Poisťovňa vymáhala peniaze neoprávnene

Slovensko, 25. 9. 2007 (Verejná správa 19/2007)

V období rýchlo sa meniacej spoločnosti a zákonov, ktoré zabezpečujú jej fungovanie, získava čoraz viac na aktuálnosti otázka úrovne právneho vedomia občanov. Ukazuje sa totiž, že často ani tí, ktorých úlohou je uplatňovanie právnych noriem v praxi, ich neovládajú bezchybne. Dôsledkom nekvalifikovaných rozhodnutí sú ťažké životné situácie. Osobitne citlivé sú tie, pri ktorých dochádza k porušovaniu základných práv a slobôd občanov.

V máji 2005 sa na verejného ochrancu práv obrátila dôchodkyňa, ktorá žiadala o pomoc v situácii, ktorej sa jej zdala byť bezvýchodisková. Od roku 1987 bola v trvalej invalidite a od roku 2001 sa stala čiastočne invalidnou. Od júna 2001 začala od nej Všeobecná zdravotná poisťovňa vymáhať nedoplatok viac ako 70 tisíc Sk. Od tohto okamihu dostávala súdne rozhodnutia, proti ktorým sa odvolávala, súd však jej odvolania zamietal.

Verejný ochranca práv preskúmal postup a rozhodovanie príslušnej pobočky zdravotnej poisťovne a riaditeľstva ako odvolacieho orgánu pri vydávaní platobných výmerov týkajúcich sa dlžného poistného (v sume viac ako 20 tisíc Sk) a poplatku z omeškania (v sume viac ako 70 tisíc Sk). Tieto podlžnosti mali vzniknúť neuhradením poistného za obdobie od roku 1995 do roku 2000 zo strany dôchodkyne a zdravotná poisťovňa ich vymáhala v exekučnom konaní.

Preskúmaním podnetu verejný ochranca práv preukázal, že postupom zdravotnej poisťovne došlo k porušeniu základného práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť podľa ustanovenia článku 40 Ústavy Slovenskej republiky.

Z preskúmaných skutočností totiž vyplynulo, že občianka bola preukázateľne od roku 1987 do augusta 2001 plne invalidná. Skutočnosť, že neodpracovala dobu potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok, ako aj skutočnosť, že bola za obdobie od januára 1995 do februára 2000 evidovaná v kategórii tzv. samoplatiteľa, nie je v tomto prípade relevantná. Zákon o zdravotnom poistení jednoznačne určuje, že štát je platiteľom poistného za osoby, ktoré sú invalidné aj vtedy, keď im nevznikol nárok na invalidný dôchodok. Preto celé obdobie, za ktoré zdravotná poisťovňa predpísala poistné, požívala dôchodkyňa právny status invalidnej osoby síce bez nároku na invalidný dôchodok, ale poistné mal za ňu platiť štát.

So závermi verejného ochrancu práv sa stotožnil aj generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne a vo svojom stanovisku potvrdil, že zdravotná poisťovňa skutočne pochybila a nedoplatky vymáhala neoprávnene, za čo sa ospravedlnil. Generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne súčasne vo svojom stanovisku oznámil okamžitú nápravu vzniknutého stavu. Výsledky kontroly poisťovňa stornovala, dôchodkyňu za príslušné obdobie zaradila do kategórie poistencov štátu a súčasne požiadala príslušného súdneho exekútora o zastavenie exekučného konania.

Pridlhé rozhodovanie o dôchodku

Ďakovný list po vybavení podnetu nám zaslal priateľ invalida zo Šumiaca, ktorý, ako uviedol, sa nemohol pozerať na jeho ťažký osud. Požiadal verejného ochrancu práv o urýchlenie vybavenia invalidného dôchodku, pretože jeho priateľ bol už viac ako 8 mesiacov bez akejkoľvek podpory.

Preskúmaním podnetu verejný ochranca práv zistil, že dôchodca požiadal o prehodnotenie zdravotného stavu príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne, ktorá žiadosť spolu s vyplneným dotazníkom, lekárskou správou a prílohou k lekárskej správe zaslala ústrediu v Bratislave v apríli 2005.

Podľa zákona je Sociálna poisťovňa povinná rozhodnúť o dôchodkových dávkach najneskôr do 60 dní od začatia konania. V mimoriadne zložitých prípadoch bolo možné túto lehotu predĺžiť najviac o 30 dní, čo mali žiadateľovi oznámiť. Zákonom ustanovená 60-dňová lehota uplynula v danom prípade v júni 2005, predĺžená lehota v júli 2005 a žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku (respektíve prehodnotenie zdravotného stavu) stále nebola vybavená.

Verejný ochranca práv z toho urobil záver, že došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. Predseda Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne nás v reakcii na tento záver informoval, že nedodržanie lehôt na rozhodnutie o nároku na dôchodkovú dávku, ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. nie je v prevažnej miere spôsobené neznalosťou právnych predpisov, ale nepriaznivou pracovnou situáciou. Do tejto situácie sa Sociálna poisťovňa dostala od 1. januára 2004 v súvislosti s nadobudnutím účinnosti nového zákona, ktorý spôsobil enormné zvýšenie administratívnej náročnosti konania o nároku na dôchodkovú dávku. Po prijatí mimoriadnych opatrení a uplatňovaní mimoriadneho režimu v sekcii dôchodkového poistenia došlo ku konsolidácii pracovnej situácie. To znamená, že rozhodnutia o dôchodkových dávkach by mali byť prijímané v zákonom ustanovených lehotách. Rada riaditeľov Sociálnej poisťovne prijala i celý rad ďalších racionalizačných opatrení, ktoré po ich postupnom uplatnení budú viesť k zlepšeniu situácie.

Aj v konkrétnom prípade invalidného dôchodcu zo Šumiaca po zásahu verejného ochrancu práv Sociálna poisťovňa bezodkladne vydala rozhodnutie o priznanie invalidného dôchodku.

Späť