Aj s dlhom sa dá dobre hospodáriť

Slovensko, 7. 12. 2006 (Verejná správa 24/2006)

Samospráva potrebuje pri výkone svojich povinností a právomocí aj určitú majetkovú oporu. Fiškálna decentralizácia rozšírila priestor na tvorbu zdrojov, ale pri zadovažovaní hnuteľného i nehnuteľného majetku stále hrajú prím cudzie a združené prostriedky. Ing. Radoslav Kožiak, PhD., z Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, venuje vo svojom článku pozornosť dlhovému obstarávaniu municipálneho majetku.

Kde chýbajú vlastné zdroje, tam prichádza na rad úverové financovanie - komerčný úver, lízingové financovanie alebo vydanie komunálnych obligácií. Získať potrebný hnuteľný či nehnuteľný majetok možno i prostredníctvom koncesného obstarávania, zo združených prostriedkov s inými samosprávami, fyzickými alebo právnickými osobami. Financovanie združenými prostriedkami sa používa pri takých aktivitách, respektíve pri obstarávaní takého majetku, ktorý bude slúžiť všetkým zainteresovaným subjektom. Najčastejšie dochádza k združovaniu prostriedkov pri financovaní infraštruktúry – na miestne komunikácie, čistiarne odpadových vôd, skládky komunálneho odpadu a podobne.

       Úverové formy, ktoré môžu miestne samosprávy využiť pri obstarávaní majetku, rozdeľujeme na dve základné skupiny - na krátkodobé a dlhodobé. Niektorí autori sa však prikláňajú k rozdeleniu na tri skupiny - na krátkodobé formy úverovania (do jedného roka), strednodobé (do ôsmich rokov) a dlhodobé (nad osem rokov). V stanovení príslušných časových ohraničení však nevládne názorová jednota.

V súčasnosti už platí, že získať klasický komerčný úver je pre municipalitu omnoho menší problém ako pred niekoľkými rokmi. Úvery sú však ešte stále relatívne drahé v porovnaní s vyspelými trhovými ekonomikami, aj keď od roku 1999 došlo k významnému poklesu úrokových sadzieb. Finančné inštitúcie však dôkladne selektujú jednotlivé samosprávy, ktoré vzhľadom na rozdielnu ekonomickú silu nemajú na trhu úverov rovnaké postavenie. Subjekty poskytujúce komerčné úvery si vyžadujú rozsiahle záruky, napríklad založenie obecného majetku, najmä nehnuteľností, v prospech banky. Takáto zábezpeka v niektorých prípadoch hodnotou niekoľkonásobne prevyšuje výšku úveru a predstavuje faktor, ktorý znižuje dostupnosť komerčných úverov.

Krátkodobé úverové formy predstavujú financovanie obstarávaného majetku úverovými zdrojmi splatnými do jedného roka. Sú to predovšetkým krátkodobé úvery a samosprávy ich využívajú najmä na financovanie dočasného rozpočtového deficitu a na preklenutie nedostatku finančných prostriedkov počas roka v rámci municipálneho rozpočtu.

Lízing možno tiež považovať za krátkodobú formu financovania za predpokladu, že trvanie leasingovej zmluvy nepresahuje jeden rok. S takýmito zmluvami sa v praxi stretávame najmä pri takzvanom operatívnom leasingu.

Strednodobé úverové formy operujú spravidla so splatnosťou od jedného roka do ôsmich rokov. Sem možno zaradiť strednodobé úvery, emisiu komunálnych obligácií, to znamená vydávanie cenných papierov miestnou samosprávou, a tiež lízingové financovanie s obdobím jeden až osem rokov. Pre strednodobé komerčné úvery platia takmer rovnaké podmienky ako pre krátkodobé, s predĺženou dobou splatnosti úveru sa však zvyšujú náklady na úhradu úrokov.

