Industriálny vek ľudstva sa končí

Slovensko, 20. 4. 2009 (Verejná správa 8/2009)

Zhruba pred desaťtisíc rokmi sa začala na Zemi agrárna revolúcia, ktorá postupne zachvátila celú planétu. Išlo o takzvanú prvú vlnu, ktorá priniesla ľudstvu cieľavedomú kultiváciu pôdy a nový spôsob života. Druhá – industriálna vlna v priebehu uplynulých troch storočí od základu zmenila život v Európe, Severnej Amerike, Japonsku a v niektorých ďalších častiach sveta. Energiu industrializácie cítime dnes na každom kroku. Na Slovensku však zatiaľ ekonómovia a politici málo vnímajú tretiu – vedomostnú vlnu, ktorá sa začala valiť vyspelým svetom, transformujúc všetko, čoho sa dotkla.

Z prognóz, ktoré vypracovali svetoví odborníci sa dozvedáme, že druhá – priemyselná vlna sa bude postupne završovať približne do roku 2030, pričom systém vedomostnej vlny sa s vysokou mierou pravdepodobnosti v tomto období stabilizuje. Samozrejme, v dozvukoch pocítime ešte aj prvú – agrárnu vlnu. Antagonizmy, ktoré rozochvievajú planétu, totiž vznikajú z protichodných pôsobení všetkých troch vĺn.

Najzákladnejšou ekonomicko-politickou otázkou dneška už nie je to, kto kontroluje dožívajúcu priemyselnú spoločnosť, ale kto formuje novú civilizáciu, zaujímajúcu miesto predošlej. Na jednej strane sú obhajcovia priemyselnej minulosti, na druhej strane tí, ktorí si uvedomili, že problémy sveta nevyrieši rámec industriálneho poriadku. V tomto roztrojenom svete sektor prvej vlny predstavuje poľnohospodárstvo a surovinové zdroje, sektor druhej vlny lacnú pracovnú silu a zabezpečenie masovej priemyselnej výroby. Rýchlo rastúci sektor tretej vlny si vytvára dominanciu založenú na nových spôsoboch tvorby a využívania znalostí.

Krajiny tretej vlny budú z ekonomického hľadiska určite najúspešnejšie. Predávajú totiž svetu informácie, manažment, špičkové technológie, softvér, vzdelanie, výchovu, finančné služby či kultúru. Jednou z týchto služieb bude napríklad aj vojenská obrana založená na technológiách tretej vlny. V roku 1991 bol celý svet vo vojne v Perzskom zálive svedkom prvého vojnového konfliktu medzi vedomostným vojenským systémom tretej vlny a zastaranou vojenskou mašinériou druhej vlny. Po zuby ozbrojené a opevnené armády druhej – industriálnej vlny boli bez šance proti riadiacim vedomostným systémom tretej vlny, ktoré presne a podľa vopred určeného výberu zasahovali a ničili akékoľvek ciele.

Nový spôsob života

Hoci si to zatiaľ väčšina ľudstva jasne neuvedomuje, všetci sa postupne budeme musieť zapojiť do budovania novej civilizácie, ktorá nám vpisuje nový kód správania a prenáša nás za rámec štandardizácie, synchronizácie, centralizácie a koncentrácie ekonomiky, energie, moci a peňazí.

Tretia vlna prináša nový spôsob života, založený na diverzifikovaných, obnoviteľných zdrojoch energie, na spôsoboch výroby, ktoré likvidujú väčšinu starých montážnych liniek, na nových inštitúciách, zmenených školách a firmách budúcnosti. Sme poslednou generáciou starej a prvou generáciou novej civilizácie.

Homogenitu spoločnosti druhej vlny nahrádza civilizačná heterogenita tretej vlny. Masovosť ustupuje. V dôsledku toho veľká komplexnosť nového systému vyžaduje čoraz väčšiu výmenu informácií medzi jeho zložkami – firmami, vládnymi agentúrami, asociáciami či nemocnicami. To všetko vytvára prenikavú potrebu počítačov, digitálnych telekomunikačných sietí a nových médií. Vedomosti a informácie čoraz väčšmi nahrádzajú veľké množstvo surovín, práce a ďalších zdrojov. Krajiny tretej vlny sa, s výnimkou odbytu, stávajú čoraz nezávislejšie na partneroch z prvej či druhej vlny. Vo zvýšenej miere obchodujú medzi sebou. Zmeny tohto druhu hrozia pretrhnutím mnohých ekonomických väzieb medzi bohatými a chudobnými ekonomikami. Globalizácia biznisu a financií, potrebná na rozvoj ekonomiky tretej vlny, rutinne poráža nacionálnu suverenitu.

