|
Spoľahlivý navigátor dunajských lodí
Slovensko, 5. 3. 2009 (Verejná správa 5/2009)
Nevyhnutnou súčasťou vodnej dopravy je potreba jej zvýšenej bezpečnosti. Medzinárodný veľtok Dunaja bol v minulosti miestom niekoľkých havárií lodí s tragickými následkami. Bezpečnú plavbu a prepravu lodných nákladov na Dunaji bude mapovať automatický identifikačný systém RIS.
Jeho význam a prínos pre lodnú dopravu je obrovský. Identifikačný systém RIS možno charakterizovať ako sústavu riečnych informačných služieb. V blízkej budúcnosti by mali slúžiť vzájomnej výmene informácií medzi vodnou, železničnou a cestnou dopravou.
Európsky parlament schválil smernicu č. 44/2005, ktorá definuje celý súbor riečnych informačných služieb. Základ tejto smernice tvorí automatický identifikačný systém AIS. V rámci neho budú lode plávajúce po Dunaji vybavené vysielačmi, ktoré odovzdávajú informácie o ich polohe do pobrežného systému. Ten informáciu preberie a uloží do mapového systému, ktorý sa zobrazuje na obrazovke počítača. Keďže informácie sa odovzdávajú kontinuálne, na mape sa lode zobrazia aj v pohybe.
Inšpiratívny príklad Rakúska
Z mapového systému zistí obsluha dispečingu m omentálnu polohu lode, rýchlosť a smer jej plavby, identifikačné číslo a meno lode. Ak je kapitán plavidla dôsledný, vloží do systému AIS aj druh prepravovaného tovaru. Slovensko je súčasťou tohto medzinárodného systému. Z technického hľadiska je stredná Európa (Rakúsko, Slovensko, Maďarsko a Chorvátsko) vo fáze jeho záverečných príprav. V súčasnosti pracujú odborníci na medzinárodnom memorande. Jeho cieľom je umožnenie takej výmeny dát, ktorá prepojí systémy jednotlivých krajín s ich národnými špecifikami do jedného celku.
Z európskych krajín má veľmi dobre vybudovaný systém AIS Rakúsko. Kompletne ním pokrýva celý svoj úsek Dunaja. Rakúšania postavili 23 pozemných staníc AIS, Slovensko v súčasnosti tento systém dokončuje. „Vybudovali sme štyri pozemné stanice v Bratislave, Gabčíkove, Komárne a Štúrove. Podobná situácia je na maďarskom úseku Dunaja. Centrum pre riečne informačné služby sa nachádza v Budapešti. Svoj systém dokončujú Chorváti. S budovaním AIS sa začína aj v Belgicku a Holandsku, “ hovorí Ing. Peter Žitňanský, vedúci detašovaného pracoviska vodnej dopravy Výskumného ústavu dopravného Žilina a manažér projektu Iris Europe pre Slovensko.
Uvedené skutočnosti tvoria jednu časť riečnych informačných služieb. Druhá časť sa zaoberá elektronickou verejnou správou. Posádka lode pri odchode z materského prístavu vloží do systému hlásenie s podrobnými informáciami o prepravovanom tovare, mieste jeho určenia, predpokladanej dĺžke plavby a podobne. V praxi to bude vyzerať nasledovne: slovenská loď opustí bratislavský prístav a zamieri s tovarom do Holandska. Posádka plavidla zadá informácie o prevážanom tovare do systému. Odvtedy je táto informácia k dispozícii Holanďanom. Ak loď vezie napríklad nebezpečný náklad, informáciu o ňom dostane tak holandský prijímateľ, ako aj rakúsky a nemecký informačný systém.
Ak naša loď vpláva do rakúskej plavebnej komory, tamojšia obsluha rozlíši na obrazovke počítača nielen typ lode, ale aj z akého štátu pochádza a aký náklad prepravuje. „Dôležitou časťou riečnych informačných služieb sú plavebné mapy. V blízkej budúcnosti na nich uvidíme nielen pohyb lodí, ale aj informácie o rozmiestnení bójí v plavebnej dráhe. Prehliadač znázorní nielen vodné stavy, ale na ich základe aj hĺbku plavebnej dráhy,“ konštatuje P. Žitňanský.
Prehľad o polohe plavidiel
V prevádzkovaní a využívaní elektronickej verejnej správy sú preborníkmi Holanďania. Dôležité však je, že na základe pripravovaných medzinárodných dohôd by malo dochádzať k výmene informácií medzi jednotlivými národnými systémami. Každá krajina bude mať svoje informačné RIS centrum. Keď sa vyriešia právne otázky dôvernosti dát a široká oblasť ochrany údajov, nič by už nemalo brániť vymieňaniu informácií medzi jednotlivými krajinami .
Najväčší prínos systému automatického identifikačného systému je n ajmä v tom, že manažérska činnosť dispečera alebo operátora flotily môže byť podstatne pružnejšia. Lodné spoločnosti majú stály prehľad o polohe svojich plavidiel. Nemusia čakať na informácie od posádky, ale môžu plavbu svojej flotily sledovať priamo na obrazovke. Na základe AIS budú reakcie plavebných správ a záchranného systému jednotlivých krajín podstatne rýchlejšie a účinnejšie. Správne cielenou prevenciou možno predchádzať obrovským škodám, ktoré by vznikli oneskorenými reakciami.
Celoeurópsky systém AIS je v štádiu pokročilých príprav. Pilotný projekt sa volá Iris Europe. „Projekt je rozčlenený na národné časti, my riešime jeho slovenskú časť - infraštruktúru a taktiež elektronickú verejnú správu. Momentálne je systém v testovacom režime,“ dodáva P. Žitňanský. Povinnosťou Slovenska a ostatných zainteresovaných európskych krajín je vyriešiť zostávajúce legislatívne prekážky a najmä uskutočniť implementáciu smernice č. 44/2005 do ich právnych a legislatívnych systémov. V nadväznosti na to začne svoju činnosť aj prevádzka riečnych informačných služieb v RIS centrách všetkých krajín, ktoré sa zapojili do tohto nevšedného medzinárodného projektu.
Alexander SOTNÍK
Späť
Pridať komentár.
|