Trh mnohé rieši, ale všetko nespasí

Slovensko, 10. 7. 2007 (Verejná správa 14/2007)

Je chemik, má pedagogickú hodnosť docenta a kandidáta vied. Navrhli sme mu menšiu zmenu: nie pozíciu skúšajúceho pedagóga, ale skúšaného študenta. Ako by odpovedal na otázku, keby mal vymenovať päť strategických predností Slovenska a jeho hospodárstva? Minister hospodárstva SR doc. Ing. Ľubomír JAHNÁTEK, CSc., ich našiel viac: geografickú polohu, stabilné podnikateľské prostredie, priemyselné tradície, rozvinutý školský systém a vzdelanostný potenciál, adaptabilnú a zručnú pracovnú silu, prijateľné náklady na pracovnú silu, zachovanú a rozmanitú prírodu a politickú stabilitu. Nepochybne vie, prečo vymenoval až toľko predností, a práve tieto.

Pán minister, do vládnej funkcie ste prišli z podnikateľskej praxe. Ktorý problém vás najviac prekvapil?

Povedal by som skôr, ktorý bol najakútnejší. Išlo o zvyšovanie cien energií. S tým som vôbec nerátal. Predpokladal som, že na začiatku budem riešiť otázky a podmienky podnikania na Slovensku. Ukázalo sa však, že energie sú silnou súčasťou podnikateľského prostredia. Keďže sa pripravovalo vyše 10-percentné zvýšenie cien každého energetického média, museli sme zasiahnuť rýchlo, účinne a rozhodne.

Čo poviete na tvrdenia predchádzajúcej vlády, že štát je zlý vlastník, preto všetko má mať svojho konkrétneho „pána“, presnejšie - súkromného vlastníka?

Nestotožňujem sa s takým názorom. Úspešnosť podniku stojí na mnohých vnútorných a vonkajších faktoroch. Počnúc kvalitou podnikateľských plánov a technologického vybavenia firmy, cez manažérske a obchodnícke schopnosti riadiacich zamestnancov a ich bezúhonnosť, ďalej kvalitu pracovnej sily až po situáciu na trhu s konkrétnymi komoditami. Som presvedčený, že vlastnícke vzťahy nie sú rozhodujúcimi. Aj v predchádzajúcej ére existovali úspešné a ziskové podniky, ale aj také, ktoré sa pohybovali v „červených číslach“, zrelé na krach. Za pravdu mi dávajú aj mnohé príklady z procesu privatizácie, keď privatizéri dokázali za krátky čas zničiť bývalé štátne podniky s výborným a exportu schopným výrobným programom. Či to bolo z neschopnosti alebo rozhodovali iné záujmy, o tom sa dá polemizovať.

Zostaňme ešte pri štáte... Je vskutku až takým zlým vlastníkom, že je potrebné predať Slovenské elektrárne zahraničnému investorovi za cenu jedného atómového reaktora?

Práve postup privatizácie strategických podnikov je oblasť, kde sa bývalé vládne garnitúry dopustili najväčších omylov. Privatizácia energetických podnikov v skutočnosti nebola ani privatizáciou, pretože predávané podiely kúpili západoeurópske spoločnosti, v ktorých je akcionárom štát. Napríklad v Eneli má taliansky štát vyše 21 percentný podiel. Najväčší problém však vidím v tom, že vo všetkých spoločnostiach - s výnimkou Slovenských elektrární, kde štát má v držbe 34 percent akcií - je náš štát síce majoritným akcionárom, avšak nemá manažérsku kontrolu nad spoločnosťami.

Ponúknem inú polemickú tému: o všetkom nech rozhodne trh, jeho neviditeľná, no „čarovná ruka“. Akú máte odpoveď prívržencom tejto tézy?

V oblastiach, kde funguje konkurencia a kde sú obchodné vzťahy založené na báze dopytu a širokej ponuky, trh vzťahy rieši. Nie je však samospasiteľný. Napríklad v energetike nie je všetko len otázkou trhu. Ak má krajina ekonomicky napredovať, je prvoradé vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie dostatočného množstva energie na fungovanie všetkých sektorov spoločnosti, jej efektívne využívanie, bezpečnú a plynulú dodávku, maximalizáciu úspor a minimalizáciu nákladov a, samozrejme, energetickú bezpečnosť. Rovnovážny stav v tejto oblasti však samotný trh nezabezpečí. Vplýva tu priveľa faktorov - od prírodných podmienok krajiny a jej zdrojov, cez monopolný charakter výrobcov a dodávateľov energetických médií až po kapacitu cezhraničných prenosových sietí. Preto je tu nevyhnutná ochranná ruka štátu a regulácia, ktoré zabránia zneužitiu monopolného postavenia a nekontrolovanému rastu cien životne dôležitých médií. Snaha o udržanie vplyvu štátu v tejto oblasti nie je špecialitou tejto vlády a Slovenska. Funguje to tak vo všetkých vyspelých európskych krajinách.

