Samospráva stojí na dôvere občanov

Slovensko, 6. 9. 2007 (Verejná správa 18/2007)

Spoluzakladateľ a od roku 1993 predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal SÝKORA (54 rokov) sa usiluje o to, aby štítom samospráv bola dôveryhodnosť, jednota a akcieschopnosť. Skúsenosti získal ako starosta podtatranskej obce Štrba, ale aj v orgánoch a komisiách parlamentu, vlády a ministerstva vnútra. Ekonomické a elektrotechnické vzdelanie využil len sčasti. Prestup k samospráve považuje za jedno zo svojich najlepších životných rozhodnutí. Touto poznámkou sa začal náš rozhovor.

Prečo ste na sneme ako významný kladný čin vlády vyzdvihli pristúpenie Slovenska k zostávajúcim článkom Európskej charty miestnej samosprávy?

Prínos spočíva v tom, že akceptovaním tohto dokumentu Rady Európy z roku 1985 sa naša republika verejne zaviazala dodržiavať a rešpektovať isté pravidlá vo vzťahu k miestnej územnej samospráve ako k základu každého demokratického systému. Ratifikáciou charty potvrdila dosiahnutý stupeň decentralizácie a výsledky reformných procesov, ako aj jedinečné postavenie a zodpovednosť miest a obcí v modernej demokratickej spoločnosti.

Nájdu sa nespokojenci, ktorí uvažujú o vystúpení zo Združenia miest a obcí Slovenska s dvoma otázkami: na čo potrebujeme takúto organizáciu a načo platiť toľké členské? Čo im na to odpoviete?

Otázka, ktorú si kladú členské mestá a obce, je podľa mňa legitímna a prirodzená. Každý má právo klásť otázku, ako sa nakladá s jeho peniazmi, a to aj v prípade, ak ich niekam vkladá dobrovoľne. Pokiaľ ide o odpoveď, zatiaľ sa nemení, lebo zmysel združenia ostáva zachovaný. Mestá a obce ho založili preto, aby riešilo ich spoločné a systémové problémy, také, ktoré nemôžu riešiť individuálne.

A prečo členské príspevky? Lebo sme nenašli iný spôsob na financovanie činnosti organizácie a zároveň na zachovanie jej nezávislosti.

Na ZMOS možno nazerať z pohľadu výhod pre konkrétne mesto alebo obec, alebo z pohľadu prínosu pre všetkých. My sme zvolili tú druhú možnosť a vôbec nepochybujem o tom, že z našej činnosti majú výhody a zisky nielen členovia, ale aj nečlenovia. Ide iba o to, či sú ochotní vziať to na vedomie.

V rámci modernizácie verejnej správy požadujete odstránenie duplicity a zvýraznenie duálneho princípu verejnej správy. Ktorých oblastí sa to týka?

Duálny princíp je v zásade jasný a akceptovaný. Ide o oddelenú sústavu orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, o oddelený spôsob financovania, o rozsah úloh a druh kompetencií. Tento princíp už iba treba dodržať.

Pokiaľ ide o duplicitu, ako príklad môžem uviesť takzvané vzdelávacie poukazy na krúžkovú činnosť, čo spadá do originálnej kompetencie samospráv, alebo finančné príspevky na materiálno-technické zázemie miestneho športu. V oboch prípadoch do toho vstupuje ministerstvo a podľa nás to nie je v súlade s požiadavkou na efektívnosť, lebo tú istú právomoc financujú a tým čiastočne aj riadia dve zložky verejnej správy.

Občas sa objavujú v politických a odborných kruhoch tendencie revidovať alebo opraviť doteraz vykonané zmeny v procese reformy verejnej správy. To sa vzťahuje i na snahu radikálne znížiť počet matrík. Vyplýva to z objektívnej potreby alebo sú tu aj iné motívy?

Združenie zásadne odmieta výrazný zásah do štruktúry matričných úradov. Ide o porušenie výsledkov reformy verejnej správy. Všetky kompetencie matričných úradov sa viažu na bežný život občanov a redukcia počtu matrík na 197 by ho neúmerne skomplikovala, lebo by sa výkon matričnej služby vzdialil od občanov. Destabilizoval by sa systém, ktorý sa tvoril viac než sto rokov, už od roku 1895.

Komunálne voľby ukázali, že volebný zákon nepočítal so všetkými eventualitami, ktoré život prináša. Vyslovili ste potrebu podniknúť legislatívne kroky. Snem ZMOS už niektoré avizoval. Budú aj ďalšie?

