Krajinomaľba zrodená štetcom vedy

Slovensko, 5. 9. 2007 (Verejná správa 18/2007)

Novela zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku prináša nový rozmer do tvorby územných plánov. Otvoril sa v ňom priestor aj na krajinnoekologické plánovanie zamerané na optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia. Vedeckí pracovníci Slovenskej akadémie vied vykonali pioniersku prácu, keď vytvorili optimálny obraz rozvoja hlavného mesta. Jej výsledky predstavuje doc. RNDr. Tatiana Hrnčiarová, CSc.

Tvorba krajinnoekologického plánu vyplýva z odseku 2 § 19c zákona č. 237/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku - stavebný zákon. Podľa neho sa pre územný plán obce v rámci prieskumov a rozborov spracúva optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia s prihliadnutím na krajinnoekologické, kultúrnohistorické a socioekonomické podmienky - krajinnoekologický alebo krajinný plán. Predstavuje komplexný proces vzájomného zosúlaďovania priestorových požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka s krajinnoekologickými podmienkami. Návrh zabezpečuje vyhovujúcu ekologickú stabilitu priestorovej štruktúru krajiny, ochranu prírody a biodiverzitu, racionálne využívanie prírodných zdrojov, ochranu kultúrno-historických území a objektov, tvorbu a ochranu územného systému ekologickej stability a kvalitné životné prostredie človeka.

Samostatný zákon o krajinnom plánovaní pripravuje ministerstvo životného prostredia, novelu stavebného zákona ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Už príprava na dvoch ministerstvách spôsobuje značné rozdiely a nezhody v chápaní obidvoch príbuzných zákonov. Nová právna norma o priestorovom a územnom plánovaní je pred dokončením, zatiaľ čo návrh zákona o krajinnom plánovaní zapadá prachom. Chýba razantná sila na jeho prípravu a presadenie. Tento zákon by mohol zabrzdiť živelný urbanizačný rozvoj, pretože vyznačené "voľné plochy" sa spravidla nehodia na výstavbu. Ďalší dôvod je finančný. Už príprava územných plánov odčerpáva veľké prostriedky, a čo by si vyžiadala tvorba krajinného plánu? Urbanisti sa boja, že by sa neúnosne predražila dokumentácia.

Kolektív autorov z Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied spracoval krajinnoekologické hodnotenie mesta Bratislavy, ktoré vyústilo až do krajinného plánu pre sedemnásť mestských častí. Pri súčasnom plánovaní a rozvoji mesta Bratislavy sa uskutočňujú veľké investičné zámery, ale sa nerešpektuje reálny potenciál územia a chýba krajinnoekologické hodnotenie. Urbanistický rozvoj mesta treba usmerniť v súlade s krajinnoekologickým predpokladom – potenciálom územia a krajinnoekologickými limitmi jeho rozvoja.

Východiskovým podkladom na hodnotenie územia bola metodika krajinnoekologického plánovania LANDEP. Tá hodnotí urbánnu krajinu na základe ekologických a sčasti aj environmentálnych princípov. Jednou z hlavných príčin vzniku nesúladu vo využívaní krajiny je neznalosť vlastností krajinných prvkov a ich vzájomných vzťahov. Postup spracovania krajinného plánu možno rozdeliť do štyroch fáz alebo krokov.

Na začiatku je krajinnoekologická analýza. Spracovávajú sa abiotické podklady (geologický podklad, reliéf, pôda, voda a klíma), biotické podklady (reálna vegetácia a živočíšstvo) a socioekonomické podklady (využitie krajiny, prírodné a kultúrne hodnoty, ako sú chránené územia, prvky územného systému ekologickej stability, významné prírodné zdroje, významné pamiatky a krajinárske štruktúry; stresové, respektíve rizikové faktory, ktoré spôsobujú rôzne environmentálne problémy, predovšetkým ohrozenie ekologickej stability a kvality prírodných zložiek, ako aj ohrozenie kvality životného prostredia človeka a jeho zdravia).

