Považská ruža má svoju vôňu i ostne

Slovensko, 22. 8. 2007 (Verejná správa 15-16/2007)

Aký prívlastok najlepšie vystihuje Ružomberok? Miestnym rodoľubom pripadá pekný a útulný, chladným kritikom architektonicky nesúrodý, nezaujatému pozorovateľovi možno až malomestsky tichý, nebyť hluku na strategickej ceste a železnici, tiahnucich sa mestom pozdĺž Váhu. Jedno sa mu však musí priznať: leží v prekrásnom prírodnom prostredí medzi tromi horskými celkami – Chočským pohorím, Veľkou Fatrou a Nízkymi Tatrami. Žije v ňom viac ako tridsaťtisíc obyvateľov.

Uprostred mesta je návršie, bývalý Rínok, dnes Námestie Andreja Hlinku. Označujú ho za jedno z najkrajších na Slovensku. S historickým jadrom Ružomberka sa spája aj legenda i pôvod mestského erbu. Nemeckí kolonisti v trinástom storočí tu natrafili na vŕšok porastený kríkmi šípových ruží. Pokiaľ ide o šíp, tak stará legenda spomína drevený hrad, pod ktorým sa rozkladali ružové záhrady. Mladú, krásnu dcéru hradného pána v deň jej svadby smrteľne zranil zblúdený šíp poľovníka. Nevestin otec od žiaľu na mieste umrel a mladý zať sa ocitol sám na hrade s nenaplnenou láskou. Len prsteň s ružou prestrelenou šípom ne večné časy pripomína túto tragédiu.

Na námestí, ktoré bolo v roku 1994 vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku, sídli aj mestská samospráva. Patrí jej vynovená reprezentatívna neorenesančná budova. Postavili ju pred stodesiatimi rokmi na mieste bývalej Šustríkovej kúrie. Najhodnotnejšou miestnosťou je veľká obradná sieň mestského úradu. Malá zasadacia miestnosť je zaujímavá vďaka portrétom doterajších otcov mesta. Súčasný primátor Ing. Michal Slašťan sa zatiaľ nestará o svoj príspevok do tejto galérie, ale o to, akú stopu zanechá v meste za čas vykonávania svojho úradu.

Veľké plány, drobné starosti

Nástup do funkcie mal dosť drsný a dramatický. Ukázalo sa, že ani zahraničný manažment zo západnej Európy nedokázal efektívne hospodáriť v mestskej teplárni a priviedol ju ku krachu. Čo však obyvateľov a samosprávu najviac trápilo, bola azda najvyššia cena za teplo na celom Slovensku. „Problémy s dodávkou tepla rieši samospráva už dlhší čas,“ pripomína primátor. „V súčasnosti sa snažíme riešiť zložitú situáciu v tepelnom hospodárstve mesta a ozdraviť ho tak, aby aj naši občania platili za teplo cenu primeranú už i tak náročným životným podmienkam.“

Bolo treba robiť i osvetu. Ozvalo sa štyristosedemdesiat Černovčanov, nespokojnýchs cenami za zber, odvoz a likvidáciu komunálneho a drobného stavebného odpadu. Pritom ružomberské odpadové hospodárstvo má dobré meno. „Každý má právo mať a vysloviť svoj názor,“ poznamenáva primátor. „Signatári petície to urobili na verejne prístupnom zasadnutí mestského zastupiteľstva a pre nás to bola vhodná príležitosť vysvetliť pravidlá určovania poplatkov za odpad. Bolo to užitočné už aj preto, lebo viacerí občania túto cenotvorbu nepoznajú.“

Prvý muž radnice síce rieši na pochode desiatky zjavných i skrytých problémov, ale nezabúda na veľké predsavzatia, s ktorými nastupoval do funkcie. Prisľúbil pritiahnuť do Hrabova a Malinného Brda nových investorov, hlavne dokončiť tam inžinierske siete, uložiť odpadové potrubie a vybudovať novú cestu. Pri vyhľadávanom zimnom stredisku Skipark v Hrabovskej doline vyrastá areál apartmánových domov, ktorý predstavuje ojedinelý a atraktívny horský projekt. Ďalšou veľkou akciou samosprávy v tomto volebnom období má byť ukončenie výstavby Auparku a rekonštrukcia verejného osvetlenia.

