Aj v obci je hlavným pánom zákon

Slovensko, 23. 8. 2007 (Verejná správa 17/2007)

Princíp územnej samosprávy možno právom považovať za jeden zo základných atribútov demokratického a právneho štátu. Jej návrat do našej spoločnosti predstavoval významný transformačný čin. Sila komunálnej politiky závisí od kvality riadenia a rozhodovania samospráv. Ich právny aspekt si vo svojom článku všíma JUDr. Drahoslav Dorič z Krajskej prokuratúry v Prešove.

V doterajších fázach reformy verejnej správy, najmä po fiškálnej decentralizácii, získala miestna samospráva osobitne vplyvné postavenie. S mnohými originálnymi a prenesenými kompetenciami sa rozšírila aj jej zodpovednosť a požiadavky na kvalifikované riadenie a rozhodovanie. Stúpli nároky na právne vedomie primátorov, starostov i poslancov. Ak u prostého občana platí, že neznalosť zákona neospravedlňuje, u predstaviteľov samosprávy to platí ešte viac. Kandidátov sa pred voľbami nikto nepýta, aké sú ich odborné predpoklady reprezentovať svojich spoluobčanov a riadiť ich osudy. Až ich činy a rozhodnutia v pozíciách primátorov, starostov a poslancov prezradia, či na svoju zastupiteľskú misiu dozreli.

Prokurátorský dozor

Ústava Slovenskej republiky v článku 64 uvádza, že obec je základom územnej samosprávy. Ako samostatnému územnému, samosprávnemu a správnemu celku sa obci priznáva v čl. 68 aj samostatná normotvorná právomoc. Obec je oprávnená vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie plnenia úloh pre ňu vyplývajúcich vydávať všeobecne záväzné nariadenia. Na ich vydávanie nepotrebuje v rámci samostatnej pôsobnosti žiadne zákonné splnomocnenie, pretože takáto právomoc vyplýva priamo z ústavy a zo zákona o obecnom zriadení.

Samotný rozsah normotvornej právomoci obce je determinovaný ústavne garantovanými základnými právami a slobodami. Všeobecne záväzné nariadenie nesmie byť v rozpore s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ak obecné zastupiteľstvo prekročí ústavne stanovený rámec, koná aj v rozpore s § 6 zákona o obecnom zriadení.

Obci ako právnickej osobe ústava nedovoľuje obmedziť základné práva a slobody. Tie sú chránené dovtedy, kým ich uplatnením nedôjde k neprimeranému obmedzeniu iného práva alebo slobody. Z článku 2 odseku 3 v spojitosti s článkom 13 odseku 1 Ústavy SR je evidentné, že “povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd“.

Samospráva obce je demonštratívnym spôsobom uvedená v ustanovení § 4 odseku 3 zákona o obecnom zriadení, pričom výpočet týchto samosprávnych funkcií treba vykladať reštriktívne. To znamená, že do samosprávnej pôsobnosti obce patria iba tie záležitosti, ktoré svojou podstatou súvisia s miestnymi záujmami obyvateľov obce a za ktoré obec samostatne zodpovedá, pokiaľ nie sú zverené iným orgánom verejnej správy.

V kontexte takto vymedzenej normotvornej právomoci obce zohráva nezastupiteľnú úlohu prokurátor, ktorý v zmysle § 20 odseku 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov aj nad orgánmi územnej samosprávy. V tejto súvislosti je dôležitý a v praxi pomerne častý právny prostriedok – protest prokurátora. Jeho použitím sa prokurátor nedostáva do pozície nadradenosti voči orgánom územnej samosprávy, pretože ním nemožno uložiť povinnosti, ani obmedzenia. Zákon o prokuratúre oprávňuje prokurátora podať protest proti všeobecne záväznému nariadeniu alebo uzneseniu obecného zastupiteľstva.

Aby sme názorne ilustrovali prokurátorský dozor, pozrime sa na dva prípady, ktoré možno označiť za školské. V prvom prokurátor podal protest proti všeobecne záväznému nariadeniu mestského zastupiteľstva a v druhom protest proti uzneseniu obecného zastupiteľstva.

Odťahovanie vozidiel

Mestské zastupiteľstvo v Prešove prijalo v decembri 2005 nariadenie č.148/2005 o státí, parkovaní a odťahovaní motorových vozidiel na území mesta. Podľa § 22 odseku 1 a § 25 odseku 1 zákona o prokuratúre podal proti nemu prokurátor protest. Napadol v ňom štrnásty článok štvrtej časti – vydávanie vozidiel a poplatková povinnosť. V tomto článku sa uvádza, že odťahovacia služba oznámi držiteľovi odtiahnutého motorového vozidla, kto vozidlo odtiahol, dôvod odtiahnutia, cenu za odtiahnutie a za umiestnenie, respektíve skladovanie vozidla. Potiaľ by to bolo v poriadku. Odtiahnuté vozidlo malo byť vydané jeho držiteľovi až po uhradení spomínaných nákladov. To už v poriadku nebolo. Takýto postup odťahovacej služby by už bol podľa názoru prokurátora v rozpore so zákonom. Prevádzkovateľ odťahovej služby sa pri obrane odvolával na zádržné právo. Podľa § 151 s odseku 1 zákona č.40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka ten, kto má vydať hnuteľnú vec, je oprávnený ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.

