Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 1. 4. 2009 (Verejná správa 7/2009)

Ivan Gašparovič sa stretol s občanmi z bratislavskej mestskej časti Karlova Ves. Na stretnutí konštatoval, že roky 2007 a 2008 boli rokmi úspešného rastu ekonomiky a vyrovnávania regionálnych rozdielov. Kríza, ktorá doľahla na celý svet, nevznikla na Slovensku, ale zavinili ju tí najbohatší a najsilnejší. Ocenil vznik Rady vlády pre hospodársku krízu, ktorá predkladá návrhy na zmiernenie jej dopadov, vyzdvihol vládu za rýchle protikrízové opatrenia. Zdôraznil, že aj on sám ich podporil. V tejto situácii by sme mali byť jednotní a mali by sme si vzájomne pomáhať: „So slovom kríza je treba spomenúť i slovo solidarita, ktorú by sme teraz mali prejaviť všetci. Som veľmi rád, že vláda chce udržať zamestnanosť a chce zachovať sociálne programy.“

Pripomenul, že to, čo dnes potrebujeme, je spolupráca vlády, štátnej správy, samosprávy a podnikateľov. Podľa jeho slov kríza priniesla i niečo pozitívne – uvedomenie si postavenia štátu a jeho regulačnú a kontrolnú funkciu vo vzťahu k voľnému trhu. Apeloval, aby sme si vážili náš vlastný príbeh: „To, čo Slovenská republika dosiahla za ostatných šesťnásť rokov, je hodné obdivu. Tisícdvesto rokov Slovensko nemalo svoj štát. Vždy sme boli pod niekým alebo s niekým. Aj napriek týmto dlhým stáročiam bez vlastného štátu sme si zachovali svoje územie, jazyk, kultúru a vieru.“

Slovensko podľa jeho slov potrebuje stabilitu, kontinuitu, dobré vzťahy prezidenta, vlády a parlamentu. „Byť prezidentom a získavať skúsenosti až v tejto funkcii by bolo neskoro,“ reagoval na ambície niektorých kandidátov, ktorým chýbajú politické skúsenosti.

Konštatoval, že pôsobí vo vysokej politike desaťročia a rovnaký čas zastáva tie najvýznamnejšie funkcie. Zdôraznil, že chce byť naďalej garantom dôveryhodnej a rešpektovanej zahraničnej politiky.

Primátor Stropkova Peter Obrimčák na stretnutí Ivana Gašparoviča s predstaviteľmi samosprávy miest a obcí regiónu vyzdvihol konsenzuálnu politiku prezidenta. Poďakoval sa, že prezidentov záujem o problematiku samosprávy je úprimný, o čom svedčí aj fakt, že v tomto meste nie je po prvý raz. Ivan Gašparovič pred občanmi Medzilaboriec, Humenného a Sniny hovoril predovšetkým o boji proti hospodárskej kríze. Znova ocenil snahu vlády o riešenie dopadov krízy na občanov. Podľa jeho slov sme si uvedomili, že treba prehodnotiť postavenie štátu voči trhu. Štát má svoju kontrolnú aj regulačnú úlohu, trh nezmôže všetko. Zdôraznil, že aj napriek kríze treba zachovať sociálne programy. Je rád, že sa podarilo valorizovať dôchodky už od 1. januára a nie až v júli, ako to bolo pôvodne plánované. Úlohou prezidenta je pozorne vnímať potreby občanov. Podľa neho sú stretnutia s občanmi najlepšou inšpiráciou pre rozhodovanie o schválených zákonoch z parlamentu. Zopakoval, že na politickej scéne nechce ľudí rozdeľovať, ale spájať. Za prínos označil svoje dobré vzťahy s vládou a parlamentom, ktoré sú zárukou stabilnej politickej klímy na Slovensku. „Úlohou prezidenta je, aby zjednocoval, hľadal kompromisy a spoločnosť nerozdeľoval. Niektorí kandidáti tvrdia, že prezident musí mať odvahu. Ja si však myslím, že prezident musí mať rozvahu a premiér odvahu,“ reagoval Ivan Gašparovič.