Uštipační ekonómovia sa vyjadrujú, že Slovensku ešte stále vládne „ručná a zručná ekonomika“, že nám chýba vedomostná základňa prejavujúca sa vo výrazne zvýšenej pridanej hodnote vyrobenej produkcie. Akú víziu ponúka vaše ministerstvo, aby sme neboli zaujímaví iba ako lacná pracovná sila?

Tí uštipační ekonómovia majú v niečom pravdu. Predchádzajúce vlády v úsilí získať investorov a investičný kapitál, nekládli dostatočný dôraz na získanie výrob s vyššou pridanou hodnotou. Utlmila sa podpora aplikovaného výskumu, aj v inováciách sme na chvoste Európy. Nemyslím si však, že by tu chýbala vedomostná základňa nevyhnutná na to, aby sme v tejto oblasti napredovali. Chce to len komplexnú stratégiu, žičlivé legislatívne prostredie a podporu zo strany štátu .

Začali sme s prípravou inovačnej stratégie na roky 2007 – 2013. Chceme, aby inovácie tvorili súčasť čo najväčšieho množstva podnikateľských aktivít. Plánujeme finančnú podporu vzniku inovačných centier i zriadenie informačného portálu na podporu inovácii v podnikateľskej sfére. Považujeme za potrebné zriadiť koordinačný orgán pre inovačnú politiku na najvyššej úrovni a vytvoriť mechanizmus pravidelného hodnotenia prostredníctvom ukazovateľov rozvoja inovatívneho prostredia. Pripravujeme zákon o inováciách, ktorý zastreší systém podpory inovačných aktivít, vrátane transferu moderných technológií a možno aj rizikového kapitálu z verejných zdrojov, ďalej prostriedkov EÚ a zdrojov súkromného sektora. A nezabudneme ani na p odporu spoločných služieb pre podnikateľov.

V januári 2006 schválila predchádzajúca vláda SR tzv. mapu na rozmiestnenie investičných projektov. O akú štátnu pomoc a aké projekty pôjde, z akých zdrojov a v akom časovom horizonte?

Terajší platný zákon už nevyhovuje. Pripravujeme novú právnu normu o investičných stimuloch, ktorá je komponovaná v prospech chudobnejších regiónov. Stimuly budú nastavené tak, že podmienky pre poskytnutie štátnej pomoci budú mäkšie v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti. V ekonomicky slabších regiónoch budú môcť získať podporu aj menšie investičné projekty. Uvažuje sa s projektmi nad 100 miliónov korún. V súčasnosti je hranica na poskytnutie investičných stimulov vo forme daňovej úľavy až 400 miliónov korún.

Pokiaľ ide o spomínanú mapu, od začiatku tohto roku platia pre ES, teda aj pre SR, nové pravidlá a nová mapa regionálnej pomoci. Intenzita štátnej pomoci sa odvíja od ekonomickej sily regiónov. A tak na východnom a strednom Slovensku bude intenzita do 50 percent, na západe Slovenska s výnimkou Bratislavského kraja do 40 percent a vo vybraných regiónoch Bratislavského kraja do 10 percent oprávnených nákladov, pričom pomoc môže byť rozvrhnutá na obdobie piatich rokov.

Malí a strední podnikatelia stále nepociťujú dostatočnú pozornosť zo strany štátu. Vraj keby dostali 10-ročné daňové prázdniny a štát by im vyškolil zamestnancov, alebo by dostali zadarmo pozemky na výstavbu ich firiem a iné podporné stimuly, ako je to v prípade veľkých zahraničných investorov, tiež by dokázali byť úspešnejšími a užitočnejšími.

