Svojvoľnosť výkladu neospravedlňuje

Slovensko, 10. 7. 2007 (Verejná správa 14/2007)

Po komunálnych voľbách pristúpili zastupiteľstvá k tvorbe orgánov. Na viacerých miestach vznikli nejasnosti okolo volieb zástupcu starostu alebo primátora. Išlo najmä o to, kto navrhuje poslanca do funkcie zástupcu, kto navrhuje rozsah jeho kompetencií a koľko zástupcov má mať starosta obce. Na uvedené otázky odpovedá JUDr. Ján Filko, CSc., konzultant Ministerstva vnútra SR.

Zmyslom právneho inštitútu zastupovania starostu obce je zabezpečiť bezporuchovú správu obce aj počas neprítomnosti alebo nespôsobilosti starostu vykonávať svoju funkciu.

Návrh na zástupcu predkladá vždy starosta obce. Súčasne navrhne, ktoré úkony a činnosti má vykonávať. Voľba zástupcu starostu patrí do kompetencie obecného zastupiteľstva. Ak však zanikne mandát starostu pred uplynutím funkčného obdobia a nie je zvolený zástupca starostu, zastupiteľstvo ho zvolí aj bez návrhu starostu. Zastupiteľstvo zvolí zástupcu starostu spravidla na celé funkčné obdobie, obecné zastupiteľstvo ho však môže kedykoľvek odvolať.

Zástupca starostu môže vykonávať iba určité kompetencie, ktoré mu na návrh starostu vymedzí obecné zastupiteľstvo. Zastupiteľstvo mu nemôže zveriť výkon takých vecí, ktoré zákon o obecnom zriadení viaže priamo na starostu. Ako príklad možno uviesť zásadné pracovnoprávne veci, ktoré sa týkajú vzniku alebo zániku pracovného pomeru zamestnancov obce.

Zákon o obecnom zriadení v § 13b) odseku 5 upravuje postup v prípade, ak je nevyhnutné, aby zástupca starostu vykonával všetky úkony, ktoré inak vykonáva starosta. Sú to zákonom ustanovené prípady zániku mandátu starostu pred uplynutím funkčného obdobia. Tento spôsob zastupovania starostu sa uplatňuje len na nevyhnutný čas, a to do zloženia sľubu starostu zvoleného v nových voľbách. Ak zástupca starostu zastupuje starostu v plnom rozsahu jeho práv a povinností, patrí mu rovnaký plat ako starostovi.

Prax nastoľuje problém, či platná právna úprava umožňuje zvoliť iba jedného zástupcu starostu. Sú viaceré prípady, že obecné zastupiteľstvo, napríklad v mestských častiach Bratislavy a Košíc, si zvolilo dvoch zástupcov starostu. Takýto postup sa zdôvodňoval legislatívnym a vecným aspektom. Legislatívny spočíva v tom, že legislatívne pravidlá vlády upravujú postup pri tvorbe právneho predpisu tak, že sa používa nielen oznamovací spôsob a prítomný čas, ale aj jednotné číslo, pokiaľ z kontextu návrhu právneho predpisu nevyplýva niečo iné, a preto sa použil termín „zástupca“, z ktorého možno odvodiť, že to môžu byť i viaceré osoby. Vecný aspekt je v tom, že zvolením dvoch zástupcov (ide o veľké obce, mestá, prípadne mestské časti) starostu možno rovnomerne rozložiť plnenie úloh, ktoré prejdú na zástupcov starostu.

Uvedené argumenty neobstoja. Zákonodarca v § 13b odseku 1 úmyselne použil slovo „zástupca“ v jednotnom čísle. Jednoznačne vyjadril to, že sa volí iba jeden zástupca. Na podporu tohto gramatického výkladu treba uviesť ustanovenie § 12 odseku 6 zákona SNR č. 377/1990 zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave. Podľa neho primátora zastupujú jeho námestníci, ktorých na tento účel zvolí mestské zastupiteľstvo z radov svojich poslancov. Mestské zastupiteľstvo vymedzí v štatúte okruh právomocí primátora, ktoré nie sú oprávnení vykonávať jeho námestníci. Podobné ustanovenia obsahuje aj zákon SNR č. 401/1990 Zb. o meste Košice v § 11 odseku 5. Z ich znenia vyplýva, že zákonodarca zámerne použil množné číslo na vyjadrenie skutočnosti, že má ísť o viacerých námestníkov primátora mesta. V zákone o obecnom zriadení však uplatnil inú formuláciu, ktorá umožňuje zvoliť len jedného zástupcu starostu obce. Zmenu úpravy možno dosiahnuť iba novelizáciou príslušného ustanovenia zákona.

V súvislosti s voľbou orgánov, ktoré si utvára obecné zastupiteľstvo, vznikla často otázka, ktorý orgán obce - obecné zastupiteľstvo alebo starosta - je rozhodujúcim orgánom. Treba jednoznačne povedať, že takáto otázka nemá opodstatnenie. Starosta obce je najvyšším výkonným orgánom obce. Vykonáva správu obce a zastupuje obec navonok. Starostovi prislúcha rozhodovať vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa správy obce okrem vecí, ktoré zákon alebo štatút obce zveruje do pôsobnosti obecného zastupiteľstva. Treba podčiarknuť zodpovednosť starostu za úroveň podkladov predkladaných na rokovanie zastupiteľstva. Rozvoj obce a aktívna účasť obyvateľov na jej správe závisí od dôsledného uplatňovania zverenej pôsobnosti starostu aj zastupiteľstva.

Postavenie, právomoc a zodpovednosť starostu sú odvodené od Ústavy Slovenskej republiky, zákona o obecnom zriadení a niektorých ďalších zákonov. To platí pre všetkých starostov bez ohľadu na to, koľko poslancov obecného zastupiteľstva ich podporuje. Zákon rovnako určuje postavenie obecného zastupiteľstva.

Treba zdôrazniť, že vzťah medzi obecným zastupiteľstvom a starostom obce nie je vzťahom nadriadenosti a podriadenosti. Oba orgány sú výrazom dôvery voličov, ktorú vyjadrili vo voľbách. To musia rešpektovať obidve strany. Akýkoľvek nesúlad alebo spor medzi obecným zastupiteľstvom a starostom neprospieva záujmom obce ani jej obyvateľom.

Späť