Stavebníctvu patrí spoločenská prestíž

Slovensko, 4. 4. 2007 (Verejná správa 7/2007)

Minister výstavby a regionálneho rozvoja SR Ing. Marián JANUŠEK (47) je žilinským rodákom. V tomto meste absolvoval i vysokoškolské štúdium - Vysokú školu dopravy a spojov. Odbornú prax vykonával v štátnych podnikoch Považské chemické závody a Železničné staviteľstvo. Počas pôsobenia vo verejnej správe až do svojho nástupu do funkcie ministra pôsobil vo funkciách zástupcu prednostu Okresného úradu, zástupcu prednostu MsÚ i zástupcu primátora mesta Žilina. V dnešnom rozhovore s ním sme sa zamerali najmä na problematiku stavebníctva, osobitne na výstavbu bytov. Problematike europrojektov, ich príprave a schvaľovaniu, prideľovaniu a čerpaniu peňazí z eurofondov sa budeme venovať pri ďalšom stretnutí.

Ste zo severozápadu Slovenska. Ako sa cítite na juhu, v Bratislave? Čo vám v nej chýba zo Žiliny?

V Bratislave sa cítim ako doma. Som Slovák, Bratislava je metropola Slovenska a držím jej palce, aby sa vyrovnala ostatným európskym hlavným mestám. Po príchode do Bratislavy som mesto takmer nepoznal, neštudoval ani nepracoval som v ňom, len výnimočne som sem cestoval. Stačilo iba pár mesiacov, aby som sa s ním zblížil. Obľúbil som si najmä centrum, ale aj niektoré komerčné objekty. Nadchla ma vianočná atmosféra v srdci mesta. Zo Žiliny mi tu najviac chýba moje rodinné zázemie z Hájika, potom priatelia
a okolité hory, najmä Terchová s Vratnou dolinou a Jánošíkovými dierami, ale aj Rajecké Teplice.

A čo by ste chceli preniesť z Bratislavy do Žiliny?

Pri istom zveličení by som premiestnil do Žiliny naše ministerstvo. Za takmer sto miliónov korún nájomnej zmluvy a prevádzkových nákladov, ktoré ročne platíme za miesta v Business Centre Apollo, by sme bez problémov našli v Žiline vhodnú samostatnú budovu. A naveky.

Tu riešime vážny problém, ako a kde umiestniť nových euroúradníkov, ktorí majú spravovať v budúcich šiestich rokoch takmer dve miliardy eur. Naši predchodcovia uzavreli takú nájomnú zmluvu, že ani sto miliónov ročne nestačí na to, aby všetci zamestnanci ministerstva pracovali pod jednou strechou...

Ako prijíma rodina vaše dvesto kilometrov vzdialené týždňovky, ktoré potrvajú štyri roky?

S pochopením. Manželka s mladším synom Tomášom, ktorý bude maturovať o rok na bilingválnom gymnáziu, mi vytvárajú potrebné zázemie. Zvykajú si na radikálnu zmenu. V Žiline sa cítia doma, sťahovanie do Bratislavy nepripúšťajú. Starší syn Martin po absolvovaní Karlovej univerzity žije s rodinou v Prahe, ale verím, že sa vrátia na Slovensko a budeme s vnukmi v častejšom kontakte. Jediný, kto mi nevie odpustiť, je štvornohý Loki. Je to dvanásťročný pudel, ktorý ma zakaždým víta vrčaním, lebo bol zvyknutý na moju denno-dennú spoločnosť.

Čo ste si hovorili nahlas, alebo len tak, potichu, keď ste sa rozhodovali či vezmete alebo nevezmete funkciu člena vlády? Čo ste si zaumienili urobiť ako prvé, druhé, tretie...

