Štyri skrutky starostu Bešeňovej

Slovensko, 25. 9. 2007 (Verejná správa 19/2007)

Kreslo starostu vraj držia štyri skrutky – poctivosť, šikovnosť, odvaha a pracovitosť. Nezáleží na tom, či je mladý alebo starý. Tridsaťtriročný otec dvoch detí stojí na čele Bešeňovej už tretie volebné obdobie. Krátko po komunálnych voľbách v roku 1998 jeho predchodca z funkcie odstúpil. Po doplňovacích voľbách ho nahradil Ing. Martin Baran.

„Neverili mi, vraj som mladý, bez skúseností, že budem bezhlavo riskovať, že jednoducho úrad nezvládnem,“ spomína si na štart starosta. „Slovami som neprajníkov a pochybovačov nemohol presvedčiť, iba činmi. Už aj víťazstvo v minuloročných komunálnych voľbách je dôkazom, že sa mi to asi podarilo.“

Prebudenie obce

Bešeňová bola tichá, ospalá liptovská obec. Koncom šesťdesiatych rokov prišli zmeny. Najprv to bola výstavba vodnej nádrže Liptovská Mara a vyrovnávacej vodnej nádrže Bešeňová. Odvtedy obec nepozná záplavy a Váh krotko tečie v zregulovanom koryte. Druhú zmenu priniesol november 1989. Treťou bola výstavba Thermal parku, ktorý využíva šesťdesiatstupňovú termálnu vodu z 1987 metrov hlbokého vrtu z roku 1987 (aká zhoda čísiel!). Ten vrt je vďačnou spomienkou na minulý režim, lebo dnes by ho už asi nikto nezaplatil. Obec mala šťastie, že pri delimitáciách v deväťdesiatych rokoch vrt prešiel do jej majetku.

Vtedy ešte obec so štyristo obyvateľmi nemala taký rozpočet, aby mohla investovať do využitia termálnej vody. Našli sa však dvaja podnikatelia, ktorí priniesli kapitál a spolu s obcou sa pustili do výstavby vodného parku. Boli to len dva malé bazéniky, okolo nich more ľudí, lebo záujem bol obrovský. Žiadalo si to väčšie investície. V rokoch 1994 a 1995 obec predala termálny prameň, čiže celý svoj podiel, spoločnosti, ktorá priniesla ďalší kapitál. Tá postavila moderný skleník na pestovanie paradajok vykurovaný podzemným teplom. Onedlho by ho malo nahradiť tropické morské stredisko a v ňom bazén s umelým vlnobitím a morská pláž. Ale to je už projekt v poradí tretieho investora.

„Mojim predchodcom nemožno vyčítať, že obec predala zdroj termálnej vody,“ vysvetľuje starosta. „Vtedy banky požičiavali na také vysoké úroky – dvadsať až dvadsaťpäť percent - ktoré by Bešeňová nebola utiahla. S odstupom času vidím, že to bol potrebný, ba až nevyhnutný krok. Obec by bola vodu využívala len v obmedzenom rozsahu a skôr či neskôr by bola musela hľadať partnera s dostatočným kapitálom. Len čo bol rozvoj parku očividný, tak sa zmenil aj postoj občanov. lebo bolo treba ubytovať, živiť a obsluhovať turistov, ktorých prichádzalo stále viac,“

Ďalším dôvodom na zlepšenie nálady a priaznivejší pohľad na obecnú samosprávu bola plynofikácia obce v druhej polovici deväťdesiatych rokov. Skultúrnil sa život ľudí, bolo menej špiny, viac pohodlia. Zrazu neboli potrebné hospodárske stavby za domami. Turistický dopyt priviedol k Bešeňovčanov k tomu, že ich prestavali na súkromné ubytovanie, ba neraz rozšírili aj svoje vlastné obydlia, aby mali miesta pre pribúdajúcich hostí. Najprv to boli piati – šiesti. Keď ostatní videli, že sa im darí, že to vynáša, tak ich nasledovali. Skoro štyri pätiny ľudí si dnes vypomáhajú ubytovaním turistov. A tých sem príde skoro pol milióna ročne.

