Rozdiel nie je iba v jednej hláske

Slovensko, 4. 10. 2007 (Verejná správa 20/2007)

Jedna rozdielna samohláska v názve Slovinska a Slovenska vedie k častým zámenám a omylom. Štatistické porovnania oboch nových členov Európskej únie však poukazujú na iné diferencie. Badateľné sú najmä v ekonomickom a sociálnom rozvoji, ktorý si vo svojom príspevku všíma Ing. Mária Kačírková, vedecká pracovníčka Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Slovinsko bolo do roku 1991 jedným zo šiestich štátov Zväzovej federatívnej republiky Juhoslávie. Už vo federácii bolo vyspelým štátom a medzi krajinami, ktoré vstúpili do Európskej únie v apríli 2004, patrilo k ekonomickým lídrom tejto skupiny.

Rozprestiera sa na okraji strednej a juhovýchodnej Európy a stretávajú sa v ňom štyri veľké európske zemepisné oblasti: Alpy, Dinárske pohorie, Panónska panva a Stredomorie. Má prístup k Jadranskému moru vďaka krátkemu, štyridsaťšesťkilometrovému pobrežiu v Piranskom zálive, kde sa nachádza prístav Koper a centrá letnej turistiky Piran, Izola a Portorož.

Slovenská ekonomika vďaka makroekonomickým reformám zaznamenala v posledných rokoch nárast, ale ešte stále nedosahuje príjmovú hladinu na obyvateľa nielen vyspelých európskych krajín, ale ani Slovinska. Priemerná mzda v Slovinsku bola v minulom roku 1212 eur, u nás asi 500 eur, čiže približne štyridsať percent príjmovej úrovne Slovinska. Naším nedostatkom je nízka produktivita práce, zapríčinená nízkou mierou podnikateľskej a inovačnej aktivity aj nízkou podporou vedy a výskumu, ktorá je v Slovinsku trojnásobne vyššia. Ďalším rozdielom je skutočnosť, že všetky významnejšie slovenské podniky sú v rukách zahraničného kapitálu, kým Slovinsko sa zahraničným investíciám výraznejšie neotvorilo a asi sedemdesiat percent kapitálu je v domácich rukách. V súčasnosti Slovinsko svoj kapitál vyváža hlavne do krajín bývalej Juhoslávie.

Čo sa týka sociálnych realít, podľa špeciálneho prieskumu Európskej komisie z minulého roku 2006, Slováci a Slovinci vnímajú rozdielne aj svoje životné podmienky. V Slovinsku je spokojných s kvalitou života deväťdesiat percent obyvateľov. Len o päť percent ich predbehli Luxemburčania a Fíni. Na Slovensku je počet spokojných obyvateľov o pätnásť percent nižší ako v Slovinsku.

Transformácia na slovinský spôsob

Slovinsku sa podarilo podstatne zmenšiť zaostávanie za priemerom Európskej únie, najmä čo sa týka ekonomického rozvoja. Priemerná miera ekonomického rastu v rokoch 1993 - 2003 dosiahla takmer štyri percentá. Hoci rast nebol v únii najvyšší, v porovnaní s ostatnými tranzitívnymi krajinami bol najstabilnejší a bez výraznejších makroekonomických a sociálnych výkyvov. Slovinsko sa rozvíjalo ako korporátna spoločnosť, čo je rozšírený model v kontinentálnej Európe. Vyznačuje sa zabezpečením blahobytu obyvateľov výraznou podporou sociálneho systému štátu a s participáciou tradičných sociálnych partnerov, zamestnávateľov a odborov.

Od roku 2004 sa ekonomický rast Slovinska spomalil hlavne v dôsledku slabej rozvojovej politiky a pomalej reštrukturalizácie ekonomiky, ktorá sa prejavuje v nízkej úrovni inovácií, v zachovávaní vysokého podielu priemyslu náročného na ľudskú prácu, v nízkej intenzite technologicky zameraného exportu, v priemernej úrovni finančných služieb, v stagnácii sektoru služieb a v neefektívnom nevýrobnom sektore. Pomalá reštrukturalizácia je výsledkom prevažne gradualistického prístupu, uplatňovaného v politicko-hospodárskej transformácii. Postupné a pomalé reformy ekonomického a sociálneho modelu spoločnosti samozrejme znižovali ekonomické riziko a cenu postsocialistických zmien. Zároveň sa Slovinsku v transformačnom období podarilo udržať si spolu s ekonomickým pokrokom aj relatívne priaznivý sociálny rozvoj, keď dosiahlo priemer pôvodnej európskej pätnástky v mnohých indikátoroch. Znížilo sa riziko chudoby, nerozšírila sa nerovnosť v príjmoch, nezamestnanosť klesla pod priemer Európskej únie a regionálne rozdiely sa prejavili v menšom rozsahu ako na Slovensku a vo väčšine tranzitívnych krajín. Cenou za to sú vysoké subvencie do neproduktívnej časti ekonomiky a vytvorenie netransparentného systému sociálnych dávok. Zvýšil sa podiel neaktívnej populácie, hlavne starších osôb a populácie s nižším vzdelaním a v poslednom období vzrástol počet uchádzačov o zamestnanie aj medzi mladými ľuďmi. Slovinsko sa musí vyrovnať so starnutím populácie, nižším počtom rodiacich sa detí, podobne ako aj iné európske krajiny.

