Ekonomického riaditeľstva. Naďalej sme skúmali príčiny defaultu. Všetky stopy viedli do USA. Keď sme sa poriadne zahĺbili do štúdia ako je usporiadaný americký trh, odhalili sme prekvapujúcu zhodu. Tak ako projekt GKO vyciciaval všetku šťavu z Ruska, aj fondový trh vyciciava zdroje celej planéty. Na obzore sa črtalo rovnaké finále.

V lete roku 2000 sa v časopise Expert objavil náš článok s názvom Dosiahnu USA apokalypsu? Záver tohto článku bol, že ak sa už na jar 1998 nebolo možné vyhnúť defaultu v Rusku, tak ani v roku 2004 sa už nebudú dať zastaviť problémy americkej ekonomiky. Podrobnejšie sme spolu s ekonómom Kobiakovom opísali situáciu v knihe Úpadok impéria dolára a koniec Pax Americana.

V čom spočíva príčina začínajúceho krachu? Existuje toľko verzií! Skúsme sa porozprávať bez takých pojmov, ako sú napríklad deriváty. Mnohí naši čitatelia, rovnako ako ja, nevyštudovali nijakú ekonomickú akadémiu, ale aj oni chcú pochopiť, čo sa deje.

Pokúsim sa. Ekonomický model, kvôli ktorému sa teraz všetko rozpadá, vznikol ako reakcia na krízu 70-tych rokov. Bola to kríza nadbytku kapitálu. Už klasici politickej ekonómie 19. storočia písali: kapitál rastie rýchlejšie, než platy. Následkom toho vznikajú problémy s nedostatkom dopytu. V klasickom kapitalizme sa to rieši pomocou kríz nadvýroby. V období imperializmu - vývozom kapitálu. Do začiatku 70-tych rokov 20. storočia sa oba spôsoby vyčerpali. Riešiť krízu z nadvýroby sa nedalo, vzhľadom na existenciu socialistického systému sa to báli urobiť. Vyvážať kapitál nebolo kam, nemohli ho predsa vyvážať do socialistického tábora! India a Čína ešte nepredstavovali kapitálové trhy. Svetová situácia si však od USA vyžadovala posúvať vedecko-technologický pokrok ďalej, inak by Západ vojnu so ZSSR prehral. (Existujú dôvody domnievať sa, že ju v rokoch 1973 – 74 aj prehral, no ZSSR odmietol potvrdiť svoje víťazstvo.)

Administrácia prezidenta Cartera a hlava Federálneho rezervného systému Paul Volcker vypracovali prefíkanú koncepciu. Po prvýkrát v dejinách kapitalizmu začali pomáhať nielen kapitalistom, ale stimulovať celkový dopyt.

Čo umožnilo sponzorovať tento banket?

Emisia peňazí. Rozhodli sa naštartovať tlačiarenské stroje...

Teraz som pochopil, prečo práve vtedy Američania prestali kryť dolár zlatom. Všetky zásoby vo Forte Knox by nestačili na tento banket, čiže na zelené bankovky.

Presnejšie, zlato chýbalo už predtým, default dolára vyhlásili roku 1971. No a keď zrušili väzbu na zlato, nemohli to nevyužiť... Na začiatku 80-tych rokov sa prevažne stimuloval štátny dopyt - prostredníctvom programu Hviezdnych vojen. Od roku 1983 sa sústredili na domácnosti. Celé štvrťstoročie sa domácnostiam vydávali peniaze emisiami. Čoraz viac a viac.

V podobe úverov?

Prirodzene. Pomocou nadbytočného dopytu Spojené štáty vystúpili na ďalší stupienok vedecko-technologického pokroku. Rozvrátili ZSSR, dosiahli mnoho ďalších dobrých výsledkov. Ale tento vzostup vznikal s pomocou zdrojov, ktoré mali zabezpečovať rast v budúcnosti. Krajina skonzumovala svoje zdroje určené pre dve ďalšie generácie, hromadili sa dlhy. Zreteľne to vidno, ak porovnáme grafy rastu dlhov domácností, celkového dlhu USA a amerického HDP. Ekonomika rástla rýchlosťou 2-3%, niekedy 4% ročne. Občas klesala do mínusu. Dlhy neprestajne rastú rýchlosťou 8-10%.