      Emisia komunálnych obligácií znamená získať prostriedky, ktoré môžu byť použité na obstaranie majetku v rôznej podobe. Podstatou vydania komunálnych obligácií je predaj vopred stanoveného počtu cenných papierov s určitou nominálnou hodnotou, ktoré majú stanovenú dobu splatnosti, spôsob splatenia, v niektorých prípadoch obsahujú i doložku o umorovaní a kupón, ktorý cenný papier nesie, to znamená úrok, ktorý plynie vlastníkovi obligácie. Výnosy plynúce z vlastníctva komunálnych obligácií sú spravidla nižšie ako u komerčných úverov. Investori však požadujú ručenie majetkom samosprávy, jej budúcimi príjmami alebo depozitom hotovosti či cenných papierov. V súlade so zákonom č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch emisiu komunálnych obligácií vždy schvaľuje ministerstvo financií a Národná banka Slovenska. Zákon tiež umožňuje, aby komunálne obligácie mali automatickú záruku v podobe celého komunálneho majetku, čo nemusí byť pozitívum pre samosprávu. Na obce a mestá, ktoré vydávajú komunálne obligácie, sa nevzťahuje jednopercentný emisný poplatok.

Vo všeobecnosti rozlišujeme niekoľko typov obligácií. U sériových sa každoročne stáva splatnou časť nominálnej hodnoty emisie. U termínovaných sa celá alebo veľká časť nominálnej hodnoty dlhu sa stáva splatnou v jediný konkrétny deň splatnosti. Kombinované majú štruktúru dlhovej služby formou paušálnej splátky dlhu. V praxi to znamená, že emitent (obec) uhrádza každý rok rovnakú sumu dlhovej služby zahrňujúcu istinu a úrok.

Z hľadiska efektívnosti činnosti emitenta je dôležitý spôsob realizácie emisie cenných papierov, teda ako sa uskutoční samotný predaj komunálnych obligácií záujemcom a či sa cenné papiere predávajú za nominálnu hodnotu alebo s disážiom, čiže s určitou zrážkou z nominálnej hodnoty.

Komunálne obligácie možno vydať rôznym spôsobom. Napríklad celú emisiu pripraví a zrealizuje samospráva svojimi vlastnými kapacitami, alebo ju uskutoční banková inštitúcia na základe mandátnej zmluvy s príslušnou obcou alebo mestom. Spravidla to však urobí finančná inštitúcia. V spolupráci so samosprávou pripraví a zrealizuje emisiu a z výnosu z predaja poskytne municipalite úver. Financovanie prostredníctvom komunálnych obligácií je na Slovensku pomerne často využívanou formou úverovania.

      Lízingové financovanie býva vhodnou a ekonomicky výhodnou metódou financovania vtedy, keď sú úrokové sadzby na komunálnom trhu s úvermi alebo obligáciami príliš vysoké, ak dlhové obmedzenia zabraňujú využívať dlhové nástroje a keď treba rozložiť náklady na zariadenie a investičné výdavky na obdobie viacerých rokov. Ďalej ak je financovanie v rámci rozpočtu na jeden rok príliš vysoké a životnosť investícií je príliš krátka na to, aby bola odôvodnená emisia dlhodobého dlhu, napríklad na desať až dvadsať rokov. Do úvahy prichádza aj vtedy, keď samospráva potrebuje nejaké zariadenie len na určitý čas, keď vzhľadom na rýchle zmeny technológie vlastniť ho je nepraktické, alebo ak je miestna samospráva vo finančnej tiesni a potrebuje vymeniť zariadenie aspoň dočasne, aby mohla poskytovať verejnoprospešné služby.

Lízingové financovanie sa u nás využíva najmä pri obstarávaní hnuteľného majetku, napríklad motorových vozidiel, strojov a technológií. Lízing nehnuteľností sa zatiaľ využíva veľmi zriedka.

V súčasnosti rozlišujeme tri formy lízingu. Operatívny lízing sa využíva najmä vtedy, ak je obdobie prenájmu kratšie, ako je životnosť prenajatého predmetu alebo majetku. V takomto prípade nájomca používa, ale nevlastní takýto predmet alebo majetok.