Sila poznatkov

Zo všetkých zdrojov, potrebných na vytváranie bohatstva, nie je žiaden taký všestranný ako vedomosti. Najnovšie, výpočtovou technikou riadené technológie totiž umožňujú nekonečnú rozmanitosť výroby. Výsledkom je explózia výrobkov a služieb na objednávku. Nové poznatky všetko urýchľujú a poháňajú ľudstvo v ústrety ekonómii času.

Rozvinuté informačné technológie umožňujú rozptýlenie výroby mimo nákladných mestských centier a ešte väčšiu redukciu cien za energiu a dopravu. Časovaná dodávka komponentov, založená na počítačovej informácií, radikálne znižuje zásoby. Znižovanie zásob sa prenáša do úspor na priestore, prenájme budov, do nižších daní, poistného a nákladov. Hoci vstupná cena počítačov, softvéru, informácií a telekomunikácií môže byť vysoká, firmy spotrebujú na svoju produkciu menší kapitál než v minulosti. Poznatky redukujú potrebu surovín, práce, času, priestoru, kapitálu a ďalších vstupov. Stávajú sa hlavným zdrojom rozvinutej ekonomiky.

Ekonomiku tretej vlny robí revolučnou fakt, že kým pôdu, prácu, suroviny a kapitál možno považovať za obmedzené zdroje, poznatky sú vo všetkých smeroch nevyčerpateľné. Na rozdiel od montážnej linky poznatky môžu využívať viaceré firmy naraz. A môžu ich využiť aj na produkciu ďalších poznatkov. Z praxe je známe, že veľký výrobný podnik možno predať raz, dvakrát za život. Predaj nového softvéru je počtom neohraničený.

Zaostávanie Slovenska

Slovensko zatiaľ nezachytilo hlavné civilizačné procesy vedomostnej spoločnosti a digitálnej ekonomiky. Jedným z jeho najväčších problémov je vzrastajúca civilizačná medzera za ekonomicky najvyspelejšími štátmi sveta. Podľa odhadov odborníkov dnes predstavuje približne tridsať rokov.

Hospodárska politika Slovenska po roku 1990 a jej ekonomické reformy konzervujú industriálny režim. Kapitál a ľudský potenciál sa využíva na záchranu a rozvoj priemyslu, čiastočne aj poľnohospodárstva, prípadne na konzervovanie ich zastaraných systémov. Štruktúry vedomostnej spoločnosti sú u nás iba v stave zrodu. Slovenské hospodárstvo organizuje klasická industriálna hierarchia s vysokým stupňom monopolizácie, koncentrácie a centralizácie. Priemysel síce disponuje mnohými, dnes však už zastaranými výrobnými technológiami. Výsledkom je nízka konkurenčná schopnosť prevažnej väčšiny produkcie, s malým podielom informatizácie a digitalizácie. Sektorová štruktúra zamestnanosti a tvorby HDP v jednotlivých odvetviach priemyslu, poľnohospodárstvu, služieb, informácií a vedomostí je porovnateľná so sektorovou štruktúrou USA v období rokov 1950 - 1960.

Slovensko je aj v prvej dekáde 21. storočia vysoko industrializovanou spoločnosťou s rozhodujúcim vplyvom priemyselného a finančného sektora v ekonomike. Ciele kormidelníkov slovenskej ekonomiky sú jednoduché: ak budú tieto sektory produkovať zisk, zdroje sa rozdelia aj na rozvoj ostatných spoločenských sfér - na školstvo, zdravotníctvo, vedu, vývoj, výskum či ekológiu. V ekonomicky vyspelých krajinách sveta však funguje opačná prax. Priemysel, poľnohospodárstvo, veda, výskum, školstvo, zdravotníctvo tvoria integrovaný celok, pričom investície do vedy, výskumu, školstva či zdravotníctva sa premietajú do zvyšovania výkonnosti a konkurenčnej schopnosti celej ekonomiky. Vo veľkej miere to spôsobujú formujúce sa princípy globálnej svetovej ekonomiky, ktorá čoraz väčšmi nadobúda podobu celosvetovej, vzájomne prepojenej siete, kde každý účastník prispieva k fungovaniu celku.