Občanov východoslovenského Stakčína v diskusii zaujali najviac sociálne témy, problematika dôchodkov, ale i vzťah k rusínskej národnej kultúre. „Som priaznivcom ľudovej kultúry i umenia a som presvedčený, že národnostné menšiny s ich jazykom a kultúrou obohacujú našu slovenskú spoločnosť,“ povedal prezident. Ocenil lojalitu občanov rusínskej národnosti k Slovenskej republike a vyslovil prianie, aby všetky menšiny svojou lojalitou otvorene deklarovali príslušnosť k našej vlasti. A k sa u nás bude mať zle Slovák, bude sa mať zle i Maďar, Rusín, Ukrajinec. Ak sa však budú mať dobre občania slovenskej národnosti, tak sa bude dariť i občanom ostatných národností žijúcich na Slovensku. Skonštatoval, že národnostná politika na Slovensku je na vysokej úrovni, o čom ho ubezpečili aj predstavitelia menšín žijúcich na Slovensku. Občanov v debate s hlavou štátu zaujímal názor na rómsku problematiku. Na jej riešenie je potrebná spolupráca a ochota obidvoch strán. Najdôležitejšie je však vzdelanie. Ak Rómovia nebudú sami chcieť prijať vzdelanie, nikto im nepomôže, bez spolupráce sa Rómom nepodarí integrovať do spoločnosti. Podľa domácich občanov je Stakčín ukážkovou obcou v spolunažívaní rómskeho a nerómskeho obyvateľstva a mnohých mrzí, že médiá takéto pozitívne príklady nezaujímajú. Prezident SR vystúpil na konferencii zameranej na zvýšenie súčinnosti v oblasti vonkajších ekonomických vzťahov pri prekonávaní dôsledkov hospodárskej a finančnej krízy na Slovensku. Vo svojom vystúpení podčiarkol, že medzinárodné vzťahy vošli do nervóznejšieho obdobia svojho vývoja. Svet zneistel, pretože zisťuje a uvedomuje si, že nemá pripravené rýchle a zaručene účinné lieky na všetky svoje choroby a zlyhania. Je očividné, že terajší vývoj naznačuje odklon od neoliberálneho prístupu, v ktorom dominoval finančný kapitál, a príklon k riadeniu hospodárstva a sociálnych vecí. Zároveň sme svedkami a dokonca spolutvorcami začiatku transformácie ekonomického modelu smerom k dôrazu na reálnu výrobu a obchod, teda na oblasti, kde sa tvoria skutočné, nie virtuálne hodnoty.

Ďalej uviedol, že viac než kedykoľvek predtým sa potvrdzuje, že krajiny sveta sú na sebe strategicky závislé. Táto skutočnosť by mala určovať konanie medzinárodného spoločenstva. „Očakávajú od nás, politikov, že neistotu zmiernime našou vôľou hľadať spoločné konsenzuálne riešenia, schopnosťou dohodnúť sa a dokázať, že vieme spoločne nájsť víziu bezpečnejšieho a stabilnejšieho sveta,“ podčiarkol Ivan Gašparovič. Vyzval k otvorenému dialógu aj o tom, že pod tlakom krízy si náš občan viac než kedykoľvek predtým kladie otázku, či nám život potvrdí zmysluplnosť plného integrovania sa do Európskej únie, či členstvo v únii skutočne prináša osoh v čase núdze. „Ja som rozhodne za pozitívnu odpoveď, pretože pribúdajú pozitívne príklady. Vstup do eurozóny nám priniesol ochranu našej meny pred negatívnymi dopadmi krízy. Solidarita našich spojencov a partnerov z únie nám pomohla prekonať zásadné ohrozenie ekonomickej bezpečnosti krajiny počas januárovej plynovej krízy,“ dodal. Ocenil, že si vláda v boji proti kríze stanovila tri ciele: zachovať zamestnanosť, udržať sociálne programy za každú cenu, a vynaložiť energiu na oživenie rastu slovenskej ekonomiky.

Späť