Eurofondy sú štátnym rozpočtom navyše

Slovensko, 25. 9. 2007 (Verejná správa 19/2007)

V polovici augusta prijala Európska komisia Národný strategický referenčný rámec SR. Ide o základný dokument na využívanie fondov Európskej únie v rokoch 2007 – 2013, ktorý stanovuje národné priority spolufinancovania zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v celkovej výške 11,36 mld eur. V jeho obsahu nájdeme infraštruktúru a regionálnu dostupnosť, znalostnú ekonomiku, ľudské zdroje a vzdelávanie. V koncepcii nechýbajú marginalizované rómske komunity, rovnaké príležitosti, trvalo udržateľný rozvoj a informačná spoločnosť. O tom, ako naplniť ciele strategického rámca prostredníctvom jedenástich operačných programov, hovoríme s ministrom výstavby a regionálneho rozvoja SR Ing. Marianom JANUŠKOM.

Ak sa pozrieme niekoľko týždňov dozadu, nemali ste to ľahké. Podľa opozície ste nezvládli agendu eurofondov, podľa niektorých županov už nevyčerpáme ani jedno euro v tomto roku... Ako ste prežívali tieto odborné, politické a ľudské spochybnenia? Neoľutovali ste rozhodnutie ísť do vysokej politiky?

Nie, neoľutoval som. Keď sa do nás triafali cez médiá, povedal som kolegom, aby nejaký čas nečítali noviny, nepozerali televíziu, nepočúvali rádio, ale nech pracujú koľko môžu a vládzu. A naozaj to boli predĺžené dni, ale aj noci, víkendy. Som rád, že máme na Slovensku odborne schopných, šikovných a pracovitých ľudí a že môžem s takými ľuďmi pracovať. Vzájomná dôvera sa oplatila. Mnohí nám v tomto úsilí fandili, ale boli aj takí, ktorí kládli prekážky. Isteže ma hnevalo, keď už nešlo o vecnú kritiku, ale o znevažovanie až urážanie. A o brzdenie schvaľovacieho procesu v Bruseli.

Minulosť je za nami, myslíme na to, čo nás čaká. To, čo vzíde z projektov, z využitia eurofondov, nebude v obciach, mestách alebo vo firmách slúžiť len voličom terajšej vládnej koalície, ale všetkým obyvateľom. Či už to bude nová cesta, zmodernizovaná škola, nová čistiareň odpadových vôd alebo toľko prepotrebná kanalizácia či vodovod, ale aj vyšší komfort a kvalita služieb v sociálnych zariadeniach, nemocniciach, no tiež lepší a lacnejší prístup k internetu.

Spolu s Luxemburskom, Belgickom, Fínskom a Lotyšskom patríme do poslednej päťky, ktorá dostala súhlas na čerpanie eurofondov. My sa však radi vystatujeme svojou ekonomikou a jej najväčším rastom v Európskej únii. Neprotirečia si tieto skutočnosti?

Prípravu takého dôležitého dokumentu, ktorý má postaviť pomyselné koľajnice, po ktorých sa chceme dostať bez problémov do cieľovej stanice - k čerpaniu eurofondov, k efektívnemu využitiu takmer 400 miliárd korún, si nemožno pliesť s pretekaním, kto bude prvý, druhý, tretí... Dôležitá je kvalita východiskového dokumentu, aby spĺňal požadované nároky Európskej komisie a svojimi mechanizmami a vzťahmi vytvoril predpoklady na úspešnosť projektov. O našom strategickom rámci hovoria odborníci z Bruselu, že tieto hodnoty má.

Od júna do polovice augusta prijala Európska komisia strategické rámce trinástich členských štátov EÚ. Takže - kto je prvý a kto je posledný? Akéže naše veľké, niekoľkotýždňové omeškanie majú niektorí domáci kritici na mysli? Žiadne neexistuje. Jednej krajine, ktorá patrí do prvej pätnástky EÚ a ktorá sa ešte nedávno dávala za vzor v čerpaní eurofondov, hrozí, že bude musieť vrátiť do rozpočtu EÚ miliardy eur za uplynulé plánovacie obdobie. Nemali dobre nastavený mechanizmus čerpania a využívania eurofondov a najmä systém ich kontroly. My ideme dôslednejšie a naisto.