Podpora malých a stredných podnikateľov sa v minulosti realizovala predovšetkým prostredníctvom Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania a Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Politika predchádzajúcich vlád však utlmila priamu finančnú podporu tejto kategórie podnikateľov. Postupne boli zrušené všetky programy – úverové, mikropôžičkové, príspevkové - financované a podporované zo štátneho rozpočtu. V ostaných troch rokoch sa priama pomoc obmedzila len na programy spolufinancované z eurofondov. V podmienkach MH SR všetky schémy pomoci určené pre podnikateľskú sféru, spolufinancované z predvstupových fondov alebo zo štrukturálnych fondov v rámci Sektorového operačného programu Priemysel a služby, boli nasmerované práve pre malých a stredných podnikateľov. Pre túto kategóriu išla podpora aj prostredníctvom rozpočtových kapitol rezortov pôdohospodárstva, životného prostredia, práce, sociálnych vecí a rodiny. Napríklad úrady práce môžu poskytnúť príspevky na vzdelávanie aj pre malých zamestnávateľov. Z predvstupových fondov dostali malí a strední podnikatelia prostredníctvom nášho ministerstva takmer 650 miliónov korún a zo štrukturálnych fondov postupne čerpajú zo sumy vyše 5 miliárd korún. Záujem o tento druh podpory však bol takmer trojnásobný. Aj v novom programovacom období 2007-2013 budú podporné opatrenia pre malých a stredných podnikateľov, pričom na podporu inovácií, obnoviteľných zdrojov energie, energetickej efektívnosti a cestovného ruchu by malo ísť z rozpočtovej kapitoly z nášho ministerstva približne 680 miliónov eur, čo je pri súčasnom kurze koruny viac ako 23 miliárd korún. Štát podporuje aj malých a stredných podnikateľov, podnikatelia túto podporu využívajú, len konkrétne projekty nie sú v takej pozornosti médií ako v prípade veľkých zahraničných investícií.

Médiá vás často štylizujú do pozície zarytého odporcu monopolov. Ide najmä o ich tvorbu cien energií – benzínu, plynu, elektriny...

Média sa pokúšajú štylizovať ma do rôznych pozícií. Názor, že som zarytým odporcom monopolných výrobcov a distribútorov energií, je mylný. Treba si uvedomiť, že vo všetkých energetických spoločnostiach vykonáva ministerstvo hospodárstva akcionárske práva. Štát má v nich, s výnimkou SE, a.s., 51- percentný podiel. Pochopiteľne, že máme veľký záujem na tom, aby boli podnikateľsky úspešné, ziskové. Zisk však musí byť primeraný. Cena energií je zo zákona regulovaná a nesmie pôsobiť likvidačne na iné výrobné odvetvia. Ako sociálne orientovaná vláda musíme dbať na to, aby bola únosná aj pre obyvateľstvo a zároveň negatívne neovplyvňovala podnikateľské prostredie. Preto sme prijali novú legislatívu, ktorá zabezpečí prísnejšiu kontrolu tvorby cien.

Pokiaľ ide o ceny pohonných látok, tie nie sú regulované. Štát nemá vplyv ani na jeho výrobcu, je to súkromná spoločnosť. Tu sa môže len rokovať, porovnávať, argumentovať a dávať pozor na to, či cenové pohyby naozaj kopírujú trendy a ceny ropy či komodít na svetových trhoch. Treba si všímať aj také ukazovatele, akými sú kurzové zmeny NBS alebo Európskej centrálnej banky a podobne. Pracovníci ministerstva zodpovední za túto oblasť sú v pohotovosti. A či sa to niekomu páči alebo nie, či to zľahčuje prípadne relativizuje, bez týchto aktivít by boli v súčasnosti ceny energií i pohonných látok niekde úplne inde než sú v súčasnosti.

Musí byť Slovensko energeticky sebestačné? – spytujú sa niektorí politici i ekonómovia. Veď na otvorenom trhu sa dá všetko kúpiť, dokonca i lacnejšie, než čo prácne vyrobíme doma.

Možno si niekto občas neuvedomuje rozdiel medzi energetickou bezpečnosťou a sebestačnosťou. Sme členskou krajinou EÚ a Slovensko sa musí prispôsobovať Energetickej politike pre Európu, rešpektovať jej priority súvisiace s energetickou bezpečnosťou. Naše ciele a záujmy vyústili do prípravy dokumentu Stratégia energetickej bezpečnosti SR. Chceme dosiahnuť spoľahlivé dodávky všetkých druhov energie a energetických médií a prístup k energetickým zdrojom a palivám v požadovanom množstve, kvalite a za primerané ceny.

Slovensko môže dosiahnuť sebestačnosť len vo výrobe elektrickej energie, aj tam je čiastočne závislé na dovoze jadrového paliva a uhlia. Sebestačnosť by bola veľkou výhodou, pretože krajinu neohrozujú vonkajšie vplyvy. Takto sa musí Slovensko zamerať na diverzifikáciu zdrojov. V Európe je energeticky sebestačné prakticky len Rusko. Ostatné štáty sú viac, či menej závislé na dovozoch energetických médií.