Nijaký zákon nemôže počítať so všetkými eventualitami. Ide tu iba o to, aby sa vylúčilo opakovanie problémov. Prikláňame sa ku zrušeniu šyridsaťosemhodinového moratória pred voľbami, k zohľadneniu rastúceho počtu nezávislých kandidátov v zastúpení miestnych volebných komisií, k vylúčeniu blízkych rodinných príslušníkov kandidátov z volebných komisií, ale i k povinnosti informovať o kandidátoch voličov tak, ako je to na úrovni parlamentných volieb. Problémom je aj účelové prihlasovanie sa občanov – voličov, ale aj kandidátov na starostov, respektíve primátorov, a poslancov tesne pred voľbami na trvalý pobyt.

Zastávame názor, že volebné zákony treba novelizovať po voľbách, nie tesne pred nimi, pretože vtedy to už vyvoláva predvolebné napätie.

Ako zabezpečiť správu obce, keď nemá ani starostu, ani obecné zastupiteľstvo a nikto sa o tieto funkcie ani neuchádza? Možno nútiť starostu úradovať proti jeho vôli?

V zásade ho nútiť nemožno, aj keď je fakt, že funkciu dobrovoľne - povinne vykonáva až dovtedy, kým nezloží sľub nový starosta.

Zákon nepozná v tejto situácii niečo podobné, ako je v ekonomickej oblasti napríklad nútená správa. Na prípadné zlúčenie s inou obcou sa vyžaduje súhlas obidvoch zlučovaných subjektov, čiže niet záruky, že by sa to podarilo automaticky vyriešiť týmto spôsobom. Návrh na riešenie zatiaľ pripravený nemáme, možno postupne sa dostaneme k námetom, čo robiť v prípade, že komunita nechce uplatňovať svoje právo na samosprávu.

Podľa zákona má mať každé mesto a obec vypracovaný a schválený plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja, čo je aj podmienka na to, aby sa mohli uchádzať o prostriedky z eurofondov. Nie každá obec však na to má...

Nie každá obec si uvedomila, načo potrebuje plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Čas pokročil, ale kto chce, ešte stále ho môže dohnať. Pokiaľ viem, tak na vypracovanie plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja by sa dala získať podpora z programu rozvoja vidieka.

Chcel by som však upozorniť, že plán nie je bežný písomný dokument, ktorý môže napísať ktokoľvek. Ak si niekto predstavuje, že získa prostriedky a objedná si plán u nejakej firmy, veľmi sa mýli. Skutočný plán rozvoja – to je práca s ľuďmi, zapojenie celej komunity do sformulovania rozvojových predstáv, cibrenie názorov, diskusia, presviedčanie, hľadanie spoločných záujmov a rešpektovanie názorov iných. Výsledkom veľmi zložitého procesu je predstava o rozvoji obce, s ktorou sa zainteresovaní osobne stotožnia, považujú ju za svoju, za autentickú, ku ktorej dospeli sami a aktívne, ktorú urobili sami pre seba, nie predstava, ktorú u danej obci má trebárs aj odborne mimoriadne zdatný profesionálny tím.

Kľúčovým smerom modernizácie verejnej správy je informatizácia, ale nie nerovnomerná a atomizovaná, ako je dnes. Impulzov a návrhov na riešenie je veľa, chýba však ucelený program. Kto by ho mal vypracovať a kto, ako a z akých prostriedkov realizovať?

Od roku 1998 presadzujeme, aby informatizácia samosprávy bola súčasťou informatizácie celej verejnej správy, dokonca celej spoločnosti. Ide o rozmer civilizačného pokroku. Snažili sme sa využiť finančné prostriedky z predvstupových fondov Európskej únie a je v našom záujme využiť eurofondy i po našom vstupe do únie. Ak samosprávy nezachytia trend rovnomerne, čím ďalej, tým ťažšie budú dobiehať rozbehnutý vlak. Až jedného dňa zistia, že ho nedobehnú nikdy. Ucelený prístup je úlohou pre vládu, rezorty i pre Združenie miest a obcí Slovenska. Financovanie musí byť kombinované.

V rámci svojich možností sme sa pokúsili zlepšiť situáciu projektovou činnosťou. Napríklad sme mali projekt na spracovanie webových stránok, do ktorého sa zapojilo 659 obcí. Ďalší projekt sa zameral na vybavenie obcí výpočtovou technikou. Zapojilo sa doňho 343 obcí.

Na sneme sa často spomínali problémy školstva, najviac v súvislosti s disproporciami v jeho financovaní. V čom ich vidíte?

V oblasti školstva vidíme prípadné riziko v občas prezentovaných zámeroch vrátiť originálne kompetencie späť do kategórie štátnych kompetencií, v nevyriešenom probléme majetkovoprávne nevysporiadaných budov a pozemkov a vo veľmi nízkom tempe zvyšovania štátneho podielu na financovaní školstva vo vzťahu k hrubému domácemu produktu. V základnom školstve zatiaľ ako-tak prežívame, ale ho výrazne nerozvíjame, a to treba do budúcnosti napraviť.