Na Ružomberku, ako na mnohých iných slovenských mestách, sa história podpísala aj na jeho vzhľade. Mesto nemá ucelenú architektonickú tvár. Každá doba vtisla výstavbe svoj štýl. Pomerne veľa objektov je chránenou kultúrnou pamiatkou a upravovať vzhľad mesta je priam syzifovskou robotou. Poprední architekti viedli medzi sebou spor, ako by mala vyzerať ďalšia výstavba a prestavba mesta. Primátor nechytil nikomu stranu s vysvetlením: „Čo architekt - to názor a iné originálne riešenie. Územný plán mesta Ružomberok bol schválený v roku 1996. V súčasnosti ho aktualizujeme, najmä kvôli rozvoju cestovného ruchu a zmenám niektorých funkčných plôch v juhovýchodnej a západnej časti mesta. V lokalite Vráce budú namiesto vyššej občianskej vybavenosti obytné domy, na Klačne sa budú stavať rodinné a bytové domy, pri nich športoviská a v Černovej v lokalite Hríby má hromadnú bytovú výstavbu nahradiť individuálna bytová výstavba. Tieto zmeny územného plánu napĺňajú moju predstavu a vytvárajú podmienky na rozvoj mesta tak vo sfére priemyslu a cestovného ruchu, ako aj v bývaní.“

Daň za križovatku

Ružomberok leží v prekrásnom prírodnom prostredí v údolí Váhu i Revúcej, ale tieto rieky kopírujú dve dôležité dopravné tepny a uprostred mesta je nesmierne vyťažená križovatka v podobe písmena T. Michal Slašťan ukazuje na mape blízke riešenie: „Pokračovanie výstavby diaľnice D1 v úseku Hubová – Ivachnová bude znamenať výrazné zlepšenie v doprave a životnom prostredí. Výstavba diaľnice nebude mať nepriaznivý vplyv, pretože jej trasa povedie ponad Hrboltovú, tunelom popod Čebrať a obchvatom poza Likavku, Martinček a Liskovú do Ivachnovej. Diaľnica by mala výrazne odľahčiť prieťah štátnych ciest prvej triedy I/18 a I/59 mestom Ružomberok, pretože tranzit by ho mal obchádzať. Pokiaľ ide o ďalšiu strategickú cestu spájajúcu Ružomberok s Banskou Bystricou, tá je zatiaľ koncepčne riešená len v územnoplánovacej dokumentácii kraja a v štúdiách Slovenskej správy ciest. V intraviláne mesta by mala byť trasa cesty I/59 posunutá na východ, do lokality Hríby.“

Radnica v súčasnosti nepociťuje problém s nezamestnanosťou. Popri prosperujúcej spoločnosti Mondi Business Paper SCP v meste pôsobia aj menšie perspektívne firmy. Tieto síce ešte nestihli v plnej miere nahradiť to, čo po novembri 1989 zaniklo, ale predsa len pomohli znížiť sociálne pnutie. Samospráva má záujem o ďalších investorov, predovšetkým v oblasti cestovného ruchu, ktorý tu má široké operačné pole. Ďalší priestor sa otvára v plánovanom priemyselnom parku. Ten by mal výraznejšie zapísať Ružomberok na obchodnú mapu Slovenska a pomôcť ďalej znížiť nezamestnanosť v okrese.

