Pravidlá čerpania určuje Brusel

Slovensko, 10. 7. 2007 (Verejná správa 14/2007)

Už niekoľko týždňov trvá napätie medzi predstaviteľmi vyšších územných celkov a vedením Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR v otázke rozdeľovania štrukturálnych fondov v novom plánovacom období 2007 – 2013. Redakcia Verejnej správy s cieľom oboznámiť s pravidlami rozdeľovania fondov primátorov i starostov a vysvetliť zdĺhavý proces schvaľovania Národného strategického referenčného rámca Európskou komisiou, požiadala ministra výstavby a životného prostredia Ing. Mariana Januška o postoj k tejto problematike.

Návrh Národného strategického referenčného rámca SR na roky 2007 – 2013 schválila vláda SR dňa 6. decembra 2006aspolu s ním schválila aj návrhy jedenástich operačných programov.

Slovenská republika tento návrh 21. decembra 2006 predložila Európskej komisii prostredníctvom elektronického systému riadenia fondov v Európskom spoločenstve. V záujme uľahčenia a urýchlenia komunikácie ho slovenská strana poslala 17. januára 2007 aj v anglickom preklade.

Oficiálne rokovania s Euróskou komisou k návrhu referenčného rámca boli otvorené 27. februára2007v Bratislave, kde partneri prezentovali pripomienky uvedené aj v pozičnom dokumente. Európska komisia po rokovaní 2. marca vrátila návrh Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja SR na prepracovanie v zmysle vznesených pripomienok.

V marci a máji 2007 sa uskutočnili v Bruseli stretnutia zástupcov Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR so zástupcami Európskej komisie. Ich hlavným zámerom bolo prediskutovať dopracovanie dokumentu do takej podoby, aby bol pre Európsku komisiu akceptovateľný.

Pokiaľ ide o operačné programy, pri diskusiách sa zo strany Európskej komisie vyskytli výhrady k opodstatnenosti samostatného Operačného programu Zdravotníctvo. Komisia vyjadrovala obavy z nedostatočných administratívnych kapacít a malej skúsenosti s fungovaním tohto programu na Ministerstve zdravotníctva SR, efektívnosti využitia prostriedkov vzhľadom na relatívne nízku finančnú alokáciu (250 mil. euro) vo vzťahu k potrebnej administratíve, ako aj z možných problémov pri koordinácii operačného programu s inými príbuznými rezortnými programami (životné prostredie, vzdelávanie, informatizácia spoločnosti).

Pri rokovaniach s ministrom zdravotníctva I. Valentovičom a s komisárkou pre regionálnu politiku Danutou Hübnerovou 2. apríla v Bruseli, sa podarilo presvedčiť komisárku o opodstatnenosti Operačného programu Zdravotníctvo s tým, že vláda SR plne podporuje tento operačný program a Ministerstvo zdravotníctva SR ako jeho riadiaci orgán.

Podstatné je, že počet a zoznam operačných programov, ktoré schválila vláda SR 6. decembra 2006 ako aj ich finančné alokácie sa nezmenili.

Začiatkom júna 2007 sme zástupcom Európskej komisie zaslali návrh referenčného rámca, ktorý sme prepracovali v zmysle pripomienok Európskej komisie. Ďalšie pripomienky si vyjasnili naši experti 20. júna priamo v Bruseli a schválené návrhy zapracovali do dokumentu.

Cieľom ministerstva je zabezpečiť taký obsah Národného strategického referenčného rámca, aby ho Európska komisia predbežne (neoficiálne) odsúhlasila a mohol byť predložený Európskej komisii. Tento krok by umožnil dosiahnuť do konca júla politickú dohodu s Európskou komisou o obsahu referenčného rámca, hoci rozhodnutie o jeho schválení de iure by komisia zrejme vydala neskôr. V prípade, že by sa s Európskou komisiou nepodarilo dosiahnuť dohodu, nasledovali by ďalšie kolá rokovaní.