Úhrada nákladov spojených s odtiahnutím vozidla je síce peňažnou pohľadávkou odťahovacej služby voči držiteľovi vozidla, lenže zákon č. 315/1996 Z. z o premávke na pozemných komunikáciách sa nezmieňuje o tom, kedy je takáto pohľadávka splatná. Vzhľadom na legislatívnu medzeru treba siahnuť po Občianskom zákonníku, konkrétne po § 563: ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Dlh držiteľa motorového vozidla voči odťahovacej služby je teda splatný až v nasledujúci deň po dni, keď ho vyzvala zaplatiť dlh. Ak prevádzkovateľ odťahovania podmieňoval vydanie vozidla tým, že sa mu uhradia vzniknuté náklady, konal protizákonne, lebo v uvedený deň dlh nebol ešte splatný.

Okrem toho takéto konanie je aj v rozpore s ustanovením § 3 odseku 1 Občianskeho zákonníka, pretože výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Zákon o premávke na pozemných komunikáciách síce upravuje podmienky odtiahnutia vozidla, ale nezmieňuje sa o tom, za akých podmienok má byť držiteľovi vydané. Prevádzkovateľ odťahovacej služby je preto povinný vozidlo na držiteľovo požiadanie vozidlo vydať a nezadržiavať ho do zaplatenia. V prípade, že mu držiteľ vozidla neuhradí vzniknuté náklady, môže sa toho domáhať použitím zákonných prostriedkov.

Niekto môže namietať, že ide len o puntičkársku manipuláciu s právnickými formuláciami, alebo že odťahovacia služba sa dostane k svojim peniazom ľahšie, keď vozidlo zadržiava. Celá záležitosť má však zo strany občana-vodiča praktickú stránku. Náklady na odtiahnutie vozidla a na jeho umiestnenie sa často približujú k hranici tritisíc korún. Stáva sa aj to, že vozidlo odtiahnu na miesto, vzdialené desiatky kilometrov od bydliska jeho držiteľa. Neraz sa stane, že vodič nemá pri sebe takú finančnú hotovosť, ktorú potrebuje na úhradu. Prevádzkovatelia odťahových služieb sa správajú v takýchto prípadoch nekompromisne a odmietajú vozidlo vydať bez toho, aby zaplatil.

V takom prípade nemožno obísť ani trestnoprávnu rovinu konania odťahovacej služby. Ak jej prevádzkovateľ odmietne vozidlo vydať a podmieňuje to úhradou vzniknutých nákladov, nepriamo núti držiteľa k plneniu, obmedzuje ho slobodne sa rozhodovať a v prípade, že tak koná vedome, zneužívajúc napríklad jeho tieseň alebo hmotnú núdzu, dopúšťa sa prečinu nátlaku v zmysle § 192 Trestného zákona.

Na základe protestu prokurátorom prešovské mestské zastupiteľstvo nakoniec zrušilo napadnutú časť všeobecne záväzného nariadenia..

Zakázaný vstup

V druhom prípade podal prokurátor podľa § 22 odseku 1 písmena b a § 26 zákona o prokuratúre protest proti uzneseniu obecného zastupiteľstva vo Vyšnom Kazimíre (okres Vranov nad Topľou) zo 14. augusta 2006, konkrétne proti bodu C , ktorý obsahoval zákaz vstupu neprispôsobivých občanov na obecný pozemok.

Išlo o verejné priestranstvo pri viacúčelovej vodnej nádrži - rybníku, ktoré sa využívalo aj na rekreačné účely. Obecné zastupiteľstvo sa snažilo riešiť problémy hrubého porušovania hygienických predpisov a prevádzkového poriadku, ako aj devastáciu majetku a iné nevhodné správanie takzvaných neprispôsobivých osôb, ktoré navyše sprevádzali aj časté krádeže osobných vecí.

Napadnuté uznesenie vôbec nekonkretizovalo, koho treba považovať za neprispôsobivého občana, ani to, akým spôsobom sa majú odlišovať prispôsobivé osoby od neprispôsobivých, ktorým vstup na verejné priestranstvo zakázali.

Podľa § 7 odseku 1 zákona č. 138/ 1991 Zb. o majetku obcí sú orgány obce a organizácie povinné hospodáriť s majetkom obce a majetkom v štátnom vlastníctve, ktorý bol obci zverený, v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia. Obec je tiež povinná chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, na čo je oprávnená používať všetky právne prostriedky, vrátane včasného uplatňovania svojich práv a oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi.

V prvom rade treba zdôrazniť, že uznesenie obecného zastupiteľstva vo Vyšnom Kazimíre je v rozpore nielen s citovaným zákonom, zákonom o obecnom zriadení, ale aj v rozpore s ústavou. Z ústavného článku 12 vyplýva, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Tieto práva a slobody sa zaručujú všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Obecné zastupiteľstvo vo Vyšnom Kazimíre svojím uznesením obmedzilo základné práva a slobody, nevynímajúc pritom zaručenú slobodu pohybu a pobytu, keď nedbalo na podstatu a zmysel základných práv a slobôd. Aj v tomto prípade muselo zrušiť napadnutú časť svojho uznesenia.

Môžeme skonštatovať, že aj napriek tomu, že prokurátor nemá právo dať mestu alebo obci pokyn zrušiť napadnuté nariadenie alebo uznesenie, jeho protest splnil svoj účel. Mestské, ako aj obecné zastupiteľstvo vzhľadom na jeho právnu argumentáciu zrušilo napadnuté časti nariadenia aj uznesenia. Tým sa zabezpečil ich súlad so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako to uvádza § 6 odseku 1 zákona o obecnom zriadení.

Drahoslav DORIČ

Späť