Premeny na dunajskom kilometri 1869

Slovensko, 18. 6. 2007 (Verejná správa 12/2007)

Publius Ovidius Naso, vzdychajúc vo vyhnanstve na dolnom Dunaji po vznešenom Ríme, napísal prekrásne básne – Premeny. Takúto orfeovskú hymnu by si zaslúžili známi i neznámi ľudia, ktorí za necelé štyri desaťročia zmenili tvár bezvýznamnej obce na 1869. pravobrežnom dunajskom kilometri.

Mestská časť Bratislava–Petržalka má nevšedný osud. Svoje dejiny začala síce písať už v 13. storočí, ale dlho sa v nej nič mimoriadne neodohralo, ak nepočítame ostreľovanie Bratislavy Napoleonovými vojakmi z jej územia, prvú dostihovú dráhu na Slovensku a príslušnosť k piatim štátom v minulom storočí. Bratislava ju prijala do svojej ''mestskej rodiny'' až po druhej svetovej vojne, aj to len ako chudobného príbuzného. Na budúci rok oslávi tridsiate piate výročie začiatku výstavby, ktorá z nej urobila významnú aglomeráciu s takmer stodvadsiatimi tisícmi obyvateľov. Jej starosta doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc., teda môže hrdo vypnúť prsia, ale si aj skromne a pokorne pripomenúť, že ani richtárska sláva nesiaha do neba a problémov na riešenie je vždy dostatok.

Petržalka sa stala atraktívnou mestskou časťou nielen pre investorov a developerov, ale aj pre svojich obyvateľov. Kedysi utekali na druhý breh Dunaja, dnes je už pre nich Petržalka prijateľná a vo viacerých ohľadoch príjemná i výhodná. Od príťažlivého centra mesta ich delí len Dunaj, čo je aj mestskou hromadnou dopravou i pešo cez mosty cesta na niekoľko minút. Okrem toho sa v nej nachádza niekoľko atraktívnych metropolitných objektov - veľtržný areál Incheby, nákupný kolos Aupark, Sad Janka Kráľa, divadlo Aréna, štadión Artmedie a dostihové závodisko.

''Nedávno sme sa z jedného sociologického prieskumu dozvedeli, že ubúda tých, čo by našu mestskú časť chceli opustiť a pribúda tých, čo majú záujem v nej bývať,'' neskrýva spokojnosť starosta. ''Na tomto obrate sa podpísalo aj to, že Petržalka je stále atraktívnejšia. Jej tvár však treba dotvoriť, doplniť užitočnými, ale zároveň ozdobnými detailami, aby obyvateľom dávali pocit pohody a krásy. Jednou z našich priorít sú mestotvorné prvky – malé parčíky, zelené prechádzkové trasy, ihriská, a nielen pre deti. Súkromný investor ich stavať nebude, to musíme urobiť sami. Túto predstavu chcem dostať na papier a dať jej perspektívu, ktorá presahuje volebné obdobie. Preto sme si naplánovali verejnú diskusiu s odborníkmi, ale i občanmi na tému, ako by mala a mohla vyzerať Petržalka v roku 2020. Je to unikátny priestor. Takéto sídlisko sa nájde len na dvoch - troch miestach v Európe a treba dôkladne a zodpovedne pouvažovať nad tým, ako ho urobiť dobrým miestom na život.''