Nech si rastú. Veď doteraz si Američania nažívali celkom spokojne. Lepšie ako my, mimochodom.

Áno, stimuláciou spotrebiteľského dopytu si Američania vytvorili štát s mimoriadne vysokou životnou úrovňou. Vyrástli generácie ľudí nezvyknutých žiť v chudobe, pretože mali stále k dispozícii doplnkové zdroje - úvery. Ale žiť večne na dlh sa nedá. Objem dlhu začal byť priveľký, dlhy domácností prevýšili objem ekonomiky krajiny - tvorili viac ako 14 triliónov dolárov. Nastal čas splácať účty. Mimochodom, rovnako sa rúcala pyramída GKO v Rusku v roku 1998. Rozsah rozpočtu krajiny prestal postačovať na to, aby sa splácali dlhy GKO. Skončilo sa to celé defaultom.

Pravdaže, Wall Street sa horúčkovito pokúšal svoj krach oddialiť. Nepôjdem do podrobností o derivátoch, ktoré aj tak nemáte radi, a o ďalších fiktívnych finančných aktívach. Uvedomte si to hlavné: fiktívne aktíva znamenajú, že po nich nie je reálny konečný dopyt. Môžete ich koľko chcete vymieňať medzi dvomi finančnými inštitúciami, predať konkrétnemu človeku ich však nemôžete. Lenže hybný motor ekonomiky je konečný dopyt, či už v podobe spotrebiteľa-občana, alebo štátu. To je principiálna vec.

Čo v takej situácii robiť?

Existujú dva varianty.

Prvý - prestať s emisiou, teda vypnúť tlačiarenský stroj na peniaze a ozdraviť ekonomiku. V takom prípade ale všetky finančné aktíva - trilióny a trilióny dolárov - okamžite stratia hodnotu, padne celý finančný systém. To je variant z roku 1929 – Veľká americká kríza. Tentoraz by bola v planetárnom meradle, lebo dolár je zatiaľ hlavná svetová valuta.

Druhý - usporiadať hyperinfláciu, aby dlhy zhoreli. Vynikajúci nápad. V podstate to teraz aj robia. Ak to povieme zjednodušene - dlhujete niekomu 100 rubľov a inflácia v krajine tvorí 100 percent. O rok sa váš dlh pri podmienke fixných cien premení na 50 rubľov, o dva roky - na 25? A o niekoľko rokov môžete na tento dlh úplne zabudnúť.

Konkrétny príklad zo života. Existovalo Gorbačovo rozhodnutie poskytnúť ľudu 12-árové pozemky a úvery v Sberbanke na výstavbu rodinných domov. Moji známi, manželia, si zobrali na dva takéto pozemky úver, kúpili si stavebný materiál, sami si postavili dom. A v roku 1993 banke úver pokojne vrátili. Nominálne bol rovnaký, ale fakticky vtedy predstavoval sumu menšiu ako mesačný plat.

Problém Ameriky je ale v tom, že od roku 1981 vďaka umelo vyvolanému rastu dopytu vybudovali tak výrobné kapacity produkujúce tovary, ako aj služby. A nech si Wall Street teraz vyberie hociktorý variant, hyperinfláciu alebo nezapínanie tlačiarenského stroja, dopyt nevyhnutne klesne. Čo teraz robiť s týmito kapacitami? Roku 2000 sme zrátali aká časť americkej ekonomiky musí zmiznúť. Vtedy to bola štvrtina. Dnes - tretina. Ak nie viac.

To je dosť veľa!

To je neskutočne veľa! Likvidácia aspoň štvrtiny ekonomiky znamená šialený nárast nezamestnanosti, príšernú depresiu, prudké zvýšenie sociálneho zaťaženia štátneho rozpočtu a sociálneho napätia v spoločnosti. A tak ďalej. Počas Veľkej krízy výroba v USA klesla o tretinu, spotreba o 50 percent. Teraz môže spotreba padnúť ešte viac. Práve preto teraz idú v USA vyskočiť z kože - robia všetko, len aby nedopustili, že táto časť ekonomiky zmizne. Podporujú banky, výrobu... Ale aj tak o 2-3 roky, možno skôr, v Amerike nastane kríza rozsahu Veľkej krízy.

