Pod Sokolom chcú lietať so sokolmi

Slovensko, 19. 2. 2007 (Verejná správa 4/2007)

       Horský hrebeň, ktorý sa ťahá od Humenného na juh k Jasenovskému hradu, starousadlíci odjakživa nazývali Sokolej. Až v posledných desaťročiach, najmä však od roku 1980, keď ho do máp zakreslili ako národnú prírodnú rezerváciu, začali mu vravieť Sokol. Možno tu kedysi dávno na vápencových skalách kráľovskí sokolníci pre potreby panstva hľadali a aj nachádzali hniezda operených dravcov, ktorých potom vycvičili na lov. Tým trom vŕškom mohla dať názov aj konfigurácia terénu, ktorá z diaľky pripomína roztiahnuté sokolie krídla. Alebo je to preto, že sa tu jastraby veľké, kane sivé, lastovičiare i sokoly stále radi zdržiavali. Zoológovia potvrdia, že význam tejto lokality je práve v nerušenom vývoji vtáctva, veď od ľavého brehu Laborca až po temená Bukovských vrchov ornitológovia narátali desiatky druhov operencov. Tmavú lesnú kulisu s hradným kopcom však možno vnímať aj ako dramatickú scénu, kde sa v stredoveku odohral príbeh falšovateľov peňazí, ktorí mali svoju peňazokazeckú dielňu priamo na hrade Jasenov. Aj primátor MUDr. Vladimír Kostilník, počas stretnutia na mestskom úrade, hovoril o sídlisku Pod Sokolejom. Lenže to bolo v súvislosti s celkom inými financiami a vonkoncom nie falošnými sľubmi, ako aj túto časť mesta zveľadiť a dostať na roveň potrieb súčasnosti. Prv však, kým sme sa pustili do inventúry, čo sa v meste urobilo odkedy je na jeho čele, vyleteli sme až nad oblaky pri najsmelšom zámere najbližších rokov – zveľadiť letisko v Kamenici nad Cirochou, aby slúžilo aj na dopravu osôb.

Po zemi aj vzduchom


„Podľa posledných výhľadov diaľnica do Michaloviec i ďalej na ukrajinskú hranicu, a tiež privádzač do Humenného, nebudú hotové skôr ako v roku 2018. Preto požiadame vládu a ministerstvo dopravy len o kilometer autostrády a dostupnosť horného Zemplína sa hneď zlepší“, začal primátor trochu tajomne, a keď videl moje rozpaky, pobavene dodal: „To bude letisková dráha!“

Potom už projekt konkretizoval: „Mojou túžbou je, zlepšiť dostupnosť regiónu aj leteckým spojením. Musíme hľadať iné možnosti, ako sa k nám dopraviť rýchlejšie, a od nás do centra v Bratislave. Ak letisko získame do majetkovej podstaty Humenného a Kamenice, ako celkom reálnu vidím možnosť leteckej dopravy pre malé športové a dopravné lietadlá pre ôsmich pasažierov. O klientelu sa netreba obávať. Tá už tu je, lebo do Humenného v poslednom období prišlo množstvo firiem a ďalšie určite prídu. Podnikatelia a biznismeni potrebujú často cestovať do hlavného mesta, Viedne, Budapešti, Prahy. Letecké spojenie by vyriešilo tie nekonečné štrapácie v aute. Pätnásť i viac hodín na ceste tam a späť. Humenné, Kamenica nad Cirochou a Slovenský aeroklub už aj založili právnický subjekt a mestské zastupiteľstvá prijali uznesenie, že súhlasia so vstupom do tejto spoločnosti a jej zápisom do obchodného registra. A ďalšie kroky sú otázkou najbližších dní.“