Petržalka je síce veľká, ale stále je len časťou hlavného mesta. Pre jej samosprávu je prijateľným trendom len regulovaný investičný rozvoj. Ten však v mnohom závisí od toho, ako bude vyzerať nový územný plán Bratislavy. Milan Ftáčnik ho ešte ako poslanec mestského zastupiteľstva kritizoval, dnes sa však už naň pozerá s nadhľadom: ''Starý územný plán už nedokáže regulovať a usmerniť rozvoj mesta. Je spracovaný v mierke 1 : 25 000, ten nový v mierke 1 : 10 000, takže je podrobnejší, prehľadnejší. Navyše berie do úvahy pomery a vzťahy, ktoré vznikli od rozsiahlej aktualizácie starého plánu v roku 1993. Počíta aj s tvorbou územných plánov zón, ktoré budú detailnejšie regulovať citlivé miesta rozvoja jednotlivých mestských častí. V nich možno regulovať výškové parametre vybudovaných objektov, ale aj pomer medzi zástavbou a zeleňou, a vytýčiť relaxačné zóny. Na takúto podrobnú reguláciu všeobecný územný plán nestačí. Kým nebudú zonálne plány, pomohla by aj spoločná tvorba záväzného stanoviska mesta ku konkrétnemu investičnému návrhu, ktoré dnes podľa stavebného zákona dáva mesto, ale podieľať sa na ňom chceme aj my, ako mestská časť. Prijatie územného plánu mesta a následne obstaranie územných plánov zón citlivých častí Petržalky, najmä v okolí trasy budúcej rýchlodráhy, považujem za krok dopredu.''

Ani jedna bratislavská mestská časť nie je preťatá diaľnicou tak ako Petržalka. Je to daň za strategickú polohu na hranici troch štátov. Einsteinova ulica má v stredovom páse vybudovanú diaľničnú líniu, ktorá oddelila tranzit od vnútromestskej dopravy a teraz ako osemprúdová cesta oddeľuje pruh nábrežia od ostatnej mestskej časti. Jedinou spojnicou sú lávky a mosty.

''Sme zástancami výstavby takzvaného nultého okruhu,'' ukazuje na mape Milan Ftáčnik. ''Medzinárodný tranzit by nemal viesť cez obývané miesta Petržalky, ale poza ňu, poza Jarovce smerom na Veľký Biel a Senec a tam by sa mal napojiť na existujúcu diaľničnú sieť. Touto myšlienkou sa zaoberá Bratislavský samosprávny kraj a my ju podporujeme. Nultý okruh by mohol byť hotový niekedy medzi rokom 2015 a 2020. Uľahčilo by sa celej Bratislave.''

Petržalka sa výrazne zmenila k lepšiemu. Stačí spomenúť len kultiváciu Chorvátskeho ramena, ktoré sa stalo príjemným vychádzkovým a oddychovým miestom, akýmsi nábrežným korzom. Kedysi to bol zanedbaný, špinavý, zapáchajúci kanál takmer bez života. Samospráva uvažuje o tom, ako viesť okolo ramena širšiu zelenú líniu so stromami a lavičkami. Ochranári navrhujú vytvoriť takzvaný líniový park. Táto myšlienka je sympatická v tom, že by sa rameno premenilo na relaxačnú zónu.

Petržalčania potrebujú viac priestoru aj na rekreačný šport. To si uvedomuje aj Milan Ftáčnik: ''V dôsledku veľkej investičnej výstavby nám potichu zanikajú ihriská, nielen veľké futbalové, ale i malé. Preto chceme vybudovať čo najviac športových zariadení, podľa možnosti vo verejno-súkromnom partnerstve, v ktorom by ani jedna strana neutrpela škodu a úžitok by mali občania. Samospráva by vložila do investičnej akcie pozemok a súkromný partner by vybudoval samotný objekt. Ten by fungoval na základe dohody, v ktorej by sa maximálne uľahčil prístup detí a mládeže, ale by sa vytvoril priestor aj na komerčné podujatia s únosnými cenami a vstupným.''

Petržalke veľmi chýba verejná krytá plaváreň s celoročnou prevádzkou. Je to paradox, lebo vody je naokolo dosť. Otvorené kúpalisko Matador však kapacitne nestačí, prírodné kúpalisko Veľký Draždiak sa dá využívať len v teplých letných mesiacoch a niekdajšie dunajské pláže a kúpaliská sú zabudnutou minulosťou. Na výstavbu a prevádzku plavárne treba mať veľké finančné prostriedky. Riešenie, odkiaľ ich vziať, musí dať petržalská samospráva.

