Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 27. 3. 2009 (Verejná správa 6/2009)

Prezident Ivan Gašparovič predstavil svoju koncepciu kandidatúry do volieb. Program Myslím národne, cítim sociálne, s ktorým v prezidentských voľbách v roku 2004 zvíťazil, sa podľa neho osvedčil. „Celých päť rokov je reálnou súčasťou môjho pôsobenia v pozícii hlavy štátu a som presvedčený, že som sa mu nespreneveril. Myslím si, že Slovensko práve teraz v čase hospodárskej krízy potrebuje prezidenta, ktorý obhajuje národno-štátne záujmy a má silné sociálne cítenie. V súčasnosti nemôže totiž žiadny pravicový politik ignorovať sociálne programy a naopak ani dobrá ľavicová politika nemôže fungovať bez akceptovania trhového mechanizmu,“ povedal. Medzi strategické ciele jeho programu patrí stabilné politické prostredie na Slovensku, národná identita a vlastenectvo, sociálna spravodlivosť a solidarita, posilňovanie medzinárodného postavenia Slovenska, silný štát slúžiaci občanom, vzdelanosť a kultúrnosť slovenskej populácie ako aj rozvoj športu a telesnej kultúry. Za najdôležitejšie z hľadiska postavenia prezidenta ako najvyššieho ústavného činiteľa voleného v priamej voľbe považuje vytváranie stabilnej politickej klímy.

Za najvýznamnejšiu považuje samotnú existenciu národného štátu – Slovenskej republiky: „Vyše tisícdvesto rokov sme nemali svoj štát, nemohli sme dlhé roky používať vlastnú reč, nemali sme slovenské školy. Napriek tomu sme si dokázali zachovať svoje územie, svoj jazyk, svoju kultúru i svoju vieru. Sme členmi tých najvýznamnejších svetových organizácií, vstúpili sme do EÚ, NATO, OECD, OSN. Dokonca sme dva roky boli nestálymi členmi a isté obdobie i predsedajúcou krajinou Bezpečnostnej rady OSN. Slovenská republika vtedy spolu s najväčšími svetovými veľmocami rozhodovala o otázkach bezpečnosti a mieru vo svete. Naše členstvo v rade bolo prijaté vysoko pozitívne a naša diplomacia si za to vyslúžila ocenenie. V súčasnosti sme už v Schengene, prijali sme euro a naši diplomati sú vo vysokých medzinárodných pozíciách. Toto sú všetko úspechy, na ktoré môžeme byť právom všetci hrdí.“ Potvrdil, že si váži pozitívne tradície slovenskej spoločnosti, ktoré charakterizuje ľudská dôstojnosť, slobodné uvažovanie, demokratické prostredie, národné a sociálne cítenie, spravodlivé rozhodovanie, tolerancia a úcta k druhému. Za dôležitú súčasť považuje duchovný, vzdelanostný a kultúrny rozvoj Slovenska v previazanosti na rozvoj tých hodnôt, ktoré utvárajú osobitnú identitu slovenskej spoločnosti. „Hlásim sa k uvedomelému slovenskému vlastenectvu, práci na rozvoji nášho národného kultúrneho dedičstva, k odkazu tých osobností slovenských dejín, ktoré svoj život a dielo zasvätili duchu spomínaných hodnôt. Národné a kultúrne tradície spolupôsobia pri utváraní nášho národného vedomia,“ doplnil Ivan Gašparovič.

V rámci medzinárodných aktivít sa stretol na Orave s poľským prezidentom Kaczyńskim, aby diskutovali o solidarite v čase hospodárskej krízy. Lech Kaczyński potvrdil slová Ivana Gašparoviča o potrebe intenzívnejšieho využívania zdrojov Európskej únie na úrovni regiónov, zvlášť v krízovom období. Cezhraničnú spoluprácu považuje za veľmi významnú. Solidarita v Európskej únii sa týka všetkých štátov. Pokiaľ sa bude hovoriť o Európe rovných a rovnejších, potom Európska únia môže stroskotať.

Na návšteve v považskej obci Pruské Ivan Gašparovič zdôraznil, že Slovensko má v tomto regióne Európy najstabilnejšiu vládu, čo je predpoklad na priaznivý vývoj spoločnosti. V Pruskom zhrnul výsledok nedávneho stretnutia s generálnym tajomníkom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Angelom Gurríom, podľa ktorého Slovensko bude aj napriek kríze ťahúňom rastu ekonomiky v Európe.

Zavítal do Šale na finálové kolo XVI. ročníka celonárodnej súťaže v prednese slovenskej povesti Šaliansky Maťko Jozefa Cígera Hronského. Vyzdvihol prácu organizátorov, matičiarov, pedagógov a všetkých, ktorí sa podieľajú na organizácii podujatia: „To, čo robíte je vzácnosť. Robíte to, čo momentálne veľmi potrebujeme. Pripomínate to, čo nám veľmi chýba – našu históriu. Prostredníctvom slovenských povestí si ctíte múdrosť obyčajného človeka.“ Vyzval všetkých prítomných, hlavne pedagógov, aby deti viedli k úcte k národnej hrdosti.

Stretol sa na besedách so študentmi viacerých slovenských univerzít. Po trenčianskej univerzite navštívil Vysokú školu v Sládkovičove a Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave. Pred študentmi položil otázku, prečo k tejto kríze došlo. Podľa neho je treba zmeniť uvažovanie o postavení a úlohách štátu vo vzťahu k voľnému trhu. Krízu zapríčinil bezbrehý liberalizmus, ale jej dopady musí riešiť štát.

V Hlohovci sa stretol s predstaviteľmi zväzov a združení pôdohospodárskej prvovýroby, ktorí za najaktuálnejší problém dneška označili predovšetkým odbytovú krízu mlieka a nerovný prístup Európskej únie voči novým krajinám v oblasti pôdohospodárstva. Prezident v príhovore zareagoval na kritické výhrady pôdohospodárov. Kríza zasiahla aj pôdohospodárstvo napriek tomu, že ochranné iniciatívy vlády ako v prvom štáte Európskej únie garantovali ochranu vkladov v bankách. Podľa jeho názoru treba zdôrazňovať, kto krízu spôsobil a kde vznikla. V tejto súvislosti pripomenul nevyhnutnosť zachovať funkcie štátu v protiklade s liberálnym pohľadom na všemocnosť trhu. Budúcnosť nás vystríha pred totálnym spoliehaním sa na voľnú ruku trhu. Situácia v pôdohospodárstve bude závisieť od Európskej únie. Zároveň však zdôraznil, že sa to musí diať na báze rovnosti a rovnocenného partnerstva.

V Maduniciach sa stretol s predstaviteľmi Združenia miest a obcí regiónu jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. V príhovore ocenil zásluhy reprezentantov miest a obcí, ktorí zvládli prechod kompetencií zo štátnej správy na samosprávu. Požiadal ich, aby aj napriek aktuálnym ťažkostiam presadzovali v samospráve záujmy občanov. Bude najvýhodnejšie, keď sa kríza vyrieši vo veľkých krajinách a hlavne tam, kde vznikla, v USA. Stotožnil sa s názormi veľkých krajín Európskej únie, napríklad Nemecka, ktoré sa dožadujú vytvorenia istého dozorného orgánu na monitorovanie aktivity bánk. V tejto súvislosti zdôraznil, že treba hľadať cestu medzi trhom a sociálnymi programami, aby bolo možné predchádzať silným turbulenciám, ktoré spôsobil trhový voluntarizmus.

Späť