Národný strategický referenčný rámec schválila vláda Mikuláša Dzurindu len niekoľko týždňov pred parlamentnými voľbami. S koncepciou rámca sa nestotožnila vláda Roberta Fica. K akým zásadným zmenám došlo a boli až také potrebné?

Dokument predchádzajúcej vlády obsahoval sedem operačných programov, náš má jedenásť. My máme odlišné priority. Väčšmi si všímame sociálnu problematiku, aj preto finančné prostriedky vyvažujeme tak, aby sme stierali ekonomické nerovnosti medzi regiónmi. V ekonomike nepreferujeme tzv. komparatívnu výhodu lacnej pracovnej sily, ale sa orientujeme na vedomostnú ekonomiku, ktorá je zdrojom vyššej pridanej hodnoty. Vedomostná ekonomika nie je iba v jednom operačnom programe, ale prierezovo prechádza viacerými programami. Napriek malej finančnej alokácii sme sformulovali samostatný operačný program Zdravotníctvo, hoci EK nebola voči nemu priaznivo naklonená. Väčšiu pozornosť venujeme aj otázkam životného prostredia a v rámci regionálneho operačného programu zasa regenerácii sídel a zamestnanosti. Som presvedčený, že sme strategický rámec nastavili tak, ako to vyžadujú potreby a záujmy Slovenska a EÚ.

Ktoré operačné programy sú pred definitívnym schválením, ktoré sú v štádiu záverečného rokovania a ktoré majú najväčšie podlžnosti?

V Bruseli sa do polovice augusta pozitívne vyjadrili k štyrom operačným programom - Regionálnemu, Technickej pomoci, Informatizácii spoločnosti a Doprave. Vzápätí pribudol aj operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Tieto programy si vyžadujú už len malé korekcie, po ktorých budeme môcť začať s prvými výzvami. Zvyšných šesť programov je v rôznom štádiu schvaľovania. Naďalej intenzívne komunikujeme s EK a konzultujeme jej pripomienky. Napríklad v operačnom programe Bratislavský kraj odporúča koncentrovať sa na oblasti, v ktorých sa dosiahne vyššia pridaná hodnota investovaných zdrojov. Nemala by to byť už základná infraštruktúra, ako sú cesty, stavby, ale viac sa orientovať na vedomostnú ekonomiku. V operačnom programe Veda a výskum má päťdesiat percent výdavkov prioritných osí zameraných na výskum a vývoj smerovať do oblasti aplikovaného výskumu. Nemá to byť tzv. bádanie pre bádanie, ale výsledkom musia byť konkrétne a uskutočniteľné výstupy. V operačnom programe Zdravotníctvo zasa zabezpečiť súlad s minimálnou sieťou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na národnej úrovni, ktorá je v súčasnosti v štádiu prípravy.

Kedy možno očakávať prvé výzvy na podávanie projektov?

Každý operačný program má určitý počet opatrení. Ak tieto sú s Európskou komisiou vydiskutované, nič nebráni tomu, aby sa zverejnili na internete. Predpokladám, že prvé výzvy sa zverejnia v októbri. Určitý čas je potrebný na vypracovanie kvalitných projektov, preto prijímanie prvých projektov očakávame v novembri.

Aké významné investičné akcie vzniknú, alebo by mali vzniknúť zásluhou čerpania eurofondov?