Koncom roka 2006 sa o Humennom v médiách dosť povravelo pri odovzdávaní malého južného obchvatu – takmer dvojkilometrového úseku štvorprúdovej prístupovej cesty I. triedy zo smeru od Michaloviec a Vranova nad Topľou, čo podstatne zjednodušilo a odbremenilo dopravný systém mesta. Ďalej ho majú zlepšiť dva už vyprojektované kruhové objazdy – jeden na ulici Staničnej a druhý na križovatke ulíc Hrnčiarska a Ševčenkova. Primátor Kostilník si však môže do svojej bilancie zapísať aj výstavbu autobusových nástupíšť za štrnásť a pol milióna korún, rekonštrukciu budovy železničnej stanice za vyše 57 miliónov korún, výstavbu cesty Na Lieskovčíku za vyše šesť miliónov, prístupovú cestu a chodníky na Košickej ulici tiež za bezmála šesť miliónov, každoročné stavebné úpravy chodníkov v rozpočtovom náklade najmenej päť miliónov korún a ďalšie dopravné stavby, najmä veľkokapacitné parkoviská pri obchodných domoch Tesco a Kaufland. V územnom pláne mesta je navrhnuté aj vybudovanie záchytného parkoviska na mieste niekdajšej Hancovej záhrady pozdĺž celej Ševčenkovej ulice.

Šermovanie s legislatívou


V posledných rokoch sa v Humennom urobilo naozaj veľa. Najviac starostí a problémov bolo s domom-penziónom, ktorý začali na sídlisku od Sokolejom stavať v komplexnej bytovej výstavbe ešte v roku 1990. Budovu vo vysokom stupni rozostavanosti nenechavci rozkrádali, devastovali, zostalo z nej iba torzo. Statik upozorňoval, ak sa s ňou rýchlo čosi neudeje, bude ju treba celú zbúrať. Búracie práce by stáli mesto niekoľko miliónov korún...

„Vystriedalo sa tam množstvo delegácií, politických, vládnych, každý sľúbil, že pomôže, že to treba dokončiť, len realizácia viazla“, približuje primátorskú nočnú moru Vladimír Kostilník.„Domy-penzióny boli zo systému štátnej sociálnej starostlivosti vyškrtnuté. Stálo ma to množstvo energie a námahy, nemálo rokovaní s predsedami poslaneckých klubov v parlamente, aby sme zmenili zákon a mohli túto budovu kúpiť od štátu za inú cenu, ako bol znalecký posudok. Veď som mal kúpiť vrak za 12 miliónov a ešte do neho 110 miliónov investovať! Napokon sa nám podarilo zmenu zákona presadiť a budovu sme dostali za symbolickú jednu korunu. Teda, na ministerstve financií sme sa dohodli, ale nenašli sme pochopenie na okresnom úrade v Humennom, takže za tú budovu sme predsa len museli zaplatiť 800 tisíc korún. Z legislatívneho hľadiska to bol - dá sa povedať – najtvrdší oriešok minulých rokov.“

Jeho rozlúsknutie prinieslo 161 nájomných bytov. Dovedna ich na spomínanom sídlisku postavili dvestopäťdesiatšesť. Ďalších stodvadsaťosem bytov nižšieho štandardu dostali alebo dostanú obyvatelia povestnej rómskej osady Podskalka.

„Keď sme na objekte strihali pásku, uľahčene som si vydýchol,“ pripomína humenský primátor. „Aj tak však, keď sa prerába čosi, čo bolo projektované na iný účel – v tomto prípade penzión na byty – vždy sa dajaké problémy nájdu a treba ich znova a znova odstraňovať.“

Ďalšie investičné akcie a stavby z tohto uhla pohľadu hodnotí ako bezproblémové. A bolo ich nemálo. Spomeňme zimný štadión, plaváreň, jedenásť tenisových dvorcov. Ďalej vytváranie podmienok na výstavbu rodinných domov, skompletizovanie kanalizácie celého mesta v rámci programu ISPA, rozširovanie siete televíznych káblových rozvodov do lokalít s individuálnou výstavbou, vybudovanie kamerového systému s monitorovacím pracoviskom na pešej zóne, ktorá je jednou z najkrajších na Slovensku, svetelnej signalizácie i nových priechodov pre chodcov. A nedávno začali v Humennom stavať viacúčelovú mestskú halu za vyše sto miliónov korún.

