Voľby sú obrazom politickej scény

Slovensko, 15. 10. 2007 (Verejná správa 21/2007)

Pred rokom v Prešove slovenskí, českí a poľskí politológovia a analytici z Užhorodskej univerzity vo vedeckej diskusii zhodnotili a posúdili volebný rok 2006 v štátoch Vyšehradskej štvorky. Z ich príspevkov zostavila prof. PhDr. Marcela Gbúrová, CSc., zborník Voľby 2006.

Publikácia je produktom moderne založeného projektu Prešovských politologických dní. Výsledky predložených politických analýz nie sú na prvý pohľad mimoriadne prekvapujúce. Až po podrobnejšom štúdiu možno odhaliť ich novosť spojenú s nezvyčajnou preukaznosťou potrebnou pre decíznu sféru, ale využiteľnou napríklad aj v pedagogickom procese.

Každá zo štyroch krajín Vyšehradskej štvorky má svoje vlastné priority vnútornej a zahraničnej politiky. Doterajšie krízy a konflikty ukázali, že neoslabili vzájomnú spoluprácu a že sú také prirodzené, ako je pocit spolupatričnosti v euroatlantickej integrácii. Vo štvorke však existujú obavy z poľských ambícií hrať úlohu regionálneho hegemóna. To priznali v Prešove aj poľskí analytici. Časť politikov menších krajín sa obáva príliš intenzívnej a priebojnej zahraničnej politiky Poľska, napríklad v otázke Iraku, ale aj politického hybridu, ktorý vzišiel z volieb a prekáža sformovaniu stabilného pravo-ľavého politického prostredia.

Všetci vo Vyšehradskej štvorke sa chceme aktívne a vedome vymedzovať. Ak to neurobíme my, urobia to za nás iní a nemusí to zodpovedať našim želaniam a potrebám. Ako však presvedčiť verejnosť, najmä na západe, že naše protesty nie sú obyčajným malicherným nacionalizmom, ktorý všetci považujeme za smiešny u iných? Poľsko teraz vedie samo so sebou neľahký súboj: z princípu je tradične katolícke a až kuriózne sa stavia k témam, ktoré preferuje napríklad doktrinársky feminizmus alebo sexuálne a iné menšiny.

Voľby v Česku viedli k politickému patu. Ťažko z tejto situácie viniť volebný systém, i keď diskusie o jeho zmene sú nepochybne legitímne. Prejavom politickej krízy, ako zdôraznili českí politológovia, môže byť v skutočnosti zlyhanie politikov spojené s neochotou dodržiavať ústavu a nenávisťou rozpoltené politické prostredie. Každý volebný systém potrebuje na to, aby sa naplno prejavil, dlhodobú politickú prax. Čo však robiť vtedy, keď deformované ústavné vedomie produkuje zdanlivo ústavné postupy a keď je základný zákon štátu účelovo interpretovaný?

Výsledky volieb na Slovensku niektorých politológov prekvapili, z hľadiska symbolického a morálneho kapitálu Slovákov však prekvapením neboli. Zafungovala pamäť ľudí, ktorá sa v kontexte krízy verejných autorít pokúsila zachovať svoju identitu. Stalo sa tak bez protestov tak typických napríklad pre Francúzsko a dokonca aj napriek našej vlastnej sebakritickosti. Situáciu na Slovensku možno najlepšie predvídal Ralph Dahrendorf, keď poznamenal, že k voľbám musí pristúpiť niečo navyše a má to byť demokracia s vládou zákona. Pri nastoľovaní ústavnosti, dodal Dahrendorf, musí byť vláda zákona na prvom mieste. Mimochodom, práve tieto okolnosti ovplyvnili aj volebný program Strany maďarskej koalície. Jeho tvorcovia zdôraznili, že Slovenská republika sa nachádza v štádiu konsolidovanej demokracie, v ktorej volebný akt nie je traumatizujúcou udalosťou, kde sa rozhoduje o charaktere politického režimu v štáte, ale rutinnou demokratickou procedúrou.

Svoje záujmy musíme presadzovať už ako členovia Európskej únie, teda z európskeho hľadiska. To by nebolo až také ťažké, keby práve toto bolo jasné. Naše vývojové ciele, ako to zaznelo na prešovskej konferencii a odrazilo sa aj v zborníku, si musíme definovať sami.

Jozef LYSÝ

Späť