Bešeňovčania po celé generácie robili najviac na poli, v kameňolome a pálenici, ale chodili aj po svete ako murári a pltníci. Všetky tieto profesie odvial čas. Keď Martin Baran nastúpil do funkcie, tak priamo v obci zamestnávali päťdesiat ľudí. Teraz už tristo, a to majú iba dvestošesťdesiat ekonomicky aktívnych občanov, čiže dávajú prácu aj cezpoľným. Majú ešte nezamestnaných, ale nie takých, ktorým sa nechce robiť, ale ktorí sa nevedia uplatniť vo svojej profesii a na novú nemajú odvahu prestúpiť.

Dve tváre prosperity

Thermal park Bešeňová dostal nový impulz v roku 2003, keď ho kúpil Nodar Giorgadze a jeho spoločnosť Eurocom Investment. Do prvej etapy jeho rozvoja, ktorá sa zavŕšila v roku 2006, vložil okolo tristo miliónov korún. Bol to významný prelom, lebo sa výrazne zdvihol štandard vybavenosti a služieb celého areálu.

V septembri sa začína druhá etapa rozširovania parku. Tá mala predohru v roku 2005. „V obci máme silné futbalové zázemie a predsa sme predali futbalové ihrisko, ktoré ležalo hneď za plotom areálu Thermal parku,“ spomína s úškrnom starosta. „Mnohým sa to nepáčilo a rok pred komunálnymi voľbami to bol odvážny krok. Ja som bol nielen starosta, ale aj kapitán mužstva, aktívny futbalista. Ale nám už odpustili, lebo sme na inom mieste dokázali vybudovať a pred dvoma mesiacmi slávnostne otvoriť nové ihrisko, s drenážovaním, zavlažované počítačom, aby bol kvalitný trávnik, s lepším sociálnym vybavením. Hráme piatu ligu skupinu B a budeme mať jeden z najkrajších štadiónov v regióne, na ktorom by sa dala hrať aj vyššia súťaž.“

Predaj starého ihriska umožnili ďalší rozvoj Thermal parku. Ten pocíti aj obec – na počte turistov, na vybraných daniach a poplatkoch, na zamestnanosti. Pred vstupom firmy Eurocomp Investment predstavovala daň z nehnuteľnosti zhruba za tisíc metrov štvorcových asi sedemdesiatsedemtisíc korún a po zmenách v daňovom systéme obec dostane osemsto – deväťstotisíc korún. Pri zhruba troch miliónoch už môže samospráva uvažovať o tom, ktorú cestičku, ktorý chodník dá do poriadku. V súčasnosti má obec všetky inžinierske siete – vodu, kanalizáciu, plyn. Okrem toho zrekonštruovala verejné osvetlenie, nainštalovala káblovú televíziu aj internet. Bešeňová je už na prvý pohľad čistá a upravená obec.

Prosperita obce narástla, ale istú mieru individualizmu a uzavretosti sa nepodarilo prekonať v plnej miere. Tí, čo mali chuť na družné posedenia, na spolkovú činnosť, našli sa predovšetkým v športe – vo futbale, v cykloturistike a horskej turistike. „Spoločných obecných podujatí je dosť, ale spravidla na ne prídu tí istí,“ komentuje situáciu Martin Baran. „Na silvestrovských, novoročných, fašiangových zábavách býva vždy veselo. Dôstojne oslavujeme Deň matiek a Medzinárodný deň detí s kultúrnym programom vo vlastnej réžii. Už druhý rok sa cez najdlhšiu júnovú noc zapálili jánske ohne. Zišla sa okolo nich asi stovka ľudí, zväčša mladých a spoločne si zaspievali. V októbri bude posedenie so staršími občanmi. Pripravíme program, bude spoločná večera, napečieme koláčiky, a k tomu si zaspievame, aj také ľudové piesne, ktoré mladí už nepoznajú. Staršia generácia je za spoločné podujatia a starostlivosť obce veľmi vďačná. Obec organizuje aj mikulášsku nádielku pre deti s balíčkami sladkostí a ovocia, hoci Mikuláša a Snehulienku neprivezú na saniach, ale na elegantnom koči.“