Ako by sa mala podľa vášho názoru zmeniť pozícia samosprávy vo vzťahu k školstvu v pripravovanom zákone o výchove a vzdelávaní?

Myslíme si, že postavenie zriaďovateľov by malo byť posilnené, aby bolo jasné, že školská politika na území mesta a obce sa musí tvoriť a realizovať na úrovni zriaďovateľa. Ten ju musí previazať s potrebami a prioritami obce, s rozpočtom, ale i s občanmi a rodičmi. Zriaďovatelia musia mať na to primerané zákonné mechanizmy.

V tomto roku by mal prísť na svet nový zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, čiže stavebný zákon. Čo do legislatívneho návrhu presadzovala samospráva?

Zásadne odmietame zámer znížiť počet stavebných úradov. V súčasnosti je stavebným úradom každé mesto, obec, čiže je to asi dvetisícdeväťsto bodov na celom území. Podľa návrhu zákona by stavebných úradov malo byť už len stoosem. To je zjavný zásah do výsledkov reformy verejnej správy a neodškriepiteľné vzdialenie kompetencií od občanov.

Schopnosť miest a obcí kvalitne vykonávať túto kompetenciu bola spochybňovaná už pred reformou. Samosprávy sa však veľmi rýchlo zorientovali a kvôli kvalitnému výkonu na úseku stavebného konania založili približne dvesto spoločných obecných úradov, ktoré sú technicko-administratívnym zázemím na to, aby aj tie najmenšie obce vydávali rozhodnutia a dokumenty, napríklad stavebné povolenia, v súlade so zákonom.

Namiesto toho, aby sa existujúci a fungujúci systém zlepšil kvalitným riadením, primeraným financovaním, metodikou, niekto ho chce od základu prebudovať. To je neúnosné, aj keď ide o prenesený výkon štátnej správy.

Vleklým problémom verejnej správy a investičnej výstavby sú majetkovo nevysporiadané pozemky a pozemky neznámych vlastníkov. Nenastal čas ráznejšie postúpiť v jeho riešení?

V prípade pozemkov neidentifikovaných vlastníkov podporujeme vládny program registra obnovenej evidencie pozemkov, pretože za jeho pomoci možno neznámych vlastníkov zmeniť na známych. Tým sa stráca predovšetkým priestor na politické špekulácie.

Iným problémom sú nevysporiadané pozemky. Napríklad pri reforme verejnej správy prešiel na mestá a obce spolu s kompetenciami aj majetok štátu, ale nie všetok bol vysporiadaný. Samosprávy to teraz musia robiť dodatočne, predovšetkým na úseku školstva. V súvislosti s európskymi fondmi sa otvoril nový problém – nevysporiadané vlastníctvo pozemkov pod budovami, miestnymi komunikáciami, chodníkmi. To musí byť jednoznačne vyriešené, ak chce niekto žiadať príspevok z eurofondov. Vláda prisľúbila, že sa bude tejto otázke venovať.

Vláda nedávno schválila stratégiu rozvoja cestovného ruchu. V jej duchu by mal byť pripravený aj zákon, ktorý by legislatívne upravil tento prierezový spoločenský sektor. Čo od neho očakáva samospráva?

Od akýchkoľvek rozhodnutí možno úplne logicky očakávať iba to, že sa zlepšia podmienky na rozvoj cestovného ruchu a ten nadobudne význam, aký mu v rozvoji krajiny v daných ekonomických súvislostiach právom patrí.

V mestách a obciach potrebujeme už dlhý čas zákon o združeniach cestovného ruchu, ktorý by umožnil komplexne riešiť vzťahy v cestovnom ruchu na miestnej úrovni. Tento zákon už má za sebou medzirezortné pripomienkové konanie. Verím, že jedného dňa nám naozaj pomôže zmeniť súčasné pomery. Zastávam názor, že cestovný ruch, ktorý prináša úžitok všetkým zainteresovaným, je výsledkom pôsobenia rôznych mechanizmov a rôznych úrovní verejného i súkromného sektoru. Myslím si, že dobrá stratégia práve tieto mechanizmy oživuje a podporuje.

Už dlhší čas sa diskutuje o tom, že slovenské kúpeľníctvo neprináša očakávaný spoločenský úžitok. Kritika sa zniesla aj na mestské a obecné úrady, ktoré by vraj mali byť hlavným koordinátorom podnikania v tejto oblasti? Je oprávnená, alebo vidíte nejaký iný, vhodnejší subjekt?