Sministerskou funkciou som nepočítal. Keď sa stala realitou, tak som ju prijal ako výzvu. Som stavebný inžinier, projektant železníc, s viacročnou praxou v štátnej správe a v komunálnej politike. Mojim prvým predsavzatím bolo obklopiť sa kvalitnými odborníkmi - manažérmi.

Na spoznanie objektívneho stavu na ministerstve som nechal urobiť personálny aj finančný audit. Na vedúcich postoch som pristúpil k potrebným zmenám, vrátane koncepčných, až po dôkladných analýzach. Som rád, že sa to za polrok podarilo, že sme vyštartovali priam šprintérsky. Stavebníctvo zaznamenáva pozitívne trendy a verím, že odstraňovanie disparít medzi regiónmi sa zásluhou veľkého balíka financií z Bruselu tiež urýchli.

Aké sú vaše ďalšie zámery?

Naše smerovanie určuje Programové vyhlásenie vlády a program strany, ktorú vo vláde zastupujem. Znamená to ofenzívu vo výstavbe bytov pre mladé a sociálne slabšie situované rodiny, ako aj rýchlejšie vyrovnávania regionálnych disparít. Ministerstvo vypracovalo stratégiu v strednodobom i dlhodobom horizonte. Cieľ je jasný: priblížiť Slovensko čo najviac k vyspelej Európe, dosiahnuť štandardy na úrovni 21. storočia. Je to náročná úloha, preto pozorne vnímam ohlasy na našu prácu. Vychádzam zo skúseností, ktoré som nadobudol v komunálnej politike. Vo vrcholovej pôsobím iba krátko, aj preto som vďačný za podnetné návrhy i za konštruktívnu kritiku. Svojim spolupracovníkom dávam dôveru a veľký manévrovací priestor, ich prácu však dôsledne vyhodnocujem a čakám kvalitné výkony.

Stavebníctvo patrí medzi ťahúňov slovenskej ekonomiky. Ktoré iné priemyselné odvetvia výrazne ovplyvnilo?

Stavebníctvo možno skutočne považovať za jeden z pilierov národnej ekonomiky. Podľa investícií boli v ostatných rokoch najvýznamnejšie inžinierske stavby, a to najmä v dôsledku štátnych zákaziek nasmerovaných do dopravnej infraštruktúry. Objemovo silným segmentom trhu bola výstavba nebytových budov v súvislosti s rozvojom bankového sektoru a dopytu po kvalitných kancelárskych priestoroch. Potom to boli investície zahraničných maloobchodných reťazcov, investície do priemyslových a logistických centier a v neposlednom rade bytová výstavba. Stavebníctvo má osobitné postavenie v hospodárstve preto, lebo - čo ste aj vy sám naznačili - ako realizátor investičných zámerov sa nielen priamo podieľa na zvyšovaní výkonnosti zadávateľov stavebných prác, ale pôsobí multiplikačne na rozvoj ďalších odvetví. Úzko nadväzuje na produkciu materiálov spotrebovávaných v stavebníctve, teda na priemysel stavebných látok. Výrazne ovplyvňuje dopyt po výrobkoch a službách ostatných nadväzujúcich priemyselných odvetví, kam patria najmä chemický, textilný, elektrotechnický, drevospracujúci a strojársky priemysel.

Investície vložené do stavebníctva vyvolávajú vyše dvojnásobný rast produkcie v celej ekonomike, čo znamená rast zamestnanosti, rast príjmov obyvateľstva, ale i značné prínosy do štátneho rozpočtu.

Kde by malo stavebníctvo hľadať ďalší dôležitý priestor svojho uplatnenia?

V blízkej budúcnosti by sa naša pozornosť mala zamerať na odstránenie, prípadne zníženie nerovnomernosti vo vybavení stavebnými dielami v porovnaní s vyspelými krajinami Európskej únie, ale i v rámci regiónov na Slovensku. Mám na mysli zlepšenie dopravnej obslužnosti regiónov, skvalitnenie environmentálnej infraštruktúry, zvýšenie dostupnosti a kvality regionálnej občianskej infraštruktúry, najmä pokiaľ ide o školstvo, sociálnu sféru, pamiatky, regeneráciu sídiel, služby turizmu a cestovného ruchu.