Treba si uvedomiť, že eurofondy v rokoch 2007 – 2013 svojím objemom znamenajú finančný prínos jedného štátneho rozpočtu. V tejto optike viďme aj rozsah ich možností a významu. V operačnom programe Doprava pôjdu peniaze najmä na výstavbu ciest a modernizáciu železníc, Regionálny operačný program má podporiť občiansku infraštruktúru, regeneráciu sídiel a cestovný ruch, operačný program Informatizácia spoločnosti rozšírenie internetu medzi občanmi a elektronickú komunikáciu štátnej správy. V jedenástich operačných programoch, v ich jednotlivých opatreniach nájdeme takmer všetky potreby Slovenska – ekonomické, materiálne, sociálne, zdravotné, vzdelanostné, duchovné. Pripomínam, že takmer 400 miliárd korún z eurofondov tvoria akýsi bonus sedemročného obdobia, čo každoročne štát zabezpečuje, aby riadne fungoval aj sa rozvíjal.

Predsa len musím upozorniť, že nie každá predstava o čerpaní peňazí z eurofondov sa naplní, najmä pokiaľ ide o potreby obcí. Slovensko je malá krajina, na rozlohe 49 tisíc kilometrov štvorcových máme takmer tritisíc obcí, z ktorých dve tretiny majú menej než tisíc obyvateľov. Obce sú pospájané cestami, ktoré sú v zlom stave a vyžadujú si veľké finančné prostriedky na rekonštrukciu a údržbu. Snahou EÚ je vytvárať početnejšie a silnejšie regióny, čo v skutočnosti znamená pomoc väčším obciam, ktoré majú potenciál byť akcelerátorom rozvoja okolitého územia. Obce budú musieť hľadať v štruktúre vidieka nový význam. Napríklad ako vidiecke turistické centrá alebo rekreačné dediny. Takéto zameranie im umožní sa uchádzať o účelové finančné prostriedky.

Starostom i primátorom vysvetľujem, že eurofondy nie sú univerzálnym liekom na vyriešenie ich komunálnych problémov, že sú doplnkovým zdrojom. Pre život miest a obcí sú rozhodujúce financie zo štátneho rozpočtu, z ich vlastných rozpočtov a ďalších zdrojov.

Ako sú na rôznych úrovniach pripravené subjekty, ktoré budú organizačne, metodicky a výkonne zabezpečovať čerpanie eurofondov?

V polovici augusta sa skončila prvá fáza systémového auditu známej audítorskej firmy KPMG, ktorá skonštatovala relatívne dobrú pripravenosť tých zložiek, ktoré pôsobia aj pri čerpaní eurofondov v programovom období 2004 – 2006. Mrzí ma, že sa potvrdilo to, o čom už dlhšie hovoríme a čo spôsobuje napätie medzi naším ministerstvom a župami. Nezávislá audítorská firma skonštatovala nepripravenosť vyšších územných celkov ako sprostredkovateľských orgánov v troch prioritách regionálneho operačného programu - regenerácia sídel, projekty zamerané na rekonštrukciu komunikácií II. a III. triedy a rozvoj cestovného ruchu.

Ak má byť VÚC kvalifikovaným a zodpovedným sprostredkovateľským orgánom, musí mať v organizačnej štruktúre potrebný počet odborníkov, ktorí sú zaradení v systéme čerpania eurofondov podľa určitých pravidiel. Na úrovni siedmich vyšších územných celkov, okrem Bratislavského samosprávneho kraja, by malo pôsobiť dohromady 120 až 130 odborníkov. V súčasnosti má najviac, štyroch pracovníkov košický kraj, banskobystrický má iba jedného a ostatných päť krajov nemá ani jedného pracovníka. Naši experti uvádzajú, že vyškolenie eurofondového odborníka môže trvať šesť aj osem mesiacov. Mám obavu, ako to kraje zvládnu. A mám ju o to väčšiu, že zodpovedným orgánom za Regionálny operačný program je práve naše ministerstvo.

Pred niekoľkými mesiacmi ste predložili vláde analýzu administratívnej pripravenosti na čerpanie eurofondov, v ktorej ste konštatovali nedostatok vyše tisíc odborníkov na rôznych úrovniach. Zmenil sa odvtedy tento stav? Ako sa vyrovnávate s tlakom, že na jednej strane je deficit kvalifikovaných ľudí a na druhej strane je snaha znížiť stav štátnej administratívy až o jednu pätinu?

