Dokonalé zužitkovanie daru prírody

Slovensko, 1. 4. 2009 (Verejná správa 7/2009)

Pred vjazdom obce vás víta cestná tabuľa s nápisom: Horné Saliby – Felsöszeli. Uvedomíte som si, že ste na národnostne zmiešanom území južného Slovenska. “Prosím - tessék,“ oslovila ma predavačka v cukrárni na námestí, kde som si po ceste autom objednával kávu. Vchádzajú ďalší hostia. Jedni hovoria po slovensky, z úst ďalších znie maďarčina. Je zrejmé, že slovensko-maďarskú dvojjazyčnosť tu všetci berú ako samozrejmosť. Súkromná cukráreň Katica s vlastnou výrobňou rozvoniava sladkosťami. Ich čerstvosť priam láka ochutnať. Zákusky veterník a kávové zrno sú približne o tretinu väčšie a takmer o polovicu lacnejšie ako v Bratislave

Aj starosta obce má na dverách dvojjazyčnú ceduľu: starosta obce – polgármester. Pavol Dobossy práve končí dôležité rokovanie s miestnym podnikateľom a už sa objavuje ďalší. Jeho cieľom je v maximálne možnej miere pomáhať domácim podnikateľom. Ústretovosť sa mu vypláca. Keď obec potrebuje odborné práce, podnikatelia sa hlásia medzi prvými.

Najväčším zamestnávateľom v obci bolo ešte v nedávnej minulosti miestne JRD. V rámci oficiálnej návštevy Československa ho v roku 1962 navštívil dokonca aj najvyšší predstaviteľ vtedajšieho Sovietskeho zväzu Nikita Chruščov. V roku 1997 však miestne JRD postihlo konkurzné konanie s následnou likvidáciou. Niektorí bývalí družstevníci sa preto chopili príležitosti a založili si rodinné poľnohospodárske podniky.

Obec činorodých ľudí

V období pred uskutočnením hospodárskych reforiem a príchodom investorov bola v obci 17,8 percentná miera nezamestnanosti. Vlani to bolo už len 0,9 percenta. Pozitívne sa prejavila najmä prítomnosť elektronického koncernu Samsung v neďalekej Galante, ktorý zamestnáva najviac ľudí z obce. Mladší však neváhajú za prácou dochádzať aj do bratislavského Volkswagenu či do automobilky Peugeot-Citroen v Trnave. Mnohí si našli prácu v logistickom centre spoločnosti DHL medzi Galantou a Sereďou. “

Horné Saliby sa stali podnikateľskou obcou. Pôsobí tu viac ako sto živnostníkov a drobných podnikateľov najmä v oblasti obchodu a služieb. Známou firmou je napríklad Aquamont na výrobu PVC rúr. V predošlom desaťročí zriadil taliansky investor v obci výrobňu pánskych viazaniek. Funguje dodnes aj napriek tomu, že investor zo Slovenska odišiel a jeho nástupca, miestny podnikateľ, zamestnáva menej ľudí ako v minulosti. Od roku 1992 pôsobí v obci pekáreň Bagetka. Spočiatku vznikla ako malá privátna prevádzka na rodinnej báze. Pre nárast odbytu však už v roku 1994 prešla na trojsmennú prevádzku a zásobovala aj niektoré obchody v Bratislave, Senci, Sládkovičove a Galante. Ďalšie zvýšenie odbytu umožnilo majiteľom investovať do rekonštrukcie a rozšírenia výrobných a skladovacích priestorov. V súčasnosti produkuje Bagetka 60 druhov pekárenských výrobkov, ktorými zásobuje nielen obec, ale aj maloobchodnú a veľkoobchodnú sieť regiónov Galanty, Šale, Serede a Sládkovičova.