Veľké stavbárske kolosy vystriedali stredné a menšie stavebné firmy, ktoré sú iniciatívne, operatívne, pružné. Zvyšuje sa však aj bezpečnosť práce na stavbách? Stavebníctvo je totiž rezortom, v ktorom bolo nemálo pracovných úrazov. Máme už v tejto oblasti pozitívnejšiu štatistiku?

Stavebníctvo skutočne patrí medzi tie odvetvia národného hospodárstva, kde je výskyt smrteľnej a ťažkej úrazovosti častejší než v iných odvetviach. To potvrdzujú aj hodnotenia Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v stavebníctve, k tejto výzve sme sa pripojili i my. Dôraz kladieme na dôsledné dodržovanie bezpečnostných opatrení pri práci vo výškach, pri zemných prácach, v čase prípravy staveniska. Dbáme na rešpektovanie zásad bezpečnej práce aj pri stavebných činnostiach s technickými a technologickými zariadeniami.

Napriek všetkým týmto aktivitám sa však úrazovosť v stavebníctve nezmenšila, podľa výsledkov z kontrolnej činnosti Odborovej kontroly OZ Stavba SR mnohé firmy v snahe dosiahnuť čo najväčší zisk nedodržiavajú zákonom stanovené opatrenia. Preto naše ministerstvo v spolupráci so Slovenskou komorou stavebných inžinierov, Zväzom stavebných podnikateľov Slovenska a OZ Stavby SR bude venovať nepriaznivému vývoju úrazovosti v stavebníctve zvýšenú pozornosť. Pôjde o pravidelné kontroly vo vybraných stavebných organizáciách, organizovanie seminárov, konferencií a iné aktivity zamerané na prevenciu pred úrazmi.

Ktoré faktory najviac prispeli k rozvoju stavebníctva? Čo vás najviac teší?

K dobrým výsledkom vo vývoji stavebníctva prispel celý rad faktorov. Postupne sa prejavuje stabilizácia podmienok podnikania v dôsledku zavádzania reforiem a legislatívnych zmien. Zlepšili sa podmienky na získavanie investičných peňazí z domácich zdrojov a vytvoril sa väčší priestor na vstup zahraničných investorov. Rast stavebnej produkcie a zamestnanosti pozitívne ovplyvnila aj možnosť čerpať finančné prostriedky z európskych fondov, uzatvárať kooperačné vzťahy so zahraničnými partnermi a využívať ich kapitál. Prospievajú nám i skúsenosti z organizácie a riadenia, ako aj obchodné kontakty našich partnerov v zahraničí.

A čo vás v súvislosti s nárastom stavebníctva mrzí?

Sú to klesajúce počty kvalifikovaných pracovníkov a kriticky nízke počty učňov vybraných stavebných odborov, akými sú pokrývači, murári, klampiari. Príčiny sú známe. Patrí k nim najmä dostupnosť zárobkovo príťažlivejších trhov, štátna politika zvyšovania vzdelanostnej úrovne obyvateľstva, ale aj systém financovania školstva. Najmä mladí ľudia majú malý záujem o prácu v odvetví, v ktorom sú pomerne nízke priemerné zárobky, kde ešte stále prevažuje manuálna práca, často v nepriaznivých vonkajších podmienkach.

Stavebníctvo veľmi potrebuje spoločenskú prestíž, zvýšenie popularity stavebných remesiel a prezentáciu, že ide o perspektívne odvetvie využívajúce vyspelé technológie a najmodernejšie výsledky vedeckého výskumu.

Nemálo našich domácich stavebných firiem pôsobí v zahraničí. Aké referencie o nich dostávate? Nechýbajú nám doma?

