Neziskový sektor na japonský spôsob

Slovensko, 15. 10. 2007 (Verejná správa 21/2007 )

Desaťdňovú študijnú cestu po Japonsku absolvovali zástupcovia verejnej správy a neziskových organizácií z kraja Vysočina, z mesta Otrokovice a z obce Skuhrov nad Bělou. Cesta bola pre nich odmenou za obsadenie prvých troch miest v súťaži O ľuďoch s ľuďmi – Cena za podporu miestnej demokracie v roku 2006, ktorú organizuje už štyri roky české Centrum pro komunitní práci (CpKP). Prostredníctvom Vidieckej organizácie pre komunitné aktivity (VOKA) v Banskej Bystrici sa od minulého roka môžu do súťaže zapájať aj mestá, obce, inštitúcie štátnej správy i samosprávy zo Slovenska. Uzávierka prihlášok za rok 2007 je 19. októbra.

Jedenásťčlennú delegáciu tvorili dve skupiny. Popri víťazoch súťaže absolvovalo časť programu v Japonsku aj päť českých senátorov. Pobyt bol orientovaný na poznatky zo spolupráce verejnej správy s neziskovými a mimovládnymi organizáciami, na oboznámenie sa s konkrétnymi príkladmi ich činnosti.

V Japonsku je systém tejto kooperácie odlišný od Česka alebo Slovenska. Do roku 1998 existovalo viac občianskych združení, ktoré chceli vykonávať verejno-prospešnú prácu, ale nemali možnosť získať právnu subjektivitu. Zmenu podnietilo zemetrasenie v západnom Japonsku v roku 1995. Do likvidácie následkov sa zapojila armáda a ďalšie neziskové organizácie z Japonska i zo sveta. To malo rozhodujúci vplyv na začatie legislatívneho procesu, na konci ktorého bol zákon o neziskových organizáciách.

Zámerom legislatívy bolo okrem iného minimalizovať dohľad verejnej správy nad neziskovými organizáciami. Zákon predpokladá vydanie certifikácie pre tieto organizácie čo najjednoduchšou cestou. K decembru 2006 v Japonsku certifikovali vyše 30 000 neziskových organizácií. Vymedzili 17 oblastí, v ktorých vyvíjajú činnosť, pričom jedna organizácia môže pôsobiť i vo viacerých oblastiach naraz. Každá oblasť má svoj špecifický, upresňujúci zákon a každú oblasť autorizuje iné ministerstvo. Neziskovú organizáciu môže založiť minimálny počet desiatich členov. Týchto malých združení je najviac. Pribúda organizácií, ktoré síce existujú, ale nie sú aktívne. Objavujú sa aj prípady, že firmy daný systém zneužívajú na svoju reklamu. Štatút neziskových organizácií dokonca zneužívajú i zločinecké skupiny.

V daňovej oblasti platí, že v porovnaní s firmami je daň z príjmu pre neziskové organizácie nižšia. Organizácie, ktoré navyše autorizoval finančný úrad, majú nárok na oslobodenie od daní z darov. Túto výhodu využíva iba 36 percent z celkového počtu japonských neziskových organizácií. Príčinou sú príliš náročné a prísne autorizačné procedúry na finančnom úrade. Neautorizované organizácie nemajú možnosť dary od dane oslobodiť a daňovú úľavu nemá ani darca.

Šanca pre seniorov

V porovnaní so strednou Európou je veková štruktúra členov tamojších neziskových organizácií veľmi rozdielna. V prevažnej väčšine ide o ľudí starších ako päťdesiat rokov. Japonci to nevnímajú ako problém. Ľudia narodení po druhej svetovej vojne v súčasnosti odchádzajú do dôchodku a predpokladá sa, že následne budú dobrovoľne pracovať v týchto združeniach. Tým je zabezpečená členská základňa a súčasne i aktivity pre seniorov.