Obyvatelia obce využívajú výhody plynofikácie a vodovodu. Od roku 2000 je v prevádzke čistiareň odpadových vôd. K úplnej spokojnosti chýba už len dokončenie kanalizácie. Robotníci zatiaľ stihli položiť do zeme približne osem kilometrov kanalizačných rúr. V prednedávnom sa však výstavba zastavila. „V poslednom čase máme problémy so získavaním finančných prostriedkov zo štátnych dotácií a tiež s fondov Európskej únie,“ hovorí starosta.

Investície z miestneho rozpočtu smerujú najmä do úpravy školských budov, ktoré dostali nové kotolne a kúrenie s termoregulačnými ventilmi v roku 2002. Už v nasledujúcom roku tak škola ušetrila dvestotisíc korún. „ Školské budovy by už potrebovali rozsiahlejšiu rekonštrukciu. Požiadali sme o podporu z eurofondov, zatiaľ bez úspechu,“ ťažká si P. Dobossy. Napriek tomu obec pokračuje s obnovou svojho nehnuteľného majetku. Odborníci vymenili strechu na obvodnej a detskej ambulancii. Vlani začali s rekonštrukciou kultúrneho domu. Investujú okamžite v závislosti od voľných finančných zdrojov.

Keď v okresnom meste Galanta a v jeho okolí vzniklo množstvo pracovných príležitostí, ľudia začali lepšie zarábať. Domácim investorom sa naskytla dobrá príležitosť na výstavbu nájomných bytov a miestne zastupiteľstva sa rozhodlo udržať si mladých ľudí v obci. V krátkom čase im dokázalo ponúknuť ubytovanie v tridsiatich bytových jednotkách, ktoré postavila domáca stavebná firma. Oplatilo sa. Počet obyvateľov Horných Salíb vzrastá. Aj preto buduje obec ďalších dvanásť bytových jednotiek s nájomnými bytmi.

Horné Saliby objavili už aj chalupári z Bratislavy. Niektorí z nich sa natrvalo usadili v dedine a denne dochádzajú za prácou do Bratislavy. „Včlenili sa do vidieckeho spôsobu života a pochvaľujú si rozmanité možnosti, ktoré ponúka naša dedina. Je to kontrast s niektorými domácimi, ktorým ustavične niečo chýba,“ konštatuje starosta Dobossy.

Profit z prírodných daností

Silným tromfom Salibčanov je ich rozľahlé katastrálne územie. Veľkosťou je štvrté v okrese, dokonca väčšie ako kataster okresného mesta Galanta. A práve na tomto priestrannom území sa nachádza najväčší poklad obce: výdatný prameň termálnej vody. V yviera z hĺbky 1 559 metrov, pričom na povrchu má teplotu 67 ºC . T ermálne kúpalisko s kapacitou 2 800 ľudí svojou geotermálnou vodou priťahovalo návštevníkov už od roku 1980. Pravidelnými návštevníkmi boli turisti z Čiech. Ich záujem v tamojšom období vysoko presahoval kapacitné možnosti vtedajšieho kúpaliska. Českí turisti si preto stavali stany aj mimo areálu, priamo v poli. Podnikaví obyvatelia obce zacítili príležitosť a s úspechom ponúkali lacné ubytovanie vo svojich príbytkoch. V čase najväčšieho náporu prázdninových mesiacov obec zriaďovala na ploche futbalového štadióna provizórny camping. V obchodoch a reštauráciách znela v lete okrem slovenčiny a maďarčiny aj čeština.

Keď odborníci zistili, že s tredne mineralizovaná, alkalicko-bikarbonátová voda pôsobí blahodarne na pohybové ústrojenstvo, miestni podnikatelia a obecné zastupiteľstvo sa rozhodli čo najlepšie využiť m ožnosť jej relaxačno-liečebných účinkov. Rozhodnutie spojili s myšlienkou pretvoriť pôvodne poľnohospodársku dedinu na turistické stredisko. S týmto zámerom sa v roku 2000 začalo s revitalizáciou pôvodného areálu termálneho kúpaliska. Vybudovali chatové osady s moderným autocampingom, postavili nové bazény a 72 metrov dlhý vodný tobogán. Pracujú na stavbách ďalších atrakcií.