Slovenské stavebné organizácie, ktoré pôsobia na zahraničných trhoch, úspešne konkurujú zahraničným firmám modernými technologickými postupmi výstavby, organizáciou a kvalitou svojej práce. V súčasnosti už venujú väčšiu pozornosť získavaniu zákaziek na domácom trhu, preto sa objem stavebných prác v zahraničí postupne znižuje. Predbežné výsledky stavebníctva za rok 2006 napovedajú, že podiel stavebnej produkcie realizovanej v zahraničí v porovnaní s rokom 2005 poklesol o vyše trinásť percent. Predpokladáme však, že v najbližších rokoch sa bude tento podiel opäť postupne zvyšovať.

Každý vládny kabinet hovorí v čase svojho vládnutia o podpore bytovej výstavbe a bývaniu. Aké objemové, obsahové a hodnotové parametre chce na najbližšie roky nastaviť súčasná vláda?

Zámerom doterajších vlád bolo udržať úroveň podpory zo štátneho rozpočtu na úrovni okolo sedem miliárd korún. To sa za obdobie rokov 2002 - 2005 aj podarilo. K tomu treba pripočítať aj vlastné zdroje Štátneho fondu rozvoja bývania, ktoré v uvedenom období z čiastky 1,2 miliárd vzrástli na čiastku 1,8 miliárd korún, teda o tretinu. Tento trend sa pozitívne prejavil aj vo zvýšenom počte začínaných a dokončovaných bytov.

V minulom roku došlo a dôjde i v nasledujúcich rokoch k miernemu poklesu výdavkov na rozvoj bývania zo štátneho rozpočtu. Tento pokles ale nespôsobí zásadnú zmenu v celkovom rozsahu podpory. Naďalej zostane zachovaná podpora obstarávania nájomných bytov a technickej vybavenosti k nim. Uvažuje sa s čiastočným zapojením samospráv do financovania bývania pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. A v podpore obnovy bytového fondu uvažujeme minimálne so zachovaním súčasného rozsahu. Štátny fond rozvoja bývania pokles svojich výdavkov nahradí vlastnými zdrojmi zo splácania poskytnutých úverov.

Významný nástroj prestavovala v prechádzajúcich rokoch podpora štátu v
oblasti hypotekárneho úverovania. Pomohla naštartovať a rozvinúť financovanie
bývania aj z tohto zdroja, čo vítajú najmä mladí ľudia. Predpokladám, že podpora hypotekárnych úverov bude mať v nasledujúcich rokoch rastúci trend.

Slovensko má nevýhodnú štruktúru bytového fondu. Nájomné byty sú z hľadiska ich počtu nedostačujúce. Hoci sa ročne postaví tritisíc nájomných bytov, je to stále málo na výrazný zvrat. Zvyčajne plnia v spoločnosti úlohu prvého bytu pri založení rodiny, majú dôležitú sociálnu funkciu pri priemerných a nižších príjmoch rodiny a väčšieho počtu členov. Sú tiež posledným bývaním pre mnohých dôchodcov a ovdovelé osoby. Len trojpercentné zastúpenie v slovenskom bytovom fonde je druhým najnižším v únii. Napríklad v Českej republike je tento podiel na úrovni 27 percent, v Poľsku 57, vo Veľkej Británii 30, v Rakúsku 37 percent.

Pokiaľ ide o rozsah a dostupnosť nájomného bývania, súčasná situácia je dôsledkom niektorých chybných rozhodnutí z minulosti, na základe ktorých došlo k výraznej privatizácii bytov v bytových domoch v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Tento výpadok treba postupne nahrádzať podporou výstavby nájomných bytov zo strany štátu, respektíve verejného sektoru. V schválených koncepčných dokumentoch, ktoré vypracovalo naše ministerstvo, je stanovený rozsah výstavby nájomných bytov na 4 800 v roku 2010 a 5 400 v roku 2015. V súčasnosti sa hľadá vhodný finančný model, ktorý by umožnil vznik verejno-súkromných partnerstiev a zároveň zabezpečil posilnenie disponibilných zdrojov na financovanie rozvoja výstavby nájomných bytov.