Nasleduje krajinnoekologická syntéza. Z analytických podkladov sa tvoria, charakterizujú a klasifikujú homogénne priestorové areály. Tie sú nositeľmi rovnakých prírodných a socioekonomických vlastností aj rovnakého zaťaženia územia antropickou činnosťou, ako aj rovnakého využívania.

Tretím krokom je krajinnoekologická evalvácia, čiže hodnotenie. Tu stanovujeme vhodnosť využívania krajiny, vhodnosť umiestnenia vybraných činností. Ide o konfrontáciu požiadaviek jednotlivých činností na krajinnoekologické podmienky so skutočne existujúcimi hodnotami krajiny pomocou limitov. Limit je prahová hodnota, najvyššie prípustná hodnota sledovaného ukazovateľa krajiny, alebo súboru ukazovateľov pre navrhovanú činnosť, ktorú človek stanovil na zabezpečenie bezkonfliktného využívania krajiny. Vyjadruje súbor podmienok a javov, ktoré tvoria vhodné predpoklady pre navrhované činnosti bez výrazného narušenia, alebo ohrozenia zložiek, väzieb a procesov v krajine. Krajinnoekologické limity vyplývajú jednak z legislatívnych predpisov a noriem, jednak z prírodných vlastností krajiny.

Pri navrhovaní činností a využívania sme vychádzali z charakteru spracovaného územia, pričom sme vybrali sedem hlavných skupín činností: bytovú výstavbu, rodinnú výstavbu, ornú pôdu (polia), vinice, sady a záhrady, letnú rekreáciu a zimnú rekreáciu. Navrhovali sme len tie činnosti, ktoré predstavujú veľkoplošný záber územia. O ostatných činnostiach a zariadeniach sme neuvažovali, lebo si vyžadujú špecifické lokalizačné podmienky, ktoré prekračujú rámec krajinnoekologického hodnotenia a rozhodovania. Ide napríklad o vodné plochy, cesty a skládky. Nehodnotili sme bodové, líniové a málo frekventované využívanie. Rozvoj územia sme stanovili pomocou abiotických, biotických (ekologických) a socioekonomických (ochranárskych, kultúrno-historických a hygienických) limitov.

Záverečným krokom bola krajinnoekologická propozícia, čiže návrhy. Tie vychádzali z ekologických podkladov tak, aby zabezpečili vyhovujúcu ekologickú stabilitu priestorovej štruktúry krajiny, ochranu a racionálne využívanie prírody, biodiverzity a prírodných zdrojov a územný systém ekologickej stability. Územie Bratislavy je prevažne zastavané, preto rozhodovanie, ako aj návrhy sa dotýkali územia, ktoré sa v súčasnosti využíva hlavne na poľnohospodárske a sčasti aj na lesohospodárske účely. Predkladané návrhy možno rozdeliť do dvoch výstupov.

Prvý je návrh optimálneho využívania územia celého mesta pre sedem činností - bytovú a rodinnú výstavbu, ornú pôdu, vinice, sady a záhrady, letnú a zimnú rekreáciu. Vhodnosť využívania vyplýva z abiotických, ekologických a hygienických limitov. Pre každú činnosť bol vypracovaný samostatný mapový výstup.

Druhým výstupom je krajinný plán mestských častí, ktorý je založený na krajinnoekologickej vhodnosti využívania územia a jeho potenciálu. Výsledkom je alternatívny návrh rozvoja mestských častí. Návrhy sú doplnené krajinnoekologickými opatreniami na zmiernenie hlavných negatívnych vplyvov. Je to konkrétny spôsob, ako by sa mali rešpektovať krajinnoekologické limity pri rozhodovaní o rozvoji územia mesta v budúcnosti. Vysoká zastavanosť územia mesta nedovoľuje rozhodovať vždy podľa krajinnoekologických predpokladov využívania územia. V mnohých prípadoch je využívanie územia už nemenné, preto možno určiť, alebo doplniť len intenzitu využívania a konkrétne opatrenia. Výstup tvorili mapy pre sedemnásť mestských častí.