Takže to, čo vidíme teraz, je len slabý odvar toho, čo ešte len príde?

Pravdaže, toto je len úplný začiatok. Pochopiteľne, hovoriť o tom nahlas nemôžu. Budú sa tváriť, že všetko je OK, a že to bude ešte lepšie. Začnú hľadať príčiny, prečo sa to udialo, hľadať vinníka. Preto podporujú obavy z veľkých teroristických aktov. Počas nepokojných časov treba zmeniť psychológiu spoločnosti, stmeľovať ju. Najlepší spôsob ako to docieliť, je pocit ohrozenia. V Spojených štátoch to nie je po prvý raz.

Hovorí sa, že za všetko môže Bush mladší, konkrétnejšie za to, že priviedol nesmierne bohatú krajinu na mizinu. Julia Latyninová, naša vychytená ekonomická analytička, odchádzajúceho prezidenta USA dokonca nazvala Leonid Iľjič Bush.

Hlúposti. Pravdaže, Bush spravil veľa zlého. Napríklad za osem rokov vôbec nepochopil, čo sa deje. Kríza však mohla udrieť už skôr. Spojené štáty sa zázrakom udržali v roku 1987. Potom sa vyšvihli hore vďaka rozpadu ZSSR a po obsadení trhov, ktoré sme kontrolovali my. Mali veľké šťastie. Ale o desať rokov, ešte pred Bushovým príchodom, sa opäť začali krušné časy...

Keby USA začiatkom 90-tych rokov použili zdroje získané na územiach bývalých socialistických krajín na splatenie svojich dlhov, ktoré si narobili počas 80-tych rokov, dalo by sa natiahnuť šťastie tak na tridsať rokov. Ale namiesto toho si narobili nové dlhy, a tak proces krízy urýchlili. Z tohto pohľadu reálnym vinníkom súčasnej krízy a posledným človekom, ktorý sa jej ešte mohol vyhnúť, presnejšie oddialiť ju, bol Clinton. Bush prišiel už do situácie hotovej krízy. Pokúšal sa niečo spraviť, menil zostávajúce monetárne metódy na priame riadenie, sprísňoval reguláciu, a tak ďalej. Ale bolo už príliš neskoro. Vlak sa rútil ďalej plnou rýchlosťou.

Kríza začala v Amerike, za oceánom. Prečo sa však zachvel celý svet?

Dolár - to nie je len svetová rezervná a obchodná valuta (v súčasnosti približne 70% medzinárodných transakcií prebieha v dolároch), ale po roku 1971 aj jediná miera hodnoty. Do úvahy musíte brať ešte jednu dôležitú vec. Súčasný model hospodárenia postavený na dolári ako hlavnej svetovej valute viedol k tomu, že Amerika zohráva unikátnu rolu v svetovej ekonomike. Vyrába približne 20 percent svetového HDP. Pritom Amerika spotrebuje asi 40 percent svetového HDP, teda takmer dvakrát viac. Podľa parity kúpnej sily, samozrejme. Pretože kupujú lacno a predávajú za svoje ceny, draho. Takýmto spôsobom vysávajú zdroje z celého sveta.

Rozklad tohto systému povedie k tomu, že životná úroveň v USA klesne, minimálne dvojnásobne. V dejinách ešte neboli prípady, aby takýto rozsiahly pád životnej úrovne neviedol k rozkladu sociálno-politického systému štátu. Je jasné, že terajšia politická elita USA urobí všetko pre to, aby nestratila moc. Čo teraz aj vidíme.

Poviem úprimne, ja osobne to nevidím. Prebiehala normálna predvolebná kampaň.

A vám sa nezdá podozrivé, že sa objavila z hľadiska celých predchádzajúcich dejín USA taká zvláštna postava ako Obama? Čudné ani nie je to, že je černoch...

