Vyberať i vydávať treba uvážlivo

Slovensko, 1. 4. 2009 (Verejná správa 7/2009)

Fiškálna decentralizácia priniesla mestám a obciam významné finančné prostriedky. Samosprávy dostali príležitosť využiť miestne dane nielen na rozšírenie a skvalitnenie svojich výkonov, ale aj na realizáciu projektov v širokom spektre svojich plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Osobitnú úlohu medzi nimi zohráva daň z nehnuteľností, ktorá sa stala dôležitým nástrojom komunálnej politiky.

Miestne dane majú viaceré funkcie. Keď ich dostali mestá a obce do svojej kompetencie, nepredstavovali iba významný zdroj na financovanie bežných správnych funkcií. Stali sa aj nástrojom, ktorý im umožnil reagovať na vývoj celkových príjmov a na stav a potreby čerpania prostriedkov z obecných rozpočtov.V súčasnosti môžu pomôcť pri náhradách výpadkov príjmov obcí z výnosu daní právnických a fyzických osôb, ktoré vznikajú v dôsledku opatrení vlády prijatých na zmiernenie dopadov finančnej krízy.

„Rozhodujúcou miestnou daňou je daň z nehnuteľností,“ zdôrazňuje Ing. Jaroslav Mrva, riaditeľ finančnej sekcie Združenia miest a obcí Slovenska. „V tomto roku sa predpokladá výnos v objeme 236 miliónov eur, čo predstavuje sedem percent z celkových

očakávaných príjmov obcí. Výnos tejto dane je predovšetkým zdrojom financovania samosprávnych funkcií obcí a financovania ich rozvojových aktivít. Treba však vziať do úvahy, že štruktúra samosprávnych funkcií a rozvojových aktivít je v každom meste alebo obci iná. To je dôvodom rozdielov v zdaňovaní nehnuteľností.“

Daňový rebríček

V roku 2009 sa sadzby daní z nehnuteľností v 84 okresných mestách a mestských častiach Bratislavy oproti minulému roku zvýšili v priemere len o 0,47 percenta. Osem miest sadzby nemenilo vôbec a v ďalších päťdesiatich mestách sa sadzby daní z nehnuteľností zmenili o menej ako jedno percento v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

„Nepatrné pohyby sadzieb v týchto mestách súvisia pravdepodobne s prechodom na novú menu a zaokrúhľovaním sadzieb daní, pričom tri štvrtiny sledovaných miest zaokrúhlilo sadzby smerom nadol,“ uvádza Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska. „Dvanásť miest sadzby daní znížilo, pričom k najvýraznejšiemu poklesu došlo v Trenčíne, Bardejove a Tvrdošíne. V štrnástich mestách došlo naopak k nárastu sadzieb. Najviac narástli dane z nehnuteľností v Považskej Bystrici, Lučenci a Sobranciach. Napriek tomu sú dane z nehnuteľností v spomínaných mestách pod celoslovenským priemerom a Sobrance zostávajú aj v tomto roku okresným sídlom s druhým najnižším daňovým zaťažením.“

Priemerné sadzby dane z nehnuteľností sú v porovnaní s rokom 2004, keď ešte ich výšku určoval štát zákonom, viac ako dvojnásobne vyššie. Najprudšie vzrástli medzi rokmi 2004 a 2005, keď už mohli samosprávy prvýkrát slobodne rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil.

Z jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností zaznamenala najvýraznejší medziročný pokles, v priemere o necelých osem percent, daň zo stavebných pozemkov. Jej priemerná výška v roku 2009 je 0,301 eura za meter štvorcový. O pol percenta poklesla v sledovaných mestách daň z bytov, ktorá dosiahla priemernú výšku 0,194 eura za meter štvorcový. Naopak, daň zo stavieb určených na bývanie naopak o pol percenta narástla a je na úrovni 0,197 eura za meter štvorcový. Pri daniach z nehnuteľností, ktoré sa týkajú podnikateľov, Podnikateľská aliancia Slovenska zaznamenala nepatrné nárasty priemernej výšky dane za priemyselné stavby (na úroveň 2,036 eura za meter štvorcový) a dane za stavby na ostatné podnikanie (na úroveň 2,942 eura za meter štvorcový). Treba zároveň zdôrazniť, že práve tieto dve dane majú spomedzi všetkých daní z nehnuteľností najvyššie sadzby a v minulých rokoch zaznamenali najprudší nárast.

Na základe získaných dát aj v tomto roku aliancia pripravila rebríček okresných miest zoradených podľa výšky daní z nehnuteľností. Rebríček zároveň informuje, o koľko sa dane z nehnuteľností v sledovaných mestách odlišujú od celoslovenského priemeru.

Daňová kalkulačka

Súčasťou databázy rebríčkov miestnych daní je interaktívna kalkulačka daní z nehnuteľností, ktorá užívateľovi umožňuje vypočítať celkovú výšku dane podľa zadanej štruktúry nehnuteľností v jednotlivých mestách Slovenska. Podnikateľ, ktorý na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou tisícpäťsto metrov štvorcových a výrobnú halu s rozlohou tisíc metrov štvorcových, by za tieto nehnuteľnosti v tomto roku zaplatil najnižšiu daň v Gelnici (680 eur), Medzilaborciach (847 eur) a vo Svidníku (855 eur). Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Rimavskej Sobote (4018 eur), Žiari nad Hronom (3693 eur) a až následne v Bratislave – Starom Meste (3692 eur). Najvýraznejšie by sa tomuto podnikateľovi zvýšila daň v porovnaní s minulým rokom v Ilave (o 32 percent), hoci jej celková výška 2029 eur je mierne pod sumou 2087 eur, čo predstavuje priemernú výšku dane v sledovaných mestách za uvedenú kombináciu nehnuteľností.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004, keď právomoc určovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom tvorby „daňových rebríčkov“ je informovať podnikateľov aj širokú verejnosť o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

„Daň z nehnuteľností má zákonom stanovené ročné zdaňovacie obdobie,“ upozorňuje na jeden legislatívny problém Jaroslav Mrva. „Správu tejto dane v tomto roku, teda určenie jej výšky a s tým súvisiacich pravidiel a opatrení, bolo treba zabezpečiť už v minulom roku schválením všeobecne záväzného nariadenia obce účinného od 1. januára 2009. Bez zmeny zákona tak nemôže byť v tomto roku správa tejto dane predmetom zásadnejších opatrení obce a ovplyvniť riešenie dopadov finančnej krízy. Podľa vývoja hospodárenia a rozvojových aktivít môžu mestá a obce využiť daň z nehnuteľností v roku 2010 na získanie finančných prostriedkov, aby mohli zvýšiť svoje investičné výdavky na podporu verejného dopytu alebo na adresné riešenie vzniknutých sociálnych problémov. Iným možným riešením je zníženie dane z nehnuteľností v záujme podpory podnikateľských aktivít a rastu osobnej spotreby obyvateľov. Bude záležať na samotných mestách a obciach, aký spôsob zvolia na riešenie aktuálnych problémov a uspokojenie potrieb.“

Peter KRÚTKY

Späť