Ťahúňom rastu sa stal vysoký export

Slovensko, 5. 3. 2007 (Verejná správa 5/2007)

Írsko bolo pred vstupom do EÚ v roku 1973 prevažne agrárnou krajinou, takmer úplne závislou od Veľkej Británie. Dnes sa však používa ako učebnicový príklad úspešnosti vo využívaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov únie na regionálny rozvoj a na vyrovnávanie rozdielov s vtedajšími lídrami ekonomického pokroku. Mgr. Miloš Mrva z Katedry stratégie Fakulty manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave vo svojom príspevku posudzuje predpoklady Slovenska na podobný vzostup.

Podstatu írskeho hospodárskeho zázraku tvorili zahraničné investície. Investori v posledných dvoch dekádach minulého storočia prichádzali do Írska z troch hlavných dôvodov.

Liberálna ekonomika im ponúkala najnižšiu sadzbu dane z príjmovprávnických osôb a jednu z najnižších mzdových úrovní vo vtedajšej EÚ. Zisk firiem bol zdaňovaný najskôr desať- a následne 12,5-percentnou sadzbou dane, ktorá platí v krajine dodnes a aj po rozšírení EÚ je najnižšou spomedzi všetkých členských krajín únie. Pracovná sila bola napriek nízkej cene vysoko kvalifikovaná, pričom dôležitým faktorom bola všeobecná znalosť angličtiny, ktorá je v Írsku jedným z dvoch úradných jazykov. Tretím dôvodom bola pokračujúca ekonomická liberalizácia vnútri EÚ, ktorá v roku 1992 vyústila do vytvorenia jednotného vnútorného trhu. Po páde väčšiny bariér pohyb tovarov ako aj výrobných faktorov, sa Írsko stalo ideálnou základňou na expanziumimoeurópskych, najmä amerických spoločností na jednotný trh EÚ.

Takmer šesťsto amerických firiem, ktoré investične zamierili do Írska, vytvorilo stotisíc priamych pracovných miest. Írsko pravidelne získava relatívne viac amerických priamych zahraničných investícií ako iné krajiny eurozóny. Drvivá väčšina amerických firiem etablovaných v Írsku vyrába na export. Írsko vďačí exportu za deväť desatín svojho HDP. Viac ako pätinu obchodnej výmeny pritom obstaráva obchod s USA, čo je najvyšší ukazovateľ spomedzi krajín Európskej menovej únie.

Napriek tomu časť firiem odchádza, pretože dnes je Írsko už nákladovo náročná krajina, v ktorej minimálna hodinová mzda 7,65 eur je najvyššia v EÚ. Odchádzajúce firmy smerujú do nových členských krajín EÚ, prípadne do Ázie. Philips presunul účtovnú centrálu z Dublinu do poľského mesta Lodž, kde mzdy nedosahujú ani polovicu írskej úrovne. Počítačové, softvérové a elektronické firmy ako Oracle, Dell, Flextronics či 3 Com smerujú časť írskych aktivít do východnej Ázie. Írsko je však ekonomicky dostatočne silné na to, aby odchod niektorých firiem neohrozil jeho hospodársku stabilitu. Rozdiely vyplávajúce z odchodu firiem vykrýva rastom pridanej hodnoty v technologicky náročnejších odvetviach.

Výrazne stúpol záujem občanov z nových členských krajín únie o prácu v Írsku. Podľa údajov írskeho ministerstva sociálnych vecí a rodiny si z týchto krajín v období máj – júl 2004 hľadalo v Írsku prácu takmer 23-tisíc osôb. Najviac záujemcov o prácu prišlo z Poľska, Litvy a Lotyšska. Nasledovali občania Slovenska, z ktorých si prácu v Írsku za prvé tri mesiace od rozšírenia EÚ hľadalo viac ako 2100 osôb.

Vyrovnávanie rozdielov

Existujú rôzne prepočty, koľko rokov bude trvať chudobným regiónom, aby sa svojou úrovňou priblížili rozvinutým. Prepočty odhadujú rôzne miery rastu v eurozóne a v konkrétnych regiónoch. Kým eurozóna (krajiny bývalej EÚ-15) má rásť približne dvojpercentným ročným tempom, zaostalejšie oblasti budú ročne rásť približne o 5 %. Štatistiky dávajú týmto úvahám v súčasnosti za pravdu. Takisto reálny je aj predpoklad, že chudobnejšie regióny sa budú naďalej rozvíjať rýchlejšie a stanú sa motorom rastu ekonomiky celej Európskej únie.

Vyšší rast HDP Slovenska v porovnaní s rastom v ostatných krajinách EÚ zabezpečí postupné približovanie ekonomickej výkonnosti SR k priemeru únie. Podľa Štatistického úradu SR do roku 2020 zvýši Slovensko svoj HDP na 64% , so zohľadnením pravdepodobného zhodnocovania reálneho kurzu až na 75% priemeru EÚ. Aby sa však tieto predpoklady naplnili, zaostalé regióny musia permanentne budovať a udržiavať podmienky na rast konkurencieschopnosti. Bez rastu konkurencieschopnosti sa zaostalé regióny úrovni bohatých častí Európy nikdy nepriblížia.