Môžete bližšie vysvetliť problematiku takzvaných štartovacích bytov pre mladé rodiny?

Táto problematika bola zaradená do Programového vyhlásenia vlády. Chceme umožniť bývanie mladým rodinám, ktorých príjmy nie sú dostatočné na obstaranie troj-, stvor- či viacizbových bytov, ktoré si vyžadujú veľké sumy peňazí nielen na ich obstaranie, ale i prevádzkovanie. Pre bezdetné rodiny alebo rodiny s jedným, či dvoma maloletými deťmi, pritom stačia zo začiatku menšie byty, ktorým hovoríme štartovacie. A neskôr, po zlepšení rodinnej situácie, si ich môžu vymeniť za väčšie. Štartovacie byty súčasne poslúžia aj na podporu mobility pracovnej sily. Tieto byty môžu byť vo vlastníctve fyzických osôb (mladé rodiny), alebo vo vlastníctve obcí (verejné nájomné byty), prípadne vo vlastníctve právnických osôb (súkromný nájomný sektor).

Naše ministerstvo upravilo legislatívne nástroje, prostredníctvom ktorých štát podporuje výstavbu týchto bytov. Ide o Štátny fond rozvoja bývania, ktorý poskytuje výhodné stavebné úvery na šesť účelov - tri z nich sa týkajú obstarania bytov do vlastníctva fyzických a právnických osôb. Ďalej je to Program rozvoja bývania, prostredníctvom ktorého sa poskytujú dotácie na obstaranie nájomných bytov vo verejnom nájomnom sektore. Takto sa vytvorili osobitne zvýhodnené podmienky na bývanie mladých rodín vo veku do 35 rokov. Osobitný nástroj podpory, ktorý je už tiež legislatívne pripravený, predstavuje zákon o bankách, podľa ktorého bude poskytovaný štátny príspevok k hypotekárnym úverom pre mladých ľudí s nižším príjmom.

Zastavme sa pri problémoch tých, ktorí už majú byty. Presnejšie, pri panelových domoch, ktorých obnova si v krátkej budúcnosti vyžiada stovky miliárd korún. Aké sú aktuálne nástroje pomoci štátu?

Potreba zdrojov na obnovu bytového fondu v bytových domoch predstavuje podľa najnovších analýz čiastku bezmála štyristo miliárd korún. Existujúci bytový fond je však vo vlastníctve fyzických osôb a vo vlastníctve právnických osôb. Štátne vlastníctvo bytového fondu, okrem bytov pre ústavných činiteľov a pre potreby zastupiteľských úradov, neexistuje.

Obnova bytového fondu vo svojej podstate znamená zhodnocovanie majetku jeho vlastníkov. Preto financovanie tejto obnovy z verejných zdrojov nieje možné, tak ako nie je možné financovať z verejných zdrojov zhodnocovanie iného majetku, napríklad výrobných firiem či zastaraných motorových vozidiel. Napriek tomu, a s prihliadnutím na osobitný charakter tohto majetku, štát vytvoril niekoľko podporných nástrojov na obnovu bytového fondu. Uvediem ich.

Štátny fond rozvoja bývania poskytol v minulom roku mimoriadne výhodné stavebné úvery v úhrnnej výške okolo sedemsto miliónov korún, čím podporil obnovu vyše 4,5 tisíca bytov. Odstraňovanie systémových porúch panelových domov je samostatnou kapitolou Programu rozvoja bývania. V minulom roku to predstavovalo čiastku 190 miliónov korún, čerpaním nenávratnej dotácie štát podporil obnovu vyše desať tisíc bytov. V tom istom roku v rámci Programu poskytovania záruk na obnovu bytového fondu poskytol štát bankové záruky za úvery v úhrnnej výške okolo 280 miliónov korún. Obnovu bytového fondu podporujú aj také inštitúty, akými sú poskytovanie štátnej prémie k stavebnému sporeniu a štátneho príspevku k hypotekárnym úverom.

