Hlasovanie je za nami, ale nezabudnime

Slovensko, 19. 2. 2007 (Verejná správa 4/2007)

Decembrové voľby predstaviteľov miestnej samosprávy boli formálne uzavreté s konštatovaním, že boli organizačne dobre pripravené a prebehli v demokratickom duchu bez väčších rušivých momentov. V hlučnej diskusii o tom, kto vyhral, kto prehral a čo z toho pre mestá a obce vyplynie, zanikli hlasy o tom, z čoho sa treba poučiť a čo treba napraviť, aby tie budúce dopadli ešte lepšie a vniesli do samosprávy vyššiu kvalitu.

„Priebeh volieb ukázal, že mestá a obce sú schopné zabezpečiť voľby na štandardnej a nespochybniteľnej úrovni,“ povedal Michal Sýkora, predseda Združenia miest a obcí Slovenska. „Je to zo strany ministerstva vnútra precízne riadený a metodicky usmerňovaný výkon štátnej správy, ktorý má mimoriadny význam aj pre posudzovanie úrovne demokracie v celej krajine.“

Pred voľbami i po nich sa diskutovalo o nedostatkoch volebného zákona, ale aj iných právnych noriem, ba aj o niektorých ustanoveniach Ústavy SR. Tak to býva u nás po každých voľbách, ale potom sa na ne zabudne. Preto by bolo treba ešte začerstva iniciovať nevyhnutné legislatívne, administratívne alebo technicko-organizačné úpravy.

Predstavitelia samosprávy sa väčšinou prikláňajú k zrušeniu štyridsaťosemhodinového moratória na predvolebnú kampaň pred dňom volieb. Zdôvodňujú to tým, že ho možno elegantne obísť alebo rovno porušiť bez vážnejších následkov a väčšina kandidátov sa s ním tak či onak dokáže vysporiadať. Občanov sa zatiaľ nikto nepýtal na to, či chcú byť do poslednej chvíle pod tlakom predvolebnej agitácie.

Nezávislí kandidáti obsadili takmer tridsaťjeden percent primátorských a starostovských kresiel, čo je menej ako pred štyrmi rokmi. Ale na postoch poslancov miestnych zastupiteľstiev obsadili druhú priečku, zatiaľ čo v predchádzajúcich voľbách až tretiu. „Samospráva a jej predstavitelia by v podstate nemali patriť k nijakému politickému prúdu, ale mali by patriť a byť prijateľní ak nie pre všetkých, tak aspoň pre väčšinu občanov,“ hodnotil tento jav predseda Združenia miest a obcí Slovenska. „Všetci zvolení komunálni politici musia vo svojej praktickej činnosti zohľadniť fakt, že nezastupujú iba voličov, ktorí hlasovali za nich, ale aj tých, ktorí ich nevolili alebo voliť vôbec neprišli, ale dokonca aj tých, ktorí ešte nemajú volebné právo.“

Vzhľadom na veľký počet nezávislých kandidátov treba vytvoriť mechanizmus, ktorý by umožnil ich zastúpenie vo volebných komisiách – v miestnych aj okrskových. Treba sa zaoberať aj vylúčením takých osôb z volebných komisií, ktoré majú veľmi blízky rodinný vzťah ku kandidátom – manželov, deti, a to nielen v komunálnych voľbách. Aj o kandidátoch v komunálnych voľbách treba informovať voličov v rovnakom rozsahu ako o kandidátoch v parlamentných voľbách a tieto informácie v predstihu doručiť voličom do domácností.

Polemiku vyvolalo kritérium trvalého pobytu aj samotný zákon o trvalom pobyte. Volebný zákon by mal prihliadať na to, aby predstaviteľov samosprávy volili tí, ktorých osudy budú ďalšie štyri roky riadiť. Ináč sa môže stať, že volební manipulátori budú účelovo premiestňovať ľudí tam, kde chcú dosiahnuť víťazstvo svojho kandidáta.

Izolovanú nomináciu straníckych kandidátov (bez ohľadu na charakter a potreby obce, bez ohľadu na osobné predpoklady kandidátov) by mala nahradiť, najmä v menších obciach, konsenzuálna kandidátka všetkých zainteresovaných strán. Potom by bolo miestne zastupiteľstvo akcieschopné, bez straníckeho dirigizmu a neviedlo by vojnu so starostom, ak je náhodou iného politického razenia. Súčasné vnútorné povolebné spory, ktoré sa nevyhli ani hlavnému mestu, sú zlým signálom pre verejnosť.

Občania vnímajú dvojnásobné alebo trojnásobné kumulácie poslaneckých funkcií skôr negatívne než pozitívne. „Komunálna politika je tiež politika a dokonca by mala byť základnou školou pre vyššiu politiku,“ myslí si, naopak, Michal Sýkora. „Potom je prirodzené, že tí najšikovnejší a najschopnejší by mali mať miesto aj v regionálnych zastupiteľstvách i v parlamente. Musia to byť však silné a zdatné osobnosti, aby to vedeli zvládnuť.“

Komunálne voľby sú síce minulosťou, ale ohlasy na ne budú doznievať minimálne do jari, ak nie do leta, lebo 19. mája tohto roku sa budú konať doplňujúce komunálne voľby. V tejto súvislosti sa hlasnejšie diskutovalo o problémoch s nedostatkom alebo aj úplnou absenciou kandidátov v malých obciach, o problémoch šírky originálnych aj prenesených kompetencií, ktoré malé obce nedokážu kvalitne vykonávať v plnom rozsahu, ale i o náhradných riešeniach, ktoré treba čo najrýchlejšie aj legislatívne zabezpečiť. Objavil sa aj zaujímavý návrh angažovať na správu malých obcí profesionálnych manažérov.

Okrem toho Ústavný súd SR dostal v súvislosti s voľbami okolo stotridsať podaní. Môže o nich rozhodnúť až potom, keď bude mať plný počet trinástich sudcov. Podania sa najviac týkali porušenia volebného moratória, zlého sčítavania hlasov, nedovoleného ovplyvňovania a podplácania voličov, ale aj nepripustenia k voľbám v prípadoch, keď sa občania prihlásili na trvalý pobyt tesne pred voľbami. Takže oficiálne výsledky komunálnych volieb poznáme, ale personálne obsadenie radníc bude definitívne až o niekoľko mesiacov.

Späť