Z našich návrhov môžeme uviesť niekoľko odporúčaní. Napríklad rozvoj mestskej časti Karlova Ves a predovšetkým Devína je v súčasnosti už limitovaný - nemožno ďalej ukrajovať z ich prírodných hodnôt. Limitom je ochrana prírody, prírodné zdroje aj reliéf. Špecifickým prípadom je Staré Mesto, ktoré v súčasnosti disponuje už len niekoľkými chránenými územiami. Nové Mesto a Rača sú už na hranici výstavby, ale disponujú významnými prírodnými hodnotami (pôdou), ktoré treba zachovať. Okrajové mestské časti - Ružinov, Vajnory, Rusovce, Jarovce a Čunovo - majú vysoký poľnohospodársky, nízky urbanizačný a pomerne dobrý ekologický potenciál, ale ten nie je rovnomerne rozmiestnený. Preto v týchto mestských častiach treba predovšetkým sfunkčniť biokoridory. Mestské časti Dúbravka, Lamač, Petržalka, Podunajské Biskupice, Záhorská Bystrica a Devínska Nová Ves majú stredne vysoký poľnohospodársky a ekologický potenciál. Relatívne priaznivý je aj ich urbanizačný potenciál. Mestská časť Vrakuňa predstavuje špecifickú oblasť s vysokým poľnohospodárskym a nízkym urbanizačným a ekologickým potenciálom.

Za posledné obdobie došlo v Bratislave k značným zmenám. Vidno ich vo využívaní krajiny, aj vo vývoji chránených území a uplatnení územného systému ekologickej stability. Najviac atakovaným územím sú v súčasnosti poľnohospodársky využívané pozemky - orná pôda, vinice a sady. Treba znížiť záber ornej pôdy a pôdy pod vinicami na zástavbu, záber lesnej pôdy a výrub stromov za účelom vybetónovanej „rekreácie v prírode“ a zamedziť zahusťovanie zástavby, lebo to vedie k likvidácii trávnatých plôch, ihrísk a k výrubu mestskej vegetácie. V ďalšom rozvoji mesta treba:

zachovať a revitalizovať plochy existujúcej prirodzenej vegetácie - podunajské lužné a malokarpatské lesy, skutočne bdieť nad chránenými územiami, prírodnými zdrojmi a kultúrnymi pamiatkami, zachovať charakteristické krajinné štruktúry, ako sú napríklad vinice, znížiť záber kvalitnej ornej pôdy na zástavbu, chrániť pôdu pod vinohradmi,

znížiť výrub mestskej vegetácie a záber trávnatých plôch na zástavbu. Ďalej treba stanoviť

stupeň zahusťovania zástavby, vyčleniť nezastavateľné plochy mesta, zachovať historické a prírodné siluety mesta, dodržať spoločenské a kultúrne konvencie pri jeho rozvoji, rešpektovať krajinnoekologické limity, nepreferovať skupinové záujmy a zlepšovať kvalitu životného prostredia.

Celý postup bol spracovaný v monografii Krajinnoekologické podmienky rozvoja Bratislavy, ktorá vyšla vo vydavateľstve Slovenskej akadémie vied VEDA . Publikácia je určená urbanistom, krajinným ekológom, pracovníkom v štátnej a miestnej správe, ako pomôcka na vysokých školách pedagógom a študentom, vedeckým pracovníkom na zdokonaľovanie metód zameraných na environmentálne hodnotenie krajiny, ochrancom prírody a všetkým, ktorým nie sú ľahostajné problémy životného prostredia.

Naše poznatky a návrhy sme predložili bratislavskému magistrátu počas pripomienkovania nového územného plánu hlavného mesta. Osobitne sme upozornili na to, kde dochádza k stretu záujmov a kde sú ekologické problémy. Radnica neprejavila záujem o naše rady a nevieme, ktoré z nich akceptovala. Aj tu by sa žiadala zmena – v postojoch, v myslení a v hodnotovej orientácii.

Späť