Chcete povedať Afroameričan?

Nie, prepáčte! Afro, to je čisto po americky. Ale po rusky - černoch. V ruštine slovo černoch nie je emocionálne zafarbené a nie je to nadávka. Už som to veľa ráz vysvetľoval, aj vo Washingtone na uliciach. Obamova osobitosť je v tom, že vôbec nekorení v americkom establishmente... V istom zmysle je to umelá postava. Niekto ho vytiahol a hýbe ním.

Kto?

To keby som vedel! Hoci by bolo veľmi zaujímavé vedieť to. Aj Obamov súper McCain je špecifická postava, hoci predstavuje najvyšší americký establishment v štvrtej generácii. Po prvé, McCain je dosť starý. Po druhé, je psychicky silne nalomený. Na zajatie vo Vietname sa nedá len tak ľahko zabudnúť. Krutá nenávisť v ňom nemohla nezostať. A v politike krutá nenávisť a celkovo emócie sú veľkou prekážkou. Politik musí byť chladný a cynický.

Kam tým mierite?

Americká elita si veľmi dobre uvedomuje, že nasledujúca administratíva podľa všetkého nevydrží do konca volebného obdobia. Bude totiž musieť pristúpiť k veľmi tvrdým a nepopulárnym opatreniam v ekonomike. Posadiť do Bieleho domu rozumného prezidenta zo svojho okruhu je z ich strany nezmyselné. Treba postavu, ktorej im nie je ľúto, na ktorú sa bude dať neskôr všetko zvaliť.

A čo demokratické voľby?

Demokracia je mechanizmus predaja akéhokoľvek riešenia alebo tovaru. Elita bude musieť v podmienkach krízy predávať krajne nepopulárne riešenia. Jediný spôsob je vytiahnuť charizmatika. V Amerike, aby ste vedeli, nevolí národ. Charizmatický Obama urobí nejaké hrozné veci, ktoré elita potrebuje. A hneď potom ho nahnevané davy zmetú, politici naňho všetko zvalia. Skrátka, je to politický kamikadze.

Alebo obetný baránok.

Aj tak sa to dá povedať.

Ako sa bude vyvíjať svetová kríza?

Ostré štádium svetovej krízy sa už začalo. Ak Spojené štáty zastavia emisiu a úplne prestanú tlačiť doláre, všetko krachne v priebehu 2-3 mesiacov. Dostaneme variant z roku 1929. Ak budú tlačiť peniaze, ale iba minimálne, potom pád potrvá 2,5 až 3 roky. Ak urobia hyperinfláciu, zapnú naplno tlačiareň na peniaze - potom sa všetko skončí za rok až rok a pol.

Aký variant si, podľa vás, vyberú Spojené štáty? Alebo si už vybrali?

Tretí - hyperinfláciu. Ale po voľbách a po výmene prezidenta sú možné zmeny v politike. Mimochodom, nech by si už zvolili ktorýkoľvek variant, americká ekonomika klesne minimálne o tretinu. Svetová ekonomika klesne o dvadsať percent. Našu planétu potom čaká 10-12 rokov ťažkej krízy. Myslím, že v USA a v Európe bude veľa ľudí žiť z ruky do úst a auto sa bude považovať za prepych.

Dosť pochmúrny obraz...

Netajím, že v Rusku by tento obraz mohol vyzerať trochu optimistickejšie. Máme lacné suroviny, vlastnú ropu, plyn, a tak ďalej. Žiaľ, idiotská politika našich finančných úradov, ktorá neumožňuje domácim podnikom získavať lacné úvery, viedla k tomu, že sa u nás v mnohých oblastiach výroba zastavila. Roku 1998 sme veľmi rýchlo dokázali vyviaznuť z defaultu. Prečo? Lebo sme spustili podniky zakonzervované z čias ZSSR. Navyše veľmi rýchlo sa zlepšila zahranično-ekonomická konjunktúra, ceny za ropu vyleteli nahor.