Cesta do občanovej duše

Na začiatku bola Petržalka svojráznym slovenským Klondikom. Pravda, bez zlatého ošiaľu. Stará Petržalka sa tíško odobrala, nová rástla už ako rástla, viac do sily než do krásy. Prisťahovalci vytvorili úplne novú petržalskú komunitu so všetkým dobrým i zlým, čo k tomu patrí. Po rokoch tu však žijú už aj generácie zakorenené v jej panelákoch, luhoch, hájoch a vodách.

Slovenská akadémia vied kontinuálne monitoruje vývoj názorov obyvateľov Petržalky. Z predbežných výsledkov výskumu vyplynulo, že väčšina z nich je hrdá na to, že tu býva. Vytvorili si k nej vzťah, uvedomujú si pozitíva tohto priestoru. ''Očakávam, že táto hrdosť sa prejaví aj v aktívnom prístupe k opatreniam a projektom, ktoré naša samospráva prijíma a presadzuje,'' komentuje výsledky skúmania starosta. ''Pracujeme s myšlienkou otvorenej samosprávy. Dostali sme dôveru od voličov a rovno pred nimi a s nimi chceme postupovať v rozvoji mestskej časti. Zverejňujeme všetky naše zásadné rozhodnutia, aj vtedy, keď nám to zákon neukladá. Zverejňujeme i naše zámery, aby ich ľudia mohli posúdiť a vysloviť sa k nim. Diskutujeme s občanmi o tom, ako zmeniť ich životné podmienky. V takom duchu sa niesla nedávna diskusia o verejnej doprave na stránkach Petržalských novín a na internete. Ozvalo sa nám pomerne dosť obyvateľov, dokonca celé skupiny. Nechceme zostať len pri diskusii. Chceme v ľuďoch vytvoriť pocit, že ich názor má váhu.''

Petržalského starostu zaujalo vystúpenie predstaviteľa viedenskej samosprávy na jednom odbornom seminári. V takzvaných problémových častiach rakúskeho hlavného mesta zriadili komunitné centrá. Neboli to neziskové organizácie, ale centrá podporovala a platila mestská časť ako svoje miesta dotyku s občanmi. ''Keď zvážime veľkosť a rozľahlosť Petržalky, tak by takéto dotykové centrá mohli vzniknúť vo veľkých obytných súboroch, ako sú Dvory, Háje, Lúky a podobne,'' dodáva Milan Ftáčnik. ''Boli by to kontaktné miesta pre obyvateľov, ktorí si nenájdu cestu na náš miestny úrad. Tam by sa mohli dozvedieť, čo sa bude diať vo štvrti, kde bývajú, sami by mohli hovoriť o svojich problémoch a vysloviť svoje názory. S predstaviteľmi tretieho sektora uvažujeme o vytvorení spoločného projektu takýchto komunitných centier.''

Folklór zbližuje nielen krajanov

Najreprezentatívnejším podujatím mestskej časti sú júnové Dni Petržalky. Otočí sa na nich viac ako desaťtisíc ľudí. Je to vlastne spoločné verejné stretnutie tých, ktorí majú radi Petržalku a záleží im na jej budúcnosti.

Obyvateľov pomáha vyťahovať z anonymity a stmeľovať i ďalšie zaujímavé podujatie, ktoré sa koná pravidelne v Dome kultúry Zrkadlový háj. Sú to folklórne večery, ktoré ináč v mestskom prostredí nebývajú atraktívne. ''V Petržalke vlastne žije celé Slovensko,'' vysvetľuje Milan Ftáčnik. ''Na vystúpenie súboru s autentickým folklórom vždy príde nejaká regionálna skupina obyvateľov, lebo jej pripomenie rodný kraj. V rodinách sa premiešali ľudia z rôznych končín Slovenska a tak prichádzajú spolu a poznávajú pôvodnú kultúru, zvyky a obyčaje svojich blízkych. Kinosála býva plná, najmä keď vystupuje nejaký známejší súbor alebo poprední umelci. Ľudia tak prepájajú svoje korene s príslušnosťou k mestskej časti Petržalka. A to ma teší.''

Späť