Rébus rozvoja

Thermal park sa rýchlo rozrastá, ale obec nie. To trápi bešeňovského starostu: „Pôda u nás veľmi zdražela a majitelia ju ani nechcú predávať. Mnohí majú veľké oči a chcú zarobiť. Samospráva nemá na to, aby pôdu vykúpila a umožnila na nej stavať najmä mladým rodinám. Ja som tiež mladý, chcel by som stavať, ale bez úveru to asi nepôjde. Ale my chceme mať viac obyvateľov, nie trčať stále na štyroch stovkách duší. Veď doteraz sa nenahradil úbytok ľudí, ktorí v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch odišli do ružomberských a liptovskomikulášskych bytoviek a do tamojších fabrík. Mnohí z tých, čo vtedy odišli a majú ešte v Bešeňovej rodičov, sa teraz vracajú späť. Zostávajú, lebo sa tu už žije lepšie ako kedysi.“

Keď sa hovorí o rozvoji obce a potrebných financiách, stočí sa reč aj na eurofondy. Martin Baran je v tomto ohľade skeptický: „My sme sa tiež pokúšali získať peniaze z únie, ale bez úspechu. Chceli sme zriadiť informačné centrum. Prvý raz nás odmietli s tým, že nám chýbala príloha číslo osemnásť, hoci nás mohli upozorniť, aby sme ju doplnili. Sú to smiešne zámienky. Protestovať nebolo u koho. My sme zatiaľ nič nedostali ani z únie, ani od štátu – všetko sme si hradili z obecného rozpočtu. Nevzdávame sa však a pokúsime sa pripraviť nejaký nádejný projekt. Keď spomenieme kdesi hore Bešeňovú, tak si mnohí myslia, že máme dosť peňazí. Ale pravda je taká, že dnes žiadna obec nemá toľko, koľko nevyhnutne potrebuje.“

Hľadanie minulosti

Obec bola osídlená už v neolite a v dobe bronzovej. Kelti si v tunajších termálnych vodách hriali reumatické údy. Prekvapujúce je to, že o dávnejšej minulosti tu vedia viac ako o nedávnej dobe, lebo Bešeňová nemá obecnú kroniku. Obec žila bez kroniky od roku 1945 do roku 1990. Existovala len pamätná kniha zboru pre občianske záležitosti. „Chceme poznať našu históriu, ale treba ju zrekonštruovať,“ hovorí Martin Baran. „Zatiaľ dávame kroniku spracovať od prvej písomnej zmienky o obci do roku 1990. Podujal sa na to Dr. Peter Vítek, ktorý pátral v rôznych archívoch. Ale za posledných sedemnásť rokov sa tu odohralo toľko významných udalostí, ktoré tiež treba zaznamenať pre potomkov. Preto hľadáme starostlivého obecného kronikára.“

Bešeňovský starosta sa snaží nielen zrekonštruovať históriu obce, ale aj pátrať po osobnostiach, ktoré sa tu narodili alebo pôsobili. Inšpirovalo ho k tomu svetové stretnutie Liptákov v roku 2000. Tak sa zoznámil s osudmi verejného činiteľa prvej Československej republiky a ministra financií za slovenského štátu Mikuláša Pružinského, alebo spisovateľa Ľuda Bešeňovského, rodným menom Ľudovíta Barana. K srdcu mu však prirástol operný spevák Ladislav Pudiš, ktorý ani v talianskej emigrácii uprostred umeleckej slávy nezaprel slovenský pôvod a rodný Liptov. Bešeňová mu udelila čestné občianstvo.

Ambíciou Martina Barana je dosiahnuť uznanie obce pre každého, kto sa o jej rozkvet a dobré meno pričinil a pričiní. Pre seba si len skromne želá, aby jeho starostovské kreslo držali už spomínané štyri skrutky.

Peter KRÚTKY

Späť