Chudobným regiónom majú pomáhať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ. Tie však musia byť využité rozumne a musia korešpondovať so strategickými cieľmi regiónov. Stačí sa pozrieť na úplne odlišné výsledky Írska a Grécka, ktoré rovnakú podporu únie využili rozdielne. Pritom Slovensko a ostatní nováčikovia dostanú na vyrovnávanie ekonomickej úrovne z rozpočtu EÚ oveľa menej, ako dostávalo Grécko či Portugalsko. Dve najchudobnejšie krajiny únie v roku 2000 dostali z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku po 2,9 percenta svojho HDP, Slovensko v tomto roku získa necelé pol percento. V rokoch 2004 až 2006 má Slovensko k dispozícii viac ako 70 miliárd korún, čo predstavuje ročne priemerne 1,9 percenta z vlaňajšieho HDP. Ale rozhodovať nebudú len percentá. Dôležité je peniaze odčerpať a najmä minúť ich účelne. To znamená využiť ich na projekty, ktoré z dlhodobého hľadiska prispejú k zvyšovaniu konkurenčnej schopnosti krajiny a jej regiónov. Paralelne sa musia robiť aj opatrenia zvyšujúce atraktivitu podnikateľského prostredia.

Príležitosti a hrozby

Podľa makroekonomických prepočtov je Slovensko na chvoste EÚ. Podľa parity kúpnej sily bolo v roku 2003 HDP Slovenska 11 900 eur, čo nás radí na piatu priečku od konca (horšie na tom je iba trojica pobaltských štátov a Poľsko.)

Existuje však mnoho pozitívnych zmien, ktoré možno označiť za významných nositeľov ekonomického rastu a potenciálu. Zvyšuje sa podiel súkromných firiem, podiel firiem so zahraničnou majetkovou účasťou, aj podiel služieb na celkovej produkcii. Výrazne sa tiež zlepšuje teritoriálna štruktúra vývozu, smerujúceho prevažne do krajín OECD. Potenciál ďalšieho ekonomického rastu existuje predovšetkým v orientácii ekonomiky na odvetvia a komodity s vysokou mierou pridanej hodnoty, v budovaní znalostnej ekonomiky, v uskutočňovaní nevyhnutných štrukturálnych reforiem (zdravotníctvo, dôchodkové zabezpečenie, daňová reforma, školstvo, verejná správa, a tak ďalej).

Nedostatkami Slovenska sú predovšetkým nízka produktivita práce, ktorá vyplýva z nízkej miery podnikateľskej a inovačnej aktivity jednotlivcov a je limitujúcim faktorom rastu reálnych miezd. Osobitným problémom je nedostatočná (i keď postupne rastúca) aktivita v zakladaní malých a stredných podnikov (MSP). Súvisí to s pomalým obnovovaním súťaživosti, tvorivosti a podnikateľského myslenia. V únii je približne 18 miliónov malých a stredných podnikov, ktoré tvoria v priemere 55% obratu všetkých firiem a zabezpečujú 66 % pracovných miest. V Rakúsku je napríklad približne trikrát viac MSP ako na Slovensku (prepočítané na počet obyvateľov).

Stále chýba tlak na kvalitu, príčinou čoho je obmedzená konkurencia na trhu. Ďalej je to nedostatočne kvalifikovaný manažment, nepružná organizácia práce a nízka schopnosť aplikovať nové poznatky a technológie. Obyvatelia Slovenska sa nedostatočne prispôsobujú rýchlo sa meniacim podmienkam na trhu práce. Existujú početné skupiny ľudí (predovšetkým v strednom veku a s nízkym vzdelaním), pre ktorých nájsť si prácu za daných podmienok je takmer nemožné. Existenciu sociálnych bariér trhu práce umocňujú nadmerné regulačné a administratívne bariéry - predovšetkým nepružná cena práce a rigidné zákony upravujúce vznik a skončenie pracovného pomeru či alternatívne pracovné vzťahy (čiastočný pracovný úväzok, prácu na dobu určitú, dohody o vykonaní práce).

Veľkým nedostatkom Slovenska je nepripravenosť na vstup do globálneho multikultúrneho a multinárodného priestoru. Historicky sa vyformovali tri základné oblasti svetového globálneho systému: centrum, periféria a marginálne oblasti. Jedným z dôsledkov postupnej globalizácie je prenikanie migrantov a kultúr z periférie a marginálnych oblastí do centra. Názornou ukážkou tohto javu je civilizačná a kultúrna pestrosť svetových metropol (Londýn, New York, ale aj Amsterdam, Dublin, Paríž).

Slovensko ako súčasť stredoeurópskeho regiónu bolo až donedávna perifériou globalizácie. Teraz sa snaží integrovať do centra a chce sa podieľať na všeobecnej modernizácii. Slovenská spoločnosť však ešte nie je pripravená na to, že súčasťou denného života sa stane bežné stretávanie s inými kultúrami, náboženstvami či národnosťami. Ak však chceme patriť do centra, a to chceme, musíme sa naučiť riešiť aj negatívne stránky centier – migráciu.

Spolu s rozvojom globalizácie rastie dôležitosť miestnej a regionálnej identity. Práve tieto dva aspekty – na jednej strane globalizácia a na druhej strane posilňovanie regionálnej identity – povedie k oslabovaniu štátu, jeho podstatné kompetencie budú preberať globálne a regionálne autority.

Írsko už tieto problémy zažilo a prekonalo. Posledné desaťročie bolo v EÚ absolútnym lídrom rastu, jeho medziročný rast HDP niekoľkokrát prekročil hranicu 10%. Slovensko má veľa predpokladov, aby v blízkej i vzdialenejšej budúcnosti nasledovalo príklad svojho keltského vzoru. Úspešnosť jeho cesty bude závisieť predovšetkým od toho, ako sa vyrovná s kľúčovými výzvami a nedostatkami, ktoré sme pomenovali v tomto príspevku.

Späť