V prípade finančného lízingu je prenajímateľom banka, iná finančná inštitúcia alebo investor. Nájomca je v tomto prípade, na rozdiel od skutočného lízingu, zodpovedný za prevádzkové náklady a údržbu, dane a poistenie. Nájomca využíva predmet nájomnej zmluvy počas väčšiny, nie však počas celej doby jeho životnosti.

Spätný lízing (predaj – spätný prenájom) predstavuje dohodu medzi nájomcom a prenajímateľom. Municipalita v takomto prípade predá majetok finančnej inštitúcii, prípadne investorovi, a zároveň uzavrie dohodu o spätnom prenájme majetku od kupujúceho. Význam tejto formy lízingového financovania spočíva v tom, že samospráva predajom majetku získa nevyhnutne potrebné finančné prostriedky na určitú investíciu a zároveň zostáva vďaka nájomnej zmluve zabezpečené napríklad poskytovanie určitej služby, na ktorú sa majetok využíval pred jeho predajom.

Aj lízingové financovanie je na Slovensku relatívne často využívanou úverovou formou. Menej rozšírené je pri obstarávaní nehnuteľného majetku.

      Medzi dlhodobé formy úverového financovania zaraďujeme úvery od komerčných bánk, úvery v rámci vládnych a medzinárodných programov rozvoja, ale aj emisiu komunálnych obligácií, pokiaľ je ich doba splatnosti dlhšia ako osem rokov.

Získať dlhodobý úver je v porovnaní s krátkodobými a strednodobými úvermi zložitejšie, keď predpokladáme rovnaké podmienky pri meniacej sa dobe splatnosti. Prognózovať vývoj a plánovať prijatie a splácanie úveru na dlhé obdobie je pre obec náročnejšie a podmienky investorov sú prísnejšie. Pokiaľ žiadateľ o úver nespĺňa kritériá stanovené investorom, úver mu neposkytne, pretože by to pre neho znamenalo príliš vysoké riziko. Pri dlhodobých úveroch sa tiež stretávame s odložením splácania istiny úveru.

Úvery z prostriedkov medzinárodných a vládnych programov majú omnoho výhodnejšie podmienky z hľadiska výšky úrokovej miery. Získať ich je ťažké. O takéto úvery sa totiž zvádza konkurenčný boj nielen na domácom, ale najmä na medzinárodnom poli. Treba obstáť v konkurencii žiadateľov o úver a predložiť taký návrh projektu, ktorý bude vyhodnotený ako optimálny.

Dlhodobým zdrojom financovania môže byť i emisia komunálnych obligácií. V poslednom období sa postupne prechádza k dlhodobejšej splatnosti obligácií, presahujúcej sedem až osem rokov.

      Pri rozhodovaní o spôsobe financovania je dôležité posúdiť aj ďalšie faktory, ktoré ovplyvnia nielen cenu obstarávaného majetku, ale aj podmienky, za ktorých ho získame a budeme využívať. Základným predpokladom efektívneho financovania, ale aj efektívneho hospodárenia s verejnými zdrojmi je transparentnosť realizovaných výdavkov. Čím viac je široká verejnosť informovaná o krokoch a postupe volených zástupcov - poslancov zastupiteľstiev, starostov a primátorov - tým menšie je riziko a podozrenie z korupcie a klientelizmu. Rovnako dôležité z ekonomického hľadiska je to, aby doba životnosti investície, respektíve doba jej využívania, korešpondovala s dobou splatnosti požičaných úverových zdrojov. Podstatou takzvanej medzigeneračnej spravodlivosti je to, aby za verejnú službu alebo statok platili tí, ktorí ich užívajú, a to v podobe užívateľských poplatkov alebo daní. Preto je ekonomicky nevhodné, neefektívne až likvidačné financovať dlhodobé investične nákladné projekty krátkodobými alebo strednodobými zdrojmi. Ďalšie faktory, ktoré treba pri rozhodovaní o spôsobe financovania brať do úvahy, sú napríklad spôsob ručenia za požičané zdroje, spôsob splácania úverových zdrojov, potenciálne výnosy plynúce z investície, schopnosť splácať požičané zdroje a náklady životného cyklu obstaraného municipálneho majetku.

Späť