Teraz však zahranično-ekonomická konjunktúra nebude, lebo je kríza, a nemáme ani vlastné podniky. Nedajú sa budovať, dopyt bude nízky, pričom sa nás pokúsia zavaliť lacným importovaným tovarom. Budeme musieť uzavrieť hranice a zhoršiť štruktúru spotreby. Alebo odniekiaľ dolovať peniaze. Import stojí peniaze a občania ich nebudú mať. Iba v Moskve bude nezamestnanosť dosahovať 2,5-3 milióny ľudí. Časť z nich sú málo platení robotníci, najmä gastarbeitri. Zvýši to kriminalitu, vyvolá kopu iných nepríjemností.

Predstavte si milión alebo aspoň pol milióna Tadžikov a Uzbekov bez stálej strechy nad hlavou, ktorí prišli o stály príjem. Budú behať po meste a brať, čo sa dá. Budú potrebné konkrétne, veľmi prísne opatrenia, aspoň pokiaľ ide o odsun. My však vieme, že naše úrady nie sú toho schopné. Z tých najbezcitnejších jednotlivcov sa sformujú gangy. Budú cielene kradnúť a za úplatky polícii sa vykúpia. K tomu si pripočítajte približne dva milióny nezamestnaných tzv. office planktónu. To už je úplne ťažký prípad. Mladí ľudia si zvykli dostávať tisíce dolárov iba za to, že existujú. A teraz ich povyháňajú. Všetci majú dlhy na hypotéke, lízingy na autá a iné veci. Ako vrátia dlhy? Bankám vzniknú problémy. Budú odoberať byty výmenou za dlhy? Veď rozoberú celú Moskvu! A prepúšťať sa už začalo.

Prestaňte už strašiť! Vedenie krajiny robí vážne opatrenia na minimalizáciu dôsledkov svetovej krízy. Vydeľuje miliardy. V televízii o tom počúvame každý deň.

Ak všetky peniaze prídu, kam majú, do jari vydržíme. Ak však všetko rozkradnú, ako je, žiaľ, u nás zvykom, potom sa problémy začnú už v zime. A vážne.

Podľa všetkého za posledné týždne nastala radikálna zmena v psychológii lídrov krajiny. Veľa rokov žili v ilúzii, že peniaze vystačia pre všetkých. Veď čo stoja len ropné doláre! Zrazu sa však ukázalo, že peniaze nielenže nestačia, ale že je ich neuveriteľne málo! Dokonca sa ani nevie ako zapchať diery, ktoré už vznikli. Všetci sa obracajú na vládu s natiahnutou rukou. Všimnite si oficiálne oznámenia. Veľké obchodné siete žiadajú 50 miliárd, inak neprežijú. Ropný priemysel chce tiež 50 miliárd. Banky - 50 miliárd do nového roka. A ešte tam treba viac. Poľnohospodárstvo žiada už 100 miliárd, inak vraj ani nezasejú. Pravda, automobilový priemysel chce len zanedbateľnú čiastku - miliardu. Ale chce. Ľudia vraj nekupujú naše autá pre nedostatok peňazí. Máme preplnené sklady, výrobu zastaviť nemôžeme, ľudia to nepochopia... A oligarchovia sú v panike. Pritom to najstrašnejšie je, že ich účty na Západe tiež začínajú miznúť. Oligarchovia už pochopili, že zachrániť ich môže iba štát. A tiež žobronia o miliardy.

Nedávno vraj skupina oligarchov prišla za vládou žiadať peniaze ako zálohu za ich podniky. Tie isté podniky, ktoré v 90-tych rokoch dostali od štátu za almužnu na dražbe.

S oligarchami je všetko jasné. Nie som presvedčený, že väčšina z nich o tri-štyri roky zostane. Skrachujú.

Niektorí naši analytici vidia v pomoci štátu blížiace sa znárodňovanie týchto podnikov a bánk. Zjavuje sa prízrak socializmu.

Keď sa zjavuje, treba sa len pomodliť! Socializmus v prvom rade nie je znárodňovanie, ale socialistická metóda riadenia národného hospodárstva. U nás sa pokúšajú znárodňovať kapitalistickými metódami riadenia. Okrem totálneho zlodejstva z toho nič dobré nevzíde.