Byť doma prorokom

Mesto žije síce mladými, najmä vďaka stredným školám a Katolíckej univerzite, ale tí sa cez víkendy rozutekajú po svojich domovoch a po skončení štúdií po krajine i do sveta. Čo by ich mohlo pripútať k Považiu? „To nie je len problém Ružomberka, ale celého Slovenska,“ myslí si primátor. „Otvorili sa hranice, možnosti študovať alebo pracovať v zahraničí sú v podstate neobmedzené. Je preto prirodzené, bohužiaľ, že mladá, ale už i aktívna stredná generácia hľadá lepšie finančné príležitosti a uplatnenie inde než doma. Prirodzenou túžbou každého je zabezpečiť seba i blízkych. Teraz sú podmienky v cudzine lákavejšie a výhodnejšie. Ak vylúčim veľké aglomerácie, kúpeľné a iné atraktívne miesta, domáce prostredie momentálne ponúka málo. Aj my chceme mať dobré ekonomické a hospodárske zázemie, aby nám mladí ľudia ostávali doma. Ale na to kompetencie a financie samosprávy nestačia.“

Mládeži, ale i starším občanom sa nepáči, že stred mesta je už v podvečer tichý, vymretý, akoby bez života. O šiestej sa z neho vytratia poslední obchodníci, ostane len pár reštaurácií a hotel Kultúra bez previazanosti s ulicou. Na verejnú diskusiu zareagoval aj Michal Slašťan: „To, čo by mohlo byť mestským korzom, zatiaľ ním nie je. Aj v tom chceme urobiť nápravu. Lenže kultúrny i spoločenský život mesta je i bez toho bohatý. Snažíme sa priniesť nové, originálne, príťažlivé prvky, vyjsť v ústrety občanom tak, aby kultúra lákala a uspokojila všetky vekové kategórie. Z tradičných podujatí spomeniem ples primátora, ktorý otvára spoločenskú sezónu v novom roku, ďalej letný i zimný jarmok, akcie pre deti, koncerty kultúrneho leta, prehliadky automobilových veteránov, moderných i historických bojových umení alebo módne prehliadky. Vyhľadávané sú aj reklamné a komerčné podujatia, takzvané promoakcie, spojené s vystúpením populárnych umelcov i zabávačov. Ani kultúrne dedičstvo našich predkov neostáva zapadnuté prachom. Ľudové zvyky, tradície a obyčaje, oslavy rôznych sviatkov, s tým všetkým sa možno stretnúť v našich uliciach v podaní rôznych folklórnych súborov a telies. Pochovávanie basy, topenie Moreny, prvomájové veselice alebo zimné fašiangy spestrujú spoločenské dianie a zároveň pomáhajú zachovať folklórne bohatstvo Liptova a odovzdávať ho mladším, prichádzajúcim pokoleniam.“

Perly Liptova

K Ružomberku neodmysliteľne patrí Vlkolínec, pamiatka ľudovej architektúry zapísaná do zoznamu UNESCO. Cestu k nemu si našli aj zahraniční turisti, ktorých počet každoročne rastie. O spoločné dobré výssledky sa však budú musieť v spolupráci s radnicou pousilovať i samotní Vlkolínčania. Taká atraktívna turistická destinácia by mala ponúknuť viac ako teraz. Podaktorí občania sa sťažujú, že ich štatút pamiatky a režim správy obmedzuje v podnikaní a v súkromí. Asi by sa mali poučiť u Rakúšanov, Švajčiarov alebo Francúzov. Ružomberská samospráva chce venovať na údržbu, úpravu a propagáciu Vlkolínca vyšší objem finančných prostriedkov z mestského rozpočtu, ale aj získať financie z fondov Európskej únie.

Ružomberok sa stal okresným mestom a tým sa aj otupila rivalita medzi ním a Liptovským Mikulášom. Je to príležitosť na budovanie nových susedských vzťahov. „Nie je dôležité čo bolo, ale čo bude,“ komentuje záležitosť Michal Slašťan. „Úroveň spolupráce bude závisieť i od nás, primátorov. Som presvedčený, že primátor Ján Blcháč aj ja sme na to pripravení, lebo turistický ruch a propagácia Liptova sú naším spoločným cieľom.“

Späť