Slovinsko už v súčasnosti dosiahlo relatívne vysokú úroveň environmentálneho rozvoja, čo sa prejavuje pomerne vysokým podielom obnoviteľných zdrojov energie, aplikáciou ekologického poľnohospodárstva a snahou zvýšiť ochranu biodiverzity rozširovaním chránených území. Rapídne však stúpla spotreba energií a naďalej existuje značná časť priemyslu a poľnohospodárstva s vysokým stupňom emisií. Uvedené skutočnosti naznačujú, že sa pravidlá pre udržateľné životné prostredie dosiaľ úspešne neintegrovali do riadenia ekonomického rozvoja, ktorý bol sčasti generovaný využívaním prírodných zdrojov a redukciou biodiverzity a environmentálnej kvality.

Aktuálne strategické ciele

Vstup do EÚ priniesol Slovinsku nové rámcové podmienky pre ekonomický rozvoj. Tie v podstate zmenili podmienky a spôsoby na dosiahnutie výraznejšieho národohospodárskeho rozvoja. Slovinsko si stanovilo štyri hlavné strategické ciele. Ekonomickým rozvojovým cieľom je prekročiť priemernú úroveň ekonomického rozvoja krajín EÚ (v hrubom domácom produkte pripadajúcom na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily a zvýšiť zamestnanosť v intenciách Lisabonskej stratégie. Sociálnym rozvojovým cieľom je zlepšiť kvalitu života a blahobytu jednotlivcov, meranú indikátormi rozvoja ako zdravie, sociálne ohrozenie a sociálna kohézia, inklúzia a dôvera. V medzigeneračnom a udržateľnom rozvoji je cieľom dodržiavať princípy udržateľnosti vo všetkých oblastiach rozvoja. V súlade s uvedenými zásadami musia byť uspokojené potreby súčasných generácií takým spôsobom, aby neohrozili a nelimitovali možnosti budúcich generácií v uspokojovaní ich potrieb aspoň v súčasnom rozsahu. Rozvojovým cieľom Slovinska v medzinárodnom kontexte je aplikovať nový rozvojový model, zvýšiť kultúrnu identitu a aktívny postoj v medzinárodnej spoločnosti s tým, aby sa Slovinsko prezentovalo v globálnom kontexte ako významný štát.

Vypracovaním Stratégie rozvoja pre Slovinsko do roku 2013 bol poverený Inštitút makroekonomických analýz a rozvoja v Ľubľani. Rozvojový model Slovinska pre 21. storočie je kombináciou pozitívnych charakteristík európskej liberálnej ekonomiky a modelu partnerského štátu, čo vyhovuje možnostiam a preferovaným hodnotám krajiny.

Tri etapy naplnenia stratégie

Strategickým cieľom Slovinska do roku 2013 je dosiahnuť priemernú ekonomickú úroveň krajín rozšírenej Európskej únie. Táto stratégia je rozdelená do troch etáp.

Prvá, súčasná etapa na roky 2006 - 2007 sa zamerala na krátkodobé makroekonomické opatrenia, ktoré sú orientované na stabilizáciu ekonomiky, na splnenie Maastrichtských konvergenčných kritérií a na vstup do eurozóny, ktorý sa stal skutočnosťou prvého januára tohto roku. Nepredpokladá sa, že by sa v tejto fáze ekonomický rast výrazne odchýlil od rastu dosiahnutého za posledných desať rokov a neočakávajú sa ani podstatné odchýlky v štruktúre hrubého domáceho produktu. Nástup vyššej rozvojovej úrovne s ekonomickým rastom presahujúcim päť percent sa odhaduje od roku 2007. Vtedy by mali priniesť prvé ovocie krátkodobé opatrenia, urýchľujúce rast produktivity a konkurencieschopnosť ekonomiky. Fáza akcelerácie ekonomického rastu by sa mala ukončiť okolo roku 2010 . Potom by ju malo vystriedať obdobie relatívneho spomalenia rastu s úrovňou okolo piatich percent, ktoré by za predpokladu, že sa budú realizovať strategické opatrenia, vytvorilo nový potenciál rastu hrubého domáceho produktu s poklesom inflácie pod priemer Európskej únie.

Rozvojovým potenciálom by sa stala reštrukturalizácia ekonomiky v prospech služieb. Do roku 2013 by sa zvýšil podiel služieb v štruktúre pridanej hodnoty na šesťdesiatsedem percent. Úroveň služieb založených na znalostiach by rástla oveľa rýchlejšie ako úroveň ostatných služieb.

Ďalším rozvojovým zdrojom, podporeným realizáciou balíka opatrení navrhovaných v stratégii, by bolo zrýchlenie reštrukturalizácie priemyselnej výroby s orientáciou na priemysel s vysokou a strednou technológiou. Takto orientovaná výroba by mohla dosiahnuť päťdesiatpercentný podiel na celkovom objeme pridanej hodnoty. Podobný rozvoj dosiahlo Fínsko a Maďarsko. Maďarsko to dosiahlo prostredníctvom zahraničných investícií a Fínsko zapojením ľudského kapitálu a efektívnym investovaním do vedy a výskumu. Ekonomický rast a investovanie do znalostí zaisťujú vyššiu zamestnanosť. V období zrýchlenia ekonomického rastu sa ročný rast celkovej zamestnanosti odhaduje na jedno percento, čím by sa v Slovinsku v roku 2013 dosiahla sedemdesiatpercentná zamestnanosť a nezamestnanosť by sa znížila na tri percentá.

Aj Slovensko sa chce začleniť medzi prosperujúce európske krajiny. To si vyžaduje dokončiť reformy a pripraviť kvalitnú stratégiu a víziu ďalšieho rozvoja. Tak ako sú naše reformné kroky inšpiratívne pre iné krajiny, tak aj my môžeme nájsť podnety u iných. V prípade Slovinska v regionálnom rozvoji, v malom a strednom podnikaní, hlavne v cestovnom ruchu, v ekológii a v ochrane prírody.

Mária KAČÍRKOVÁ

Späť