Letná časť kúpaliska s dobre vybudovanou infraštruktúrou patrí obci. Miestnych podnikateľov podnietil veľký záujem verejnosti k činu. Požiadali o finančnú dotáciu z fondov EÚ na projekt rehabilitačno-relaxačného centra. Ich zámer sa vydaril. V prvej etape použili peniaze na výstavbu reštaurácie pre 100 osôb. O niečo neskôr vybudovali v areáli kúpaliska moderné relaxačno- rehabilitačné centrum s celoročnou prevádzkou. Súčasťou komplexu je bazénová hala s oddychovou plochou a minipresso s obsluhou. Bazény sú vybavené bodovými chrličmi vody a dnovými vzduchovými gejzírmi. Nechýbajú stenové hydromasáže a vzduchové masážne rošty. Na druhom podlaží je vytvorená plocha na oddych rekreantov. V rehabilitačnom trakte sa nachádzajú masážne miestnosti, zariadenia na elektroliečbu, sauny s odpočivárňou, mokrá rehabilitácia na princípe hydromasážnych spŕch. Súčasťou centra sú relaxačno-doplnkové služby v podobe posilňovne a squashové ihrisko s tribúnou pre divákov. V jednom z otvorených termálnych bazénov, ktoré dala obec do prenájmu podnikateľom, sa môžu návštevníci kúpať aj v zime.

Termálnemu kúpalisku zostali Česi verní dodnes. V letných mesiacoch pravidelne obsadzujú ubytovacie kapacity na 95 percent. Zvyšok tvoria Poliaci a Maďari.

Bezproblémové spolužitie

Obecné zastupiteľstva podporuje všetky spolky a združenia. Rozsiahle kultúrne činnosti rozvíjajú Matica Slovenská i Csemadok. Svojím umeleckým zameraním robí obci dobré meno spolok mladých Fikus.

V Horných Salibách nie je zriedkavosťou vidieť na poľných cestách jazdcov na koňoch. Mnohí z nich zovňajškom a oblečením pripomínajú ozajstných kovbojov. Sú to zväčša členovia Občianskeho združenia koniarov. Postavili si pekný areál na organizovanie predstavení a rôznych súťaží. Obecný futbalový oddiel hrá štvrtú ligu. Veľmi dobre pracuje športovo-strelecký klub, dosahujú vynikajúce výsledky v streľbe z historických a malokalibrových zbraní. Pozoruhodná je práca kynologického klubu. Poľovnícke združenie DROP vykonáva práva poľovníctva na 3 123 hektároch a má 53 členov. Na dnešné pomery má dobre zazverený revír. Lovia tu zajace, bažanty, srnky, kačice.

Salibčania milujú folklór. V roku 1989 vznikol folklórny súbor Matičiar, ktorý od roku 1997 pracuje pod názvom Chemik pri kultúrno-spoločenskej organizácii mesta Šaľa. V roku 1993 založili nadšenci tanečný súbor Mátyus, ktorý má za sebou veľa zahraničných i tuzemských vystúpení a uchováva tradíciu maďarského folklóru. Na základných školách pôsobia dva detské folklórne súbory. Spevácky súbor Rozmaring oslávil v tomto roku tridsiate výročie založenia.

Domov dôchodcov s dvadsiatimi posteľami má v správe evanjelická diakónia, ktorá má aj svoj spevokol. Dňa 18. januára 2009 bol slávnostným dňom pre pani Zuzanu Francisztovú, ktorá sa v tento deň dožila 104 -tých narodenín.

Postupujúcej hospodárskej krízy sa starosta obce neobáva, aj keď si je vedomý, že neobíde ani Horné Saliby. „Prežili sme ťažké časy s veľkou nezamestnanosťou, prekonáme aj súčasnú krízu. Na ľudí, ktorých mám k dispozícii, sa môžem vždy spoľahnúť.“

Alexander SOTNÍK

Späť