Keďže vidím, že ste zástancom teórií sprisahaní, skúste okomentovať narážky televíznej hviezdy Vladimíra Solovjova o tom, že terajšia kríza je špeciálne zorganizovaná na to, aby uštedrila príučku Rusku, ktoré sa zodvihlo z pokľaku. Preto sa vraj teraz znížila cena ropy tak, ako v roku 1989.

Som zásadným protivníkom teórií sprisahaní. Len sa trochu orientujem, ako to u nás chodí. A pokiaľ ide o Solovjova, to sú jednoducho hlúposti. O príčinách súčasnej krízy sa hovorilo už pred niekoľkými rokmi, akurát vláda tieto úvahy ignorovala.

Island ešte nedávno pokladali za jednu z najbohatších krajín sveta, kde sa dá príjemne žiť. Odrazu pred svetom vystupuje s natiahnutou rukou. Usilovná krajina horúcich gejzírov sa stala prvou obeťou globálnej krízy. Našiel som jednu zaujímavú informáciu: nemecký Schillerov inštitút pre vedu a kultúru, ktorý pozorne sledoval šírenie krízy vo svete, v lete zaregistroval, že „práčka špinavých peňazí Island zavrela svoj obchod".

Keďže sa rozkladá svetový finančný systém, postupne prestávajú fungovať jej základné mechanizmy. Najskôr - systém investičných bánk USA. Ratingový systém hodnotenia finančných rizík nefunguje. Na hranici rozkladu je systém poisťovníctva. Prišiel rad na daňové raje, teda systém "prania kapitálov". Island nie je krajina s obyčajnou ekonomikou, ale banka s názvom krajiny. Objem bankových aktív tu desaťkrát prevyšoval HDP. Nešlo o obyčajnú banku. Pamätáte sa, ako v 90-tych rokoch niektoré naše banky sľubovali 20-30- percentný ročný úrok? Kde sú teraz? Na Islande bola úroková sadzba 15 percent. Čistá pyramída. Všetci si tam odnášali peniaze. Skôr či neskôr finančné pyramídy začínajú padať. Vedzte, že Island bol pyramída MMM. A myslím, že problémy začnú mať všetky daňové raje.

Sörös nedávno vyhlásil, že víťazom vo svetovej finančnej kríze bude Čína.

Netvrdil by som to, a poviem aj prečo. Západ, podobne ako ZSSR v minulosti, je nositeľom globálneho projektu, má koncepciu riadenia svetovej ekonomiky.

Stručne povedané, svetového panstva?

Áno. Čína takúto koncepciu nemá. U nich je to čisto národný projekt. Preto sa Číňania v skutočnosti vyhýbajú pokusom vziať zodpovednosť za situáciu vo svete do svojich rúk. Práve preto, že nemajú model riadenia sveta. Filozofický model. Môžu riadiť Čínu, zvyšovať jej silu, sféry vplyvu. A to je všetko. To je rozdiel v psychológii Číňanov v porovnaní s Rusmi a predstaviteľmi Západu. Je to zásadná vec.

Pamätáte sa, ako sa raz Peťka pýtal Čapajeva, či môže veliť celému svetu? Čapajev mu odpovedal: "Nie, Peťka, lebo neviem jazyky." Presne tak aj Čína, obrazne povedané, nepozná jazyky. Môže veliť celému pluku, divízii, armáde... Ale nič viac.

Na záver mi dovoľte jednu osobnú otázku: Aké opatrenia robíte vy sám, aby ste, povedané oficiálnym jazykom - minimalizovali dôsledky krízy, ktorú ste predpovedali?

Nemám takéto problémy. Môj plat iba rastie, keďže som uznávaným odborníkom na krízu. Veľký kapitál, ktorý by bolo treba zachraňovať, nemám a ani som nikdy nemal. Čitateľom Komsomolskej pravdy však môžem dať jednu všeobecnú radu: uvedomte si, že zlé časy prišli nadlho. Žite ďalej vychádzajúc z tohto poznania.

Zhováral sa Sergej CHELEMENDIK

Späť