Ide o nešťastné závery, že Slovensko je prebyrokratizované, že má veľa úradníkov. Prieskumy ukázali, že v rámci Európy sme niekde v strede. Je veľmi dôležité, aká metodika sa použije, kto je a kto nie je úradník. Určite ním nie je učiteľ ani lekár len preto, že patrí do nevýrobného rezortu.

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja sa zameriava skôr na legislatívnu problematiku regiónov, bytov a stavebníctva, agenda eurofondov je samostatnou vecnou i personálnou kapitolou. Kolegovia ministri riešia problémy s euroodborníkmi rôzne. Buď presúvajú pracovníkov z iných útvarov a školia ich v problematike eurofondov alebo prijímajú nových pracovníkov, ktorí sa „za chodu“ učia a preberajú skúsenosti tých, ktorí v euroagende eurofondov pôsobia už dlhšie. Kolegom vo vláde často prízvukujem, že ak chcú mať problémy s eurofondmi, potom nech nikoho neprijímajú a nech to zostane tak, ako to je...

Keď sa naplno rozbehne implementačný proces, na jednom ministerstve budú musieť administratívne zvládnuť za mesiac až 150 platieb. V Bruseli nám vyčítajú, že nám dávajú peniaze na to, aby sa znižovali rozdiely medzi regiónmi a noví členovia sa čo najviac priblížili ekonomicky vyspelým členom, no my namiesto potrebného personálneho posilňovania euroagendy na riadiacich orgánoch robíme kroky späť. Európska komisia nástojí na tom, aby každá krajina využila maximum svojho podielu pri dodržaní všetkých pravidiel čerpania eurofondov a ich prísnej vnútornej kontroly.

Často sa vyjadrujete, že proces čerpania eurofondov v rokoch 2007 – 2013 bude jednoduchší ako v období 2004 – 2006, ktoré charakterizovalo priveľa papierovania, schvaľovacích postupov, doplnkov, opráv a príloh. Čo sa teraz zmení?

Nadmerná byrokracia - to bola častá kritika predchádzajúceho dvojročného programového obdobia. Na najbližších sedem rokov sme si zvolili motto „3Z“, čiže zjednotenie, zjednodušenie a zrýchlenie. Zjednotenie znamená zhmotnenie rovnakých postupov a formulárov pre všetky riadiace orgány. Zjednodušenie predstavuje napríklad elektronický formulár, predkladanie projektov v menšom počte kópií, či predkladanie rôznych príloh a povolení až pri uzatváraní zmluvy. Zrýchlenie sa prejaví v úpravách a nastavení celého systému tak, že celý proces od podania žiadosti až po rozhodnutie o projekte, teda o jeho schválení či zamietnutí nebude trvať dlhšie než 70 pracovných dní.

Na internetovej stránke bude mať vytvorené konto každý žiadateľ s informáciami o svojich žiadostiach, projektoch. Prostredníctvom stránky bude môcť vytvárať a zasielať aj nové žiadosti. Elektronický formulár bude mať zabudované rôzne kontroly, aby sa neposielali žiadosti s nesprávnymi údajmi. Do vyriešenie problematiky elektronického podpisu sa budú posielať žiadosti cez internet aj v papierovej forme. Avšak neskôr sa žiadosti aj prílohy budú zasielať iba cez internet.

Roky ste pôsobili v komunálnej politike, problémy miest a obcí sú vám známe: nekvalitné cesty, schátralé školy, takmer žiadna centrálna kanalizácia ani čistička odpadových vôd, niet peňazí na zdravotné stredisko, športoviská a tak ďalej. Čo by mali v tejto chvíli robiť otcovia miest a obcí? S kým sa poradiť, na koho sa obrátiť? Už im totiž vyklepkávajú na dvere rôzni agenti, ktorí sľubujú, čo všetko pre nich v súvislosti s eurofondmi vybavia. Samozrejme, že nie zadarmo...