Pri privatizácii kúpeľníctva sme presadzovali to, aby samosprávy miest a obcí mali vyšší majetkový podiel na existujúcich zariadeniach. Podiel bol skôr symbolický než reálne vplyvný. Nespomínam si, že by nás bol niekto v našom úsilí výrazne podporil. Keď sa ukazuje, že bez vzájomných vzťahov a previazanosti to nejde, rýchlo sa nájde vinník – mestá a obce. Proti tomu sa musím rázne ohradiť.

Mestá a obce nemôžu byť koordinátorom celkového rozvoja kúpeľníctva. To je holý nezmysel. Pokiaľ ide o situáciu v určitej lokalite, kto môže s istotou povedať, či kúpele ako ekonomické a podnikateľské jednotky o koordináciu stoja? A čo si vôbec pod týmto pojmom predstavujú? Myslím si, že dnes už môže ísť na miestnej úrovni iba o spoluprácu a o hľadanie obojstranne výhodných riešení, nie o zodpovednosť samosprávy za rozvoj kúpeľníctva.

Plánovacie obdobie Európskej únie 2007 – 2013 vo zvlášť naliehavej podobe pre nás nastolilo otázku efektívneho využitia eurofondov, najmä v regionálnom rozvoji na odstránenie markantných sociálno-ekonomických rozdielov. Lenže od primátorov a starostov odznelo nemálo kritiky na prax tvorby, schvaľovania a financovania projektov. Kde treba urobiť nápravu?

Jednoduchá odpoveď znie, že sa treba poučiť z nedostatkov minulého programovacieho obdobia. Predovšetkým zjednodušiť procesy (odstrániť zdĺhavé hodnotenie), sprístupniť viac informácií, dodržiavať lehoty a pravidlá (nie meniť podmienky počas zverejnenej výzvy), čo najpresnejšie sformulovať opatrenia, skutočne kvalifikovane riadiť proces čerpania podporných prostriedkov z eurofondov. To sa bez posilnenia odborných kapacít na riadiacich orgánoch určite nezaobíde.

Za mestá a obce som optimista. V minulom období spracovali viac projektov, než koľko sa dalo financovať. To je dobré východisko. Škoda, že schvaľovanie kľúčových dokumentov mešká a prvé výzvy sa oneskorujú. Ale máme pred sebou ešte šesť a pol roka, ktoré môžeme využiť. Bude to jedinečná šanca.

V jednom rozhovore ste upozornili, že v rozvoji miest a obcí sú eurofondy iba príspevkom, a nie riešením. Môžete rozviesť túto myšlienku?

Európske fondy nás nespasia a nie sú všeliekom. Pomôžu tam, kde samospráva a jej obyvatelia už doteraz boli aktívni. Tam, kde nie sú aktívni, nepomôžu – obrazne povedané – ani ďalšie tri programovacie obdobia.

Snem ZMOS-u sa zaoberal aj sociálnym statusom primátorov a starostov nielen počas výkonu funkcie, ale aj po jeho ukončení. Čo hovorí v prospech jeho úpravy?

Iniciatíva vychádza predovšetkým z náročnosti práce primátorov a starostov, ako aj z problémov, s ktorými sa stretávajú predstavitelia miest a obcí v prípadoch, keď po viacerých funkčných obdobiach nie sú zvolení. Podľa rezortu práce a sociálnych vecí však navrhovanému riešeniu nezodpovedá súčasný systém dôchodkového zabezpečenia. Budeme hľadať priechodné riešenie.

Z vlastnej dlhoročnej starostovskej praxe poznáte, podľa čoho hodnotia obyvatelia samosprávu a jej predstaviteľov. Sú komunálne voľby jediným a objektívnym hodnotením?

Do volieb vstupuje množstvo faktorov, preto môžu a nemusia byť tým najspravodlivejším hodnotením kandidáta. Objektívne sú však vždy – jednak sa občania pri nich nikdy nemýlia, iba využívajú svoje politické práva a pre niekoho sa rozhodnú, jednak je ich objektivita daná volebným systémom a demokratickým charakterom volieb. Ak voľby nie sú objektívne, je len jediné vysvetlenie – že boli zmanipulované a musia sa opakovať. Nie sú jediným hodnotením, ale zato zásadným.

Navrhli ste vyhlásiť 6. september za Deň miestnej samosprávy. Prečo tento deň a čo by malo byť jeho náplňou a poslaním?

Šiesteho septembra 1990 bol schválený zákon o obecnom zriadení. Bol to právny akt, ktorým bola vtedy ešte v spoločnom Československu obnovená samospráva miest a obcí. Bol by to pamätný deň. Pripomínal by význam miestnej samosprávy pre našu demokratickú spoločnosť.

Späť