Každá nová vláda deklaruje význam domáceho turistického ruchu a sľubuje mu rôznu podporu. Aj keď sa na Slovensku mnohé zmenilo k lepšiemu, stále nedokážeme konkurovať iným krajinám a ich turistickým centrám.

Doterajšie vlády o cestovnom ruchu viac-menej len hovorili a jeho podpora bola skôr deklaratívna. Súčasná vláda si dala za cieľ naštartovať turistický a hotelový priemysel tak, aby sa zvýšil podiel tohto ekonomického odvetvia na hrubom domácom produkte Slovenskej republiky. Usilujeme sa o zriadenie satelitného účtu turizmu. V súčasnosti totiž iba odhadujeme podiel cestovného ruchu na HDP prostredníctvom mnohých, neraz čiastočných, pomerných a nepriamych ukazovateľov. Nesmieme zabudnúť, že cestovný ruch má prierezový charakter. Teda na jeho realizácii sa podieľa celý rad ďalších odvetví. Tieto vplyvy sa však v štatistikách cestovného ruchu neobjavujú, sú zahrnuté v iných oblastiach ako je napríklad doprava, služby, obchod, bankovníctvo, kultúra atď. Naše ministerstvo pracuje už na kľúčových dokumentoch súvisiacich s odvetvím. Základnou tézou je, že cestovný ruch chceme smerovať k vytvoreniu novej kvality v podobe vyššieho stupňa turizmu.

Vláda SR schválila novú Stratégia rozvoja cestovného ruchu SR do roku 2013. Je tou správnou liečbou na vyzdravenie Slovenska z turistických neduhov?

Verím, že je. Má za cieľ zvyšovanie konkurencieschopnosti cestovného ruchu na Slovensku so zámerom vyrovnávania regionálnych disparít, lepšieho využitia potenciálu a tvorby nových pracovných príležitostí. Cestovný ruch je v celosvetovom a európskom meradle jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví. Očakávame, že medzníkom v príleve zahraničných turistov na Slovensko bude zavedenie spoločnej európskej meny v januári 2009. Je však nutné prispôsobiť požiadavkám turistov služby v oblasti cestovného ruchu, ich sortiment ako aj kvalitu.

Slovensko musí v plnej miere využiť vlastné špecifiká, len tak obstojí v silnej konkurencii. Musíme hľadať nové formy propagácie, využívať všetky formy a prostriedky komunikácie vrátane spoločného marketingu a propagácie stredoeurópskych štátov na vzdialených teritóriách. Do propagácie Slovenska sa musia viac zapojiť samosprávy, obce a mestá i podnikateľské subjekty.

Rezort hospodárstva pripraví do konca augusta zásady štátnej politiky rozvoja cestovného ruchu a do konca roka komplexnú legislatívu na zabezpečenie jej frealizácie. Ide nám predovšetkým o rozvoj kúpeľníctva, zimných a letných stredísk, celoročné využitie vysokohorských oblastí, mestský a vidiecky turizmus. Vyčleníme na rozvoj tohto sektora časť pridelených prostriedkov z eurofondov na programovacie obdobie 2007-2013. Budeme sa snažiť uvoľniť zdroje štátneho rozpočtu a využiť synergický efekt týchto zdrojov v kombinácii s privátnymi zdrojmi. Predpokladáme, že k rozvoju cestovnému ruchu prispejú aj projekty rozvoja dopravnej infraštruktúry.

Čo si sľubujete od možného zavedenia štátom dotovaných tzv. cestovných alebo rekreačných šekov, ktoré by dostávali naši občania uprednostňujúci rekreačný pobyt doma pred pobytom v zahraničí?

Chceme oživiť a posilniť domáci cestovný ruch. V okolitých krajinách vidíme, že domáci cestovný ruch pomáha rozvoju zahraničného cestovného ruchu. Tento krok má aj sociálny rozmer. Štatistiky ukazujú, že sa zvyšuje podiel najmä mestských ľudí, ktorí nevyužívajú svoje dovolenky na regeneráciu síl. Dôvodom je najmä nedostatok financií. To nie je dobrý jav a neskôr sa nám môže vrátiť v podobe zhoršovania zdravotného stavu populácie.

V úvode ste povedali, ktorý problém vás najviac prekvapil, ba až zaskočil. Pred sebou máte ešte tri štvrtiny svojho ministerského mandátu. V akej tónine by sa mal niesť po celý ten čas?

Aby som po ukončení funkcie pre svoju prácu a dosiahnuté výsledky bol vnímaný skôr ako manažér, než politik.

Zhováral sa Rudolf GALLO

Späť