Podskalka a iné boľačky


„Rómovia sú problém mnohých miest na východe Slovenska,“ zadiera do ďalšej boľačky V. Kostilnik. „Na území nášho mesta žije takmer desať percent obyvateľstva rómskeho pôvodu. Usilujeme sa vytvoriť im čo najlepšie podmienky na život. Za nájomné byty však väčšinou neplatia, preto pre nich budujeme byty nižšieho štandardu, najmä na Podskalke. Za socializmu do tejto osady chodievali televízne štáby nakrúcať pozitívne príklady starostlivosti o Rómov. Som presvedčený, že televízie tu ešte prídu. Trebárs aj preto, že je tu azda najstarší rómsky cintorín na Slovensku z roku 1913. V osade sme nechali zvoliť vajdu, ktorý sa stará o poriadok a rieši problémy. Je zamestnancom obce, obec ho platí, a v rámci aktivačných prác má takmer dvadsať ľudí, ktorí robia poriadok v osade.“

Vo všeobecnosti je pre Rómov veľmi ťažké získať pracovné príležitosti. Mesto Humenné patrí k ojedinelým príkladom, pretože Rómovia tu pracujú v technických službách ako stáli zamestnanci a ďalších dvesto osemdesiat ľudí, väčšinou Rómov je zamestnaných na aktivačných prácach.

Keď v roku 1999 nastupoval MUDr. V. Kostilnik na post primátora mesta, nezamestnanosť dosahovala dvadsaťsedem percent. V porovnaní so susednými mestami to ešte nebolo najhoršie, veď v Michalovciach, Trebišove, Snine vtedy nemalo prácu takmer tridsať päť percent ekonomicky činného obyvateľstva. V prvom volebnom období znížili v Humennom nezamestnanosť na dvadsať percent a vo volebnom programe na ďalšie roky si predsavzali, že urobia všetko preto, aby nezamestnanosť klesla pod pätnásťpercentnú hranicu.

„Miera nezamestnanosti je ešte stále vysoká,“ konštatuje primátor, „ale 11,43 percenta už nie je katastrofálnych tridsať percent! Popravde treba povedať, že to nie je iba naša zásluha a výsledok rokovaní s investormi, ale mnohí mladí ľudí si hľadajú prácu inde, aj v zahraničí. Nevnímame to tragicky. Veríme, že získajú určité skúsenosti a vrátia sa naspäť. Horšie by bolo, ak by nemali motív na návrat. V ďalšom období totiž môže v regióne vyvstať problém s nedostatkom pracovných síl.“

Nádej menom Guttmanovo


V Humennom v rámci programu Phare vybudovali v minulých rokoch na ploche päť hektárov nákladom 85 miliónov korún priemyselný park Guttmanovo, kde už majú výrobné kapacity firmy Tytex Slovakia a Muller Textiles. Pokračovateľom výroby polyamidových vlákien je Rhodia Industrial Yarns a Nylstar Slovakia. V územnom pláne je rozšírenie tohto parku o ďalších 50 hektárov, kde pribudnú areály pre Chemes, ďalej priemyselný park Zeleňákovo a Suchá hora.

Chiranu Humenné, ktorá po osemdesiatom deviatom išla do likvidácie a krachu, kúpila firma VSK Oldrati. V súčasnosti zamestnáva dvestopäťdesiat pracovníkov pri produkcii výliskov z gumy a plastov do bielej techniky a automobilov. Ďalší taliansky výrobca Cavignoni je s ponukou šesťsto päťdesiatich pracovných miest pomaly najväčším zamestnávateľom. O meste, kde začiatkom päťdesiatych rokov začínal písať prvé stránky svojej histórie Kapron, neskorší chemický gigant Chemlon, sa to stále nepíše ľahko. Napriek tomu si primátor Kostilnik nesmierne cení, že sa mesto dokázalo pohnúť dopredu a povzniesť.

„Nemáme ani korunu úveru, nijaké dlhy a rating mesta je pozitívny, čiže v budúcnosti je predpoklad jeho ďalšieho ekonomického napredovania“, hovorí presvedčivo .

Emil SEMANCO

Späť