Zdroje slovenskej ekonomiky sú oproti tomu stále značne centralizované, pričom uskutočnená privatizácia centralizáciu v mnohých smeroch znásobila. Prioritnými odvetviami slovenskej ekonomiky sú priemyselné odvetia, typické pre ekonomiky druhej vlny, najmä hutníctvo, energetika, strojárstvo či chemický priemysel. Slovenská ekonomika bude preto tvrdo konfrontovaná so zrýchľujúcim sa procesom celosvetovej civilizačnej transformácie, s prechodom k vedomostnej spoločnosti, s vytváraním nových štruktúr digitálnej ekonomiky, s elektronickým obchodovaním a hľadaním ciest k trvalo udržiavanému rozvoju.

Čaká nás tvrdá práca

Slovensko prehliadlo, že už od 70. rokov minulého storočia nie je fyzický kapitál dominantným zdrojom rastu. Už vtedy bolo jasné, že poznatky, vedomosti, veda, nové technológii, inovovaná organizácia výroby a obchodu sú hlavným faktorom, ktorý posúva spoločnosť k prosperite.

Tvorba ľudského kapitálu sa začína od školstva a pokračuje celoživotným vzdelávaním až k vede, informačnej infraštruktúre a k ďalším sieťam, ktoré sú charakteristickou črtou všetkých vyspelých ekonomík. Je známe, že všetky tieto moderné odvetvia súvisia s verejnými službami a so systémami ich riadenia. Slovenská spoločnosť a jej riadiace orgány existenciu tohto spoločenského majetku dlho ignorovali. Inak by museli akceptovať, že trhový systém nie je schopný automaticky zvládnuť tvorbu ľudského kapitálu, a že práve jeho riadenie patrí k prirodzenej doméne politiky. Treba si konečne uvedomiť, že kvalitné vzdelávanie je činnosť, ktorá rozhoduje o budúcej prosperite jedinca a spoločnosti. Vzdelávanie na Slovensku sa však stále nepovažuje za plnohodnotnú investíciu. Preto ani neprekvapuje, že sa u nás udomácnila myšlienka ponímajúca školstvo ako sektor, ktorý svojím uskromnením mal znášať náklady na transformáciu ekonomiky.

Výsledkom mnohoročného podceňovania vzdelania sú živoriace vysoké školy bez potrebného vybavenia, uzavreté do seba, často bez intenzívnych kontaktov s praxou. V súčasnosti nedokážu držať krok s naliehavými výzvami doby. Až na svetlé výnimky slovenské vysoké školy nie sú strediskami vedy, výskumu a vývoja. Absolvovanie dnešných vysokých škôl, zaťažených značným balastom, verbalizmom, formalizmom a nedostatočným dôrazom na základné ľudské hodnoty, už nezaručuje správnu orientáciu. Neposkytuje ani primeranú imunitu voči nebezpečným vplyvom, dezorientáciám a manipuláciám.

Každá univerzita by mala byť aj vedecko- výskumným pracoviskom s bohatou produkciou. O vyspelých krajinách je pri každej univerzite inštitút, ktorý rieši závažné úlohy spoločnosti. Ich výsledky potom ponúka vláde alebo podnikovej sfére. Každý inštitút má spravidla svoje vydavateľstvo, kde produkuje množstvo kníh univerzitných docentov a profesorov. Slovensko je z tohto pohľadu len krajina s devalváciou vysokoškolských titulov.

Technologicky rozvinuté krajiny už dlhší čas riešia konflikt medzi vzdelanostnou vlnou a medzi industriálnymi ekonomikami a inštitúciami druhej vlny. Slovensko sa zatiaľ len pokúša zakľaknúť do štartovacích blokov.

Alexander SOTNÍK

Späť