Reálne čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov závisí od priebehu negociácií s Európskou komisiou o operačných programoch a termínoch ich schválenia. Tie môžu byť schválené v rôznom čase, avšak až po tom, ako komisia vydá rozhodnutie o kľúčových častiach Národného strategického referenčného rámca.

Po schválení operačných programov vypracuje príslušný riadiaci orgán harmonogram výziev. Kedy sa výzvy vyhlásia, závisí od špecifickosti opatrení a pripravenosti riadiacich, respektíve sprostredkovateľských orgánov. Predpokladáme, že prvé výzvy na predkladanie projektov pre verejný sektor budú v začiatkoch druhej polovice tohto roku. Pre súkromný sektor sa uvažuje s neskorším termínom, pretože k ním je potrebné vypracovať ďalšie dokumenty, napríklad schémy štátnej pomoci. Pokiaľ ide o Regionálny operačný program, ktorého riadiacim orgánom je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, prvé výzvy by sa mohli vyhlásiť v období august – september.

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR bude priamo riadiť a implementovať tri operačné programy: Regionálny operačný program, operačný program Bratislavský kraj a operačný program Technická pomoc. Máme záujem, aby sa do procesu aktívne zapojili aj samosprávne kraje, ktoré budú vykonávať počas programového obdobia 2007-2013 úlohu sprostredkovateľských orgánov v rámci Regionálneho operačného programu a operačného programu Bratislavský kraj.

V rámci Regionálneho operačného programu budú vyššie územné celky vykonávať implementáciu v oblastiach regionálnych ciest, regenerácie sídiel a cestovného ruchu. Ostatné oblasti podpory bude implementovať Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, aby aj malé obce mali možnosť sa rovnocenne uchádzať o granty v konkurencii so silnými krajmi. Zodpovednosť za operačný program je podľa nariadenia Rady Eur ó pskych spoločenstiev na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja SR.Tejto zodpovednosti sa nemôžeme vzdať, pretože musíme obhajovať názory všetkých partnerov, nielen samosprávnych krajov. V tomto sú regióny kľúčovým partnerom.

Harmonickú a efektívnu spoluprácu s krajmi však sťažuje prístup ich predstaviteľov, ktorí pod implementáciou eurofondov vidia iba vplyv na rozhodovanie o eurodotáciách. Samosprávne kraje si musia uvedomiť, že je to najmä o dodržiavaní schválených nariadení Európskou komisiou, zodpovednosti pri plnení implementačných úloh a o aktívnom prístupe pri vypracovaní kvalitných projektov, ktoré pomôžu ich regi ó nom.

Ministerstvo poskytlo a poskytuje krajom široký priestor, aby presadili svoje predstavy o regionálnej politike a smerovaní fondov. Veď stratégie jednotlivých operačných programov boli vypracované podľa požiadaviek krajov. Tie určujú, na ktoré projekty sa poskytnú fondy – tak to požaduje Európska komisia. O projektoch však nemožno rozhodovať svojvoľne, bez zodpovednosti. Kraje musia získať množstvo skúseností s implementáciou štrukturálnych fondov, aby ich mohli manažovať samostatne. Kvalifikované administratívne kapacity a kontrolné mechanizmy sú nedeliteľnou súčasťou procesu riadeného z Bruselu.

Škodlivý je tiež prístup krajov k témam, na ktoré majú iný názor než má Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Akoby ich aktuálnou stratégiou boli len permanentné sťažnosti. Sú to negatívne signály do Bruselu. Iné členské krajiny sú v tomto smere oveľa diplomatickejšie. Namiesto toho, aby sme sa spoločnými silami snažili o čo najrýchlejšie schválenie operačných programov, predstavitelia krajov niektorými vyhláseniami tento proces ohrozujú. Neuvedomujú si, že práve takýmto spôsobom sa oddiaľuje začiatok čerpania eurofondov, ktoré sú potrebné pre rozvoj zaostávajúcich regiónov, miest a obcí.

Marian JANUŠEK

Späť