Neziskové organizácie s obratom v prepočte menším ako dva milióny českých korún majú problém s nedostatkom schopných ľudí, ktorí by vedeli získavať finančné prostriedky, viesť účtovníctvo a využívať výpočtovú techniku. Väčšina ľudí v neziskových organizáciách pracuje na čiastočný úväzok a na dobrovoľnej báze. Štruktúra príjmov pochádza najmä z členských príspevkov, z vlastnej činnosti, zo súkromných a firemných darov a v menšej miere z grantov od vlády. Granty sú poskytované na všetkých úrovniach – vláda, kraje, mestá – a ich témy sa menia zhruba po troch rokoch.

V oblasti podpory rozvoja partnerstva a spolupráce medzi neziskovými organizáciami a miestnou samosprávou sú evidentné regionálne problémy. Je to preto, že zákon o neziskovom sektore je relatívne nový a sú oblasti, kde verejná správa, ale ani neziskové organizácie si na vzájomnú spoluprácu ešte nezvykli. Preto chce japonská vláda vytvoriť národný systém (metodiku, model), na základe ktorého budú nové väzby fungovať.

Pre verejnosť a s verejnosťou

V japonskej prefektúre Chiba prijala českých výhercov súťaže guvernérka Akido Domoto. V tejto funkcii pracuje päť rokov. Prefektúra, ktorá je obdobou českých alebo slovenských krajov, je zo 46 japonských oblastí šiestou najväčšou a spravuje územie, v ktorom žije 6 miliónov obyvateľov. Na prefektúre majú špeciálny odbor pre neziskové organizácie a usilujú sa do všetkých otázok plánovania, koncepcií a tvorby stratégie zapájať verejnosť práve jeho prostredníctvom. Vedenie prefektúry vyzvalo neziskové organizácie, aby predložili svoje námety pre oblasti, v ktorých chcú spolupracovať a zámery, ako mienia zapájať verejnosť do rozhodovania. V rozhovore so starostkou Otrokovíc guvernérka povedala: „Som veľmi rada, že vidím ženu vo funkcii starostu. Teší ma, keď majú ženy v politike zastúpenie a sú úspešné. Je škoda, že vo všetkých mestách mojej prefektúry sú starostami iba muži.“

Akido Domoto bola predtým poslankyňa japonského národného parlamentu a práve ona iniciovala zákon o neziskových organizáciách, ktorý schválili v decembri 1998. To malo na rozvoj neziskového sektoru a občianskej spoločnosti zvlášť pozitívny dopad. Trebárs v prefektúre Chiba bolo v roku 2001 len 117 občianskych združení, ale v roku 2007 je ich už 1156. Pracovníci prefektúry spracovali svoje skúsenosti do metodiky, ktorá ponúka konkrétny návod, ako má regionálna správa s nimi spolupracovať a podporovať ich. Členom českej delegácie predstavili dve oddelenia, ktoré sa v rámci organizačnej štruktúry úradu touto problematikou zaoberajú. Jedno z nich – Oddelenie na podporu neziskových organizácií – má 24 zamestnancov, ktorí sa venujú priamej poradenskej i finančnej podpore neziskoviek.

Obnova historického povedomia

Na typickú japonskú architektúru je malebný pohľad. Žiaľ, charakteristických japonských domov je dnes v tejto technicky vyspelej ostrovnej ríši veľmi málo. Časté požiare, zemetrasenia a v minulosti aj necitlivý prístup k histórii, keď sa presadzoval princíp, že – čo je staré, to sa musí zbúrať – zapríčinili, že najstaršie domy v mestách majú len 150 – 200 rokov. Mesto Katori s 90 000 obyvateľmi sa považuje za vidiecke sídlo a má to šťastie, že v jeho centre pri rieke niekoľko takýchto domov zostalo.

