Na zahmlenej ceste aj koruny blúdia

Slovensko, 19. 2. 2007 (Verejná správa 4/2007)

Rozhodovanie obcí a miest o spôsobe zabezpečovania verejných služieb a výber zmluvných partnerov nie sú vždy systémové To prináša veľké riziká v efektívnosti aj kvalite. Stať Prof. Ing. Juraja Nemca, CSc. z Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici naznačuje, ako to vyzerá v prideľovaní obecných grantov jednotlivým subjektom, ktoré obciam pomáhajú vykonávať ich kompetencie a podporovať miestny rozvoj.

Pri decentralizácii verejnej správy a fiškálnej decentralizácii získali obce nielen viac kompetencií, ale aj viac zdrojov. Ich úlohou je, okrem iného, efektívne a kvalitne zabezpečovať široký rozsah verejných služieb rôzneho charakteru. Môžu ich poskytovať vlastnými silami (podnikmi), prostredníctvom zmiešaných spoločností, cez externé kontrakty, ale aj poskytovaním finančných dotácií subjektom, ktoré vykonávajú činnosti vo verejnom záujme, tak ako to požadujú moderné trendy manažmentu vo verejnom sektore, založené na princípoch partnerstva a spolupráce verejného a súkromného sektora.

Zavedenie viacročného programového a výkonového rozpočtovania, ktoré by malo postupne reálne fungovať aj na obecnej úrovni, požaduje, aby sa prostriedky alokovali na jednotlivé programy. Ich obsah by mal byť daný reálnymi potrebami samosprávneho celku a vopred testovaný z hľadiska účelnosti a účinnosti. Prostriedky by sa mali rozdeľovať transparentne a spoľahlivo, predpovedateľným spôsobom (princíp reliability), formou otvorenej a nediskriminačnej súťaže všetkých subjektov, ktoré majú záujem a kapacitu podieľať sa na napĺňaní programov. Ale mení sa už subjektívna alokácia na programovú formálne aj reálne?

Nevyužité informačné šance


Naším cieľom nebol obsiahly prieskum, ale len čiastočná sonda do problému. Ako výberový súbor sme si zvolili veľké mestá, sídla samosprávnych krajov, kde sa formou grantov rozdeľuje najväčší objem prostriedkov. Zdrojom informácií boli webové stránky miest, ktoré by mali byť – v súlade s politikou elektronickej verejnej správy - základným zdrojom informácií, ale aj kontaktov medzi verejnou správou, občanmi a právnickými osobami.

Na webových stránkach miest sme sa pokúsili nájsť všeobecné záväzné nariadenia upravujúce spôsob poskytovania dotácií subjektom, poskytujúcim rôzne služby vo verejnom záujme. V prípadoch, keď boli na webe, analyzovali sme obsah týchto noriem.

Výsledky analýzy ukazujú, že vývoj smerom k napĺňaniu základných princípov európskej verejnej správy – k transparentnosti, efektívnosti, zodpovednosti a spoľahlivosti - postupuje veľmi pomaly.

Okrem Banskej Bystrice a možno Prešova bolo prijatie príslušných všeobecne záväzných nariadení len minimálnym krokom vpred, pretože neobsahujú jasné a transparentné kritériá súťaže o mestské zdroje, alokované na verejnoprospešné účely, a funkcie, zabezpečované inými subjektami. Definujú, kto, na aký účel a akým spôsobom môže dotáciu žiadať a ako sa postupuje po pridelení prostriedkov. Ďalej už len určujú, ktorý orgán mesta rozhoduje, bez toho, aby uviedli, na základe čoho rozhodne.

Pomýlené kritériá


Len v prípade Banskej Bystrice sa priamo vo všeobecne záväznom nariadení nachádzajú aj kritériá posudzovania žiadostí o dotácie. Ani v tomto prípade ešte nejde o plnohodnotný pokrok, ale len o polovičaté riešenie. Kritériá síce existujú a sú známe, ale ich nemožno považovať za jednoznačné pravidlá a podmienky. Napríklad všeobecne záväzné nariadenie, týkajúce sa rozdelenia asi jedného milióna korún na záujmovú umeleckú činnosť a kultúrne aktivity, uvádza takéto kritériá: história a tradícia záujmovo-umeleckej skupiny alebo jednotlivca, dosiahnuté výsledky ich činnosti, význam a rozsah podujatí, ktorými napĺňajú kultúru v meste, v regióne i nad jeho rámec, možnosť využitia na rozvoj kultúrnych a vzdelávacích aktivít v meste, netradičná forma a predpokladaný prínos aktivity, zapájanie sa do aktivít v meste (pasívne – účasťou, aktívne - organizátorskou prácou). Pri rozdelení asi troch miliónov korún na telovýchovu a šport platia takéto kritériá: členská základňa a jej členenie (dospelí, dorast, žiaci), výkonnostná úroveň súťaží a dosiahnuté výsledky, podpora športových podujatí na území Banskej Bystrice, uskutočnenie takých športových aktivít, do ktorých sa zapojí široká vrstva obyvateľov, výnimočný športový výkon jednotlivca.

Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že ide skôr o princípy, účel, smerovanie prostriedkov, ale nie o reálne a efektívne kritériá, ktoré by umožnili porovnať a zvážiť skutočný prínos aktivít jednotlivých žiadateľov o obecné príspevky.

Naša krátka analýza nemala za účel podrobne skúmať situáciu na Slovensku, ale len naznačiť problém a jeho podstatu, trochu aj ukázať smer k náprave. Obce majú k dispozícii skoro sto miliárd korún, veľké mestá hospodária s rozpočtami na úrovni jednej miliardy alebo aj viac. Pokiaľ svoje prostriedky alokujú transparentne a použijú skutočne efektívne a účelne, dá sa urobiť veľmi veľa.

Juraj NEMEC

Späť