Výška podpory z verejných prostriedkov na obnovu bytového fondu sa každým rokom zvyšuje. Napríklad výška podpory v Štátnom fonde rozvoja bývania vzrástla z 350 miliónov v roku 2005 na 700 miliónov korún v roku 2006, teda dvojnásobne. A v Programe rozvoja bývania v tom istom období zo 170 miliónov na 190 miliónov korún, v tomto roku vzrastie dokonca na 300 miliónov korún.

Hoci Bratislavský samosprávny kraj je rozlohou najmenší a počtom obyvateľov spomedzi ôsmich krajov až na šiestom mieste, predsa je absolútnou „bytovou" jednotkou. Začína sa v ňom stavať najviac bytov, v súčasnosti je v ňom najviac rozostavaných bytov, najviac bytov sa v ňom odovzdáva. S tým súvisí aj migrácia obyvateľstva a vyľudňovanie vidieka. Ako vidíte ďalší vývoj Slovenska ako celku, ako ho chcete ovplyvniť, aké nástroje chcete vytvoriť na zásadnejší obrat?

Výstavba bytov v jednotlivých regiónoch a lokalitách je spojená najmä s potrebou bytov, vyplývajúcou z pracovných príležitostí. V regiónoch Slovenska s nedostatkom pracovných príležitostí je preto prebytok bytového fondu, a naopak, v regiónoch s rastúcim počtom pracovných príležitostí je nedostatok bytového fondu.

Z hľadiska efektívnosti vynakladania verejných zdrojov preto nemôžeme umelo podporovať výstavbu bytov v lokalitách a regiónoch, v ktorých nie je dostatok pracovných príležitostí. Jednoducho - tie byty by zostali neobsadené. Preto ministerstvo vytvára nástroje na podporu výstavby bytov tam, kde je opodstatnená vzhľadom na rozvoj ekonomiky daného územia.

Počas trinástich rokov slovenskej samostatnosti sa vystriedalo niekoľko vlád a v nich niekoľko desiatok ministrov. Na niektorých členov vlády si verejnosť už ani nespomenie, lebo neurobili pre spoločnosť nič také, čo by ich favorizovalo do galérie výrazných osobností. Akú ambíciu máte vy, akým krédom alebo akými zásadami sa chcete riadiť vo svojej funkcii ministra?

Poznáte to príslovie: Sláva - poľná tráva. K výkonu funkcie pristupujem pragmaticky. Som si vedomý reality, že vlády a ministri sa striedajú. Mojou ctižiadosťou je zanechať za sebou čo najhlbšiu brázdu v bytovej výstavbe a v dynamike rozvoja zaostalých regiónov.

Pravidelne navštevujem všetky oblasti Slovenska, zoznamujem sa s ich problémami, usilujem sa o ich začlenenie do našich koncepčných materiálov, aby sa riešili. Zdôrazňujem podmienku, že regióny by mali predkladať kvalitne pripravené projekty podľa vlastných potrieb a priorít. Slovensko sa ocitlo na spoločnej mape Európy a chcem prispieť k tomu, aby sa terajšie farby, označujúce na tejto mape chudobné oblasti, v prípade Slovenska časom zmenili.

Ak táto vládna koalícia uskutoční svoje strategické zámery, dá sa predpokladať osemročný kontinuálny vývoj. Počas neho dôjde k využitiu vyše štyristo miliárd korún, ktoré Európska komisia vyčlenila na rozvoj Slovenska. Tento kapitál nesmieme premrhať.

Zhováral sa Rudolf GALLO

Späť