Miestne neziskové organizácie spoločne s radnicou naštartovali projekt obnovy starých domov okolo rieky, kde predtým bola obchodná zóna. Vyčistenie toku rieky s prevádzkou turistických člnov a obnova starých domov mali veľmi pozitívny sociálno-ekonomicky dopad najmä na rozvoj cestovného ruchu a naň nadväzujúcich služieb. Samotnú obnovu historického centra financuje ústredná vláda. Pred začiatkom projektu sa o pláne široko diskutovalo v odbornej i laickej verejnosti a najmä s vlastníkmi objektov. Z prieskumu vyplynulo, že ho podporuje 92 percent majiteľov budov. Vzápätí bol spoločne s mestom vypracovaný Strategický plán obnovy, podľa ktorého rekonštrukcia postupuje. Plán je absolútne nezávislý na politickej reprezentácii a neovplyvňuje ho ani prípadná výmena starostu alebo iných členov vedenia mesta.

V meste Abiko zas pôsobí nezisková organizácia, ktorá ma za cieľ pomôcť starým ľuďom vytvoriť bezbariérové domácnosti. Projekt predstavil senior, ktorý pri bežných návštevách priateľov zistil, aké ťažké je pre niektorých jeho vrstovníkov pohybovať sa vo vlastných bytoch a analyzoval aj príčiny častých úrazov. Vymyslel úpravy bytov a kúpeľní, ktoré zvyšujú bezpečnosť domácností. Úpravy sa robia bezplatne len za náklady na materiály, ktoré sa nakupujú vo veľkoobchode za výhodnejšie ceny. Pracovníci sú starší ako šesťdesiat rokov, takže nielen pomáhajú druhým, ale sami sa aktívne zapájajú do života. V rámci projektu už takto upravili vyše 540 domov. Autora nápadu japonská vláda vyznamenala.

Neziskové organizácie ruka v ruke so samosprávou v Abiku vyriešili tiež ekologický problém tamojšieho jazera. V minulosti bolo znečistené odpadovými vodami z okolitých obcí. Rozhodujúcu zložku znečistenia tvorili oleje. Použitý olej z domácností, reštaurácií a iných stravovacích zariadení teraz zhromažďujú a recyklujú na čistiace prostriedky, mydlo, prací prášok a palivo do motorových vozidiel. V prevádzkárňach zamestnávajú zdravotne postihnutých občanov. Produkty sú naporúdzi v biopredajniach a zvyšok celej produkcie vykupuje mesto pre svoje zariadenia – školy, nemocnice, úrady a podobne.

Úloha pre všetkých

Českých hostí v meste Tajimi prijal starosta Masaya Nišiderou akurát v čase, keď miestne zastupiteľstvo prerokovávalo rozpočet. O spolupráci samosprávy s neziskovým sektorom M. Nišiderou povedal: „V čase ekonomického rastu v minulom období sa medzi našimi obyvateľmi vytvorilo povedomie, že mesto pre nich urobí a zabezpečí čokoľvek. Radnica naozaj všetko organizovala a zabezpečovala. Rast japonskej ekonomiky je v súčasnosti stabilizovaný a dozrel čas, aby sa verejná správa oslobodila od rôznych úloh. Niektoré aktivity treba presunúť na neziskové organizácie a súčasne vytvárať pohodové miesta, priestor na príjemné bývanie a zdravé životné prostredie. Nie je to iba úloha verejnej správy, ale všetkých občanov. Považujem za veľmi dôležité, aby sa občania aktívne zapájali do verejného diania, zaujímali sa o sociálne, ekologické a ekonomické problémy v meste, kde žijú.“

V meste Tajimi sa niektoré organizácie sústredili na revitalizáciu rieky Togava. Tieto aktivity spojili s environmentálnou výchovou mládeže a zamerali sa pritom na praktické pôsobenie priamo v teréne. Deti sa počas školského vyučovania zúčastňujú na praktických cvičeniach pri rieke, kde sa im venujú dobrovoľníci. Jeden dospelý má vždy na starosti päť detí. Deťom sa priamy kontakt s prírodou, poznávanie živočíchov, hmