Stáť pri človeku v každej chvíli

Slovensko, 19. 2. 2007 (Verejná správa 4/2007)

Každý deň stretnúť človeka – tento verš z básne Jána Kostru sa stal mottom znovuzrodených zborov pre občianske záležitosti. Viac ako päťdesiatročnú históriu občianskych obradov a slávností nemožno prehliadnuť, lebo od samého počiatku mali v prvom rade ľudský, až potom ideologický rozmer a akcent. Súčasnú pozíciu tejto spoločensko-kultúrnej iniciatívy predstavuje Ján Mikláš, člen Ústrednej rady Združenia Zborov pre občianske záležitosti Človek – človeku v Slovenskej republike.

Minulý rok si pripomenulo pätnáste výročie vzniku Združenia zborov pre občianske záležitosti Človek - človeku v Slovenskej republike. Toto občianske združenie založila v novembri 1991 v Banskej Bystrici skupina nadšencov, aby prekonala dvojročnú odmlku zborov, ako aj likvidačný ideologický tlak príliš horlivých a netolerantných radikálov.

História tohto občianskeho aktívu však siaha viac ako päť desaťročí naspäť. Podnetom na jeho vznik bola potreba zabezpečiť dôstojné obrady tým občanom, ktorí nemali záujem o cirkevné obrady - pri významných osobných a rodinných udalostiach, najmä pri narodení dieťaťa, uzavretí manželstva a úmrtí člena rodiny. V súlade s novým rodinným právom sa od 1. januára 1950 stalo povinným a právne platným manželstvo uzatvorené na národnom výbore. To si vyžadovalo, aby tento právny akt nebol len administratívnou záležitosťou, ale dôstojnou a slávnostnou udalosťou. Z iniciatívy pracovníkov národných výborov a matričnej agendy sa začali formovať kolektívy dobrovoľníkov, ktoré pomáhali organizačne a obsahovo zabezpečiť obrad uzavretia manželstva a neskôr i ďalšie občianske obrady. Od roku 1953 až dodnes ich nazývajú zbormi pre občianske záležitosti.

Svojou bohatou a vysoko humánnou spoločenskou činnosťou, vykonávanou pre všetkých ľudí bez rozdielu, prekonali pôvodný ideovo-ateistický zámer a nadobudli prirodzený občiansky charakter. Nimi organizované občianske obrady a slávnosti obohatili miestnu kultúru o nové formy kultúrno-spoločenskej aktivity, pričom niektoré založili aj celkom nové tradície v mestách a obciach. Sú dôležitým prejavom úrovne kultúrneho a duchovného života spoločnosti aj výrazom pozornosti a starostlivosti štátu o občana. Pomáhajú kultivovať medziľudské vzťahy, estetizovať život komunity, upevňovať funkciu a stabilitu rodiny. Posilňujú občianske vedomie, vlastenectvo, úctu k človeku a všeobecne uznávaným spoločenským hodnotám. Predstavujú aj naplnenie občianskych práv, lebo dávajú človeku možnosť slobodnej voľby pri významných udalostiach v jeho živote.

Bez ideologických bariér


Ponovembrové zásadné spoločenské zmeny dostatočne preverili potrebu a životaschopnosť občianskych obradov a slávností. Nič na tom nezmenila ani mnohonásobne zvýšená aktivita cirkví a intenzita náboženského života. Pri viacerých príležitostiach samospráva úzko spolupracuje s cirkevnými činiteľmi aj zbormi pre občianske záležitosti. Čoraz častejšie sú ekumenické zhromaždenia k Pamiatke zosnulých, keď si občania spoločne pripomínajú zosnulých blízkych bez ohľadu na pôvod, vek, národnosť alebo vieru.

Svadby a pohreby stále predstavujú základné obrady v činnosti zborov. K niekdajším tradičným slávnostiam, ako bolo uvítanie novorodencov, oslava významných životných a svadobných jubileí, rozlúčka s materskou a základnou školou, uvedenie prváčikov do školy, odovzdávanie maturitných zelených stužiek a vysvedčení, pribudli nové. V niektorých sa odrazila moderná i prehodnotená história Slovenska, napríklad v uctení pamiatky obetí dvoch svetových vojen, v spomienke na Slovenské národné povstanie a celý protifašistický odboj, v oslave vzniku samostatnej demokratickej Slovenskej republiky a prijatia jej ústavy. Veľký priestor pre činnosť zborov pre občianske záležitosti otvorili nové pozície miestnej, ale i regionálnej samosprávy. Na radniciach, v kultúrnych domoch, ale i priamo na uliciach sa oslavujú dni obcí a miest, kde si pripomínajú významné historické medzníky, udeľuje sa čestné občianstvo, oceňujú sa významné osobnosti za lokálne i celospoločenské zásluhy, prijímajú sa vzácni hostia (najnovšie aj investori), slávnostne sa inštalujú symboly obcí a miest, uzatvárajú sa dôležité zmluvy a tak ďalej. Združenie sa zameriava aj na zvyšovanie úrovne spoločenského správania, napríklad oboznamuje funkcionárov a úradníkov samosprávy, ale i občanov so zásadami spoločenskej etikety (protokolu) alebo používania štátnych i obecných symbolov.

Aj to, čo pred novembrom 1989 predstavovalo len skupinovú miestnu folklórnu iniciatívu, dnes už má podobu celomestskej a obecnej slávnosti a zábavy, často pod patronátom primátorov a starostov. Ide najmä o oslavy Nového roka, Veľkej noci, Vianoc, ale aj o fašiangové, hodové a prvomájové zábavy a veselice.

Základňa spolupráce a inšpirácie


Združenie zborov pre občianske záležitosti Človek - človeku v Slovenskej republike má okolo osemstodvadsať členov - predovšetkým obcí a miest, ale aj jednotlivé zbory. Za pätnásť rokov svojej existencie sa organizačne stabilizovalo, stalo sa významnou otvorenou, dobrovoľnou a nepolitickou organizáciou. Má svoje stanovy, orgány, rozpočet.

Ak spomíname vyše osemsto členských miest a obcí, nemôžeme tvrdiť, že v ostatných asi dvetisícdvesto obciach a mestách sa občianske obrady a slávnosti vôbec. nekonajú. Niekde je to iba srdcová záležitosť hŕstky aktivistov, ktorí sa snažia vyplniť vákuum, spôsobené nezáujmom samosprávy alebo pasivitou cirkvi. Niekedy sú na príčine narušené medziľudské a medziinštitucionálne vzťahy alebo osobné konflikty. Sú aj takí starostovia, ktorí síce zdatne vykonávajú obecnú politiku, ale občianske obrady a slávnosti nepovažujú za potrebné a zbory pre občianske záležitosti označujú za zbytočné. Túto sféru života obyvateľov prenechávajú cirkevným činiteľom a organizáciám alebo súkromnej iniciatíve v rodinách a záujmových združeniach

Tam, kde zbory slúžia obci alebo mestu a dostávajú od nich podporu, často formálne vystupujú ako komisie zastupiteľstva. Takáto pozícia je najvýhodnejšia a najčistejšia, lebo sú určené pravidlá hry, zbor má svoj štatút, plán práce a rozpočet. Stáva sa zrkadlom záujmu, ale i kultúry a občianskeho života obce a vizitkou starostu a zastupiteľstva. Svojimi verejnými vystúpeniami reprezentujú obec a jej predstaviteľov. Kroje, zvyky, piesne, živé tradície a ich vyhľadávanie, výchova speváckych, muzikantských, recitačných, tanečných i rečníckych talentov - to je cenný príspevok zborov k zachovaniu a rozvoju miestnej kultúry.

Združenie Človek – človeku poskytuje členskej základni, teda priamo zborom pre občianske záležitosti, príslušným komisiám zastupiteľstiev alebo osvetovým a kultúrnym zariadeniam metodickú pomoc. Formy sú rôzne - prednášky, školenia, semináre o tvorbe scenárov, o dramaturgii slávností, o zásadách rétoriky, o umeleckom prednese a podobne. Najužitočnejšie sú názorné ukážky - prehliadkami programov zborov v obciach, mestách, regiónoch, krajoch až po celoslovenské festivaly. Nikto nikoho neskúša, neznámkuje, ale to dobré dostane pochvalu, kde čosi ešte chýba ku kvalite, tam sa nanajvýš vľúdne poučí, taktne usmerní a spoločne rozmýšľa, čo a ako urobiť lepšie. Pritom treba vziať do úvahy miestne podmienky, napríklad technické, finančné, ale v prvom rade personálne. Určitú výhodu majú väčšie mestá so širším zázemím talentov. Napríklad spolupráca so základnými umeleckými školami alebo konzervatóriami dáva predpoklad takmer profesionálnych výkonov v recitácii, hudbe, speve. Veľmi záslužná je práca s malými deťmi. Vystúpenia škôlkárov a malých školákov patria medzi tie najmilšie podujatia. Učiteľky a osvetové pracovníčky tak často vypravujú do života celé generácie budúcich občianskych aktivistov.

Umelecká tvorba na občianske námety


Edičnú činnosť združenia predstavujú pravidelne vydávané zborníky tematických scenárov, príhovorov, poézie. Vytvorili ich skúsení členovia zborov. Záujem je veľký, veď kto by neuvítal, napríklad, vzory príhovorov na najťažší obrad smútočnej rozlúčky? Zaváži aj fakt, že v našej novodobej histórii ubudlo autorov príležitostnej poézie alebo textov piesní, hoci tém a námetov je viac ako predtým. Piesne a básne, ktoré sa dajú použiť, sú naozaj úzkym profilom. Nie vždy a všade je priestor na hudbu renomovaných hudobných skladateľov klasickej i súčasnej hudby, alebo tradičného miestneho folklóru. Ide o to, aby boli blízke mentalite občanov a zodpovedali účelu podujatia. Občas sa objavia aj vydarené vlastné hudobné diela - komponované i realizované - aj krásne príležitostné básnické výtvory, alebo hudobno-slovné pásma. Naši autori sú skôr skromní než slávni a radi a nezištne spolupracujú so združením. Dá sa to povedať napríklad o Kataríne Hudecovej z Trenčianskych Teplíc, autorky básní a textov známych piesní súčasných slovenských umelcov. Združenie vyhľadáva takýchto autorov a ich práce publikuje. Veď tvorba mladého alebo menej známeho autora ešte neznamená, že neupúta peknou príležitostnou básňou. V združení pôsobí niekoľko skladateľov a textárov piesní k príležitostným slávnostiam. Kolektív zo Starej Ľubovne si takéto diela dokonca vydal na vlastnom kompaktnom disku.

Je nemálo verejných aktivít, ktoré sa nedajú vykonávať profesionálne a chladno, bez osobného zanietenia a emocionálneho vkladu. Veď čo môže byť krajšie ako nevýslovná vďačnosť v zaslzených očiach jubilanta, šťastný úsmev novomanželov, údiv i plač nového občianka, pocit súzvuku a spolupatričnosti ľudí, ktorých spojila výnimočná chvíľa, udalosť? Zbory už vedia, čo treba aj v dnešnej dobe rozdávať - nezištne, v pravý čas a na správnom mieste. Vyzdvihnúť ktorýkoľvek z nich je možno aj nespravodlivé – ako keby upreli slávu maratóncovi, ktorý dobehol do cieľa posledný. Veľmi dobré meno získali zbory v Starej Ľubovni, Bušinciach, Bzinciach pod Javorinou, Rimavskej Sobote, Tisovci, Hnúšti, Kálnici, Kremnici, Žiari nad Hronom, Diviakoch nad Nitricou, Bojniciach. Ale úctu a obdiv si zaslúžia aj tí nemenovaní. Budúcnosť združenia utvoria dozrievajúce i rodiace sa kolektívy, nápadité a inovované motívy a umelecky hodnotné scenáre, pútavé prehliadky nezabudnuteľných programov s neopísateľnou atmosférou ľudskej spolupatričnosti.

Pätnásťročné združenie má za sebou kus poctivej, úprimnej a nezištnej práce v prospech človeka, občana. Cesty vzniku, zrenia a stabilizácie neboli jednoduché. Ľudia, ktorí tvoria a riadia združenie, sú obetaví a skúsení. Na jeho čele stojí už od jeho zrodu Mgr. Anna Ťureková z obce Môlča. Jej osobným mottom je výrok Ľudovíta Štúra: „Napomáhať celku, veci obecnej je nielen pekné, ale je spojené aj s osohom pre každého.“

Ján MIKLÁŠ

Späť