Aj ja mám také informácie. Ak niekto príde k starostovi zo súkromnej firmy a oháňa sa známosťami a vopred požaduje zálohu päť či šesť, ale i viac percent z ceny projektu, nech sa s ním nebaví. Na Slovensku máme sieť regionálnych rozvojových agentúr. Bolo ich 34, dnes evidujeme už 45. Dotujeme ich, sú povinné prijať starostu, rozobrať s ním situáciu v obci, hľadať priority jej potrieb a rozvoja. Agentúra im vie pomôcť s tvorbou projektu, aj ho priamo vypracovať. Mestá to majú ľahšie, majú väčší odborný aparát. Apelujem na primátorov a starostov, aby sa obklopili dobrými projektovými manažérmi, ktorí im vypracujú kvalitné projekty. Minimálnymi investíciami do ľudí získajú maximálne investície pre mesto. Treba dodať, že financovanie projektov nie je len záležitosť eurofondov, aj keď na nich najviac participujú. Ide o spolufinancovanie, formu spoluúčasti z troch zdrojov - až 85 percent tvorí zdroj z eurofondov, 10 percent je zo štátneho rozpočtu a 5 percent sú vlastné zdroje.

Primátori i starostovia však zažili už aj sklamania. Ide o eurofondy skráteného programového obdobia 2004 – 2006, kedy mnohým mestám a obciam neprešiel ani jediný projekt, čo nejedného primátora a starostu pred občanmi kompromitovalo. Veľa nádejí skončilo v tzv. zásobníku projektov. Sú tieto neúspešné projekty definitívne neúspešnými alebo ešte majú šancu na oživenie? Oplatí sa do nich investovať ďalšie peniaze?

Budem stručne charakterizovať toto obdobie, v ktorom eurofondy, ale i zdroje zo štátneho rozpočtu predstavujú finančnú čiastku 63 a pol miliardy korún. Slovensko ako nováčik EÚ nastúpilo do rozbehnutého vlaku eurofondovej pomoci. Nevyhli sme sa chybám, učili sme sa na nich. Ku koncu augusta sme mali túto európsku a domácu pomoc pokrytú zmluvami na 93,2 percenta a reálne sme z nej vyčerpali 45,6 percenta, čo je 29 miliárd korún. Keďže pre obdobie 2004-2006 platí pravidlo „plus dva roky“, časť prostriedkov môžeme čerpať až do roku 2008. Zmierili sme sa s tým, že nevyčerpáme celý limit, ale verím, že to bude najviac z možného. Treba zdôrazniť, že doteraz ani jedna krajina EÚ nedokázala pridelený limit prostriedkov vyčerpať na sto percent.

Teraz ku sklamaniam starostov a primátorov. Je pravda, že počet žiadostí a v nich požadovaný objem finančnej pomoci presahoval objem prostriedkov, ktoré nám EÚ vyčlenila na obdobie 2004 – 2006. To je objektívna skutočnosť. Iné však je, ako sa v istých prípadoch s projektmi manipulovalo. Dozvedel som sa, že sa cielene tri či štyri dni pred ukončením konkrétnej výzvy na podanie projektov „záhadne“ zmenili podmienky, ktoré splnili iba tí, ktorí boli o nich informovaní dopredu, teda vyčkali si až na poslednú chvíľu. Tí, ktorí podali projekty o niekoľko týždňov skôr podľa pôvodných podmienok, boli jednoducho mimo. Nesplnili „nové“ podmienky...

Aký výraz nájsť na takúto nekorektnosť? Manipulácia, klamstvo, klientelizmus, protekcionizmus či obyčajný podvod?

To ponechám na dotknutých starostoch a primátoroch. Dal som si zistiť, ktoré oblasti Slovenska takto netransparentne profitovali a výsledok ma neprekvapil. Bol to juh Slovenska.

Teraz k projektom, ktoré sú v zásobníku. Na stretnutiach prízvukujem starostom a primátorom, aby ich prispôsobili novým podmienkam. Dostávam však od nich otázku, či sa zohľadní aj to, že sa už raz týmito projektmi uchádzali o európsku pomoc. Odpovedám, že ich výhodou je už nachystaný projekt. Rovnosť podmienok je základným kritériom v eurofondovej pomoci, Európska komisia je v tomto nekompromisná. Napokon, boli komunálne voľby, v samosprávnych funkciách sú noví starostovia a primátori, majú aj nové volebné programy a vlastné priority. Ak sú totožné s tými, ktoré sú obsiahnuté v projektoch a tie sú v zásobníku, potom stačí investovať peniaze len do zmien, ktoré si pôvodný projekt vyžaduje, aby spĺňal kritériá a podmienky programového obdobia 2007 – 2013.

Značná časť verejnosti sa sťažuje, že problematike eurofondov nerozumie. Že je priveľmi odborná a určená len úzkemu okruhu ľudí.

Aj ja si uvedomujem, že agenda eurofondov je terminologicky, odborne, technicky i procesne náročná. Hnevám sa na svojich predchodcov, že pri preklade z angličtiny nehľadali adekvátne slovenské výrazy, ale situáciu si zjednodušili tzv. poslovenčením angličtiny. Fondy ovplyvnia život mnohých ľudí, aj preto by mali o nich ľudia vedieť čo najviac. Na druhej strane si uvedomujem, že táto agenda je zložitá a poviem priamo, že i vysoko odborná. Je kombináciou práva, ekonomiky, účtovníctva a v konkrétnych projektoch i rôznych technických poznatkov. Chodíme medzi primátorov, starostov, podnikateľov, teda medzi tých, ktorí sú koncovými hráčmi ako žiadatelia a prijímatelia peňazí z eurofondov. Verejnosť by mala poznať význam tejto pomoci. Organizujeme stretnutia, školenia, vydávame publikácie, na internete, na webových stránkach jednotlivých ministerstiev možno nájsť všetko, čo súvisí s eurofondmi. Nemáme ambície, že každý Slovák dokáže vypracovať projekt, ale každý by mal prinajmenej vedieť, čo taký projekt na čerpanie eurofondov znamená a aký má význam pre jeho okolie.

Keď sme zostavovali náš Národný strategický referenčný rámec, dialo sa to na princípe partnerstva. K spolupráci sme prizvali všetkých sociálno-ekonomických partnerov - zástupcov ZMOS-u, vyšších územných celkov, mimovládnych organizácií a iných zložiek spoločnosti. Nechceli sme urobiť dokument pre celé Slovensko od stola v Bratislave, ale v súčinnosti s ľuďmi z praxe, s predstaviteľmi regiónov na rôznych stupňoch ich pôsobenia. Princíp partnerstva sa uplatní aj v celom vyhodnocovacom procese projektov.

Slovensko v ostatných dvoch rokoch dosahuje až 10-percentný rast HDP. Aj bez eurofondov. Neprisudzujeme im väčší význam ako v skutočnosti majú?

Už som uviedol, že eurofondy sú doplnkovým zdrojom k štátnemu rozpočtu. Častým zdôrazňovaním a glorifikáciou však môžeme ich význam devalvovať, hoci ony nepochybne veľký význam majú.

Vezmime si napríklad dopravnú infraštruktúru. Pokiaľ nevybudujeme diaľnice a rýchlostné komunikácie až na východné Slovensko, neprídu tam významní zahraniční investori. Nevyriešime tam vysokú nezamestnanosť, neznížime regionálne rozdiely, nezvýšime životnú úroveň obyvateľov. Naša ekonomika nemá dnes také množstvo peňazí, aby v krátkom čase prefinancovala výstavbu ciest. Z eurofondov, osobitne z Kohézneho fondu, pôjdu značné finančné prostriedky práve na diaľnice.

Neviďme však využitie eurofondov len v konkrétnej stavbe či vo viacerých objektoch, ale v ich synergii, ktoré tieto diela vyvolajú v celej spoločnosti a v konkrétnom regióne. Možno aj práve pričinením eurofondov do roku 2010 úplne spojazdníme diaľnicu z Bratislavy do Košíc.

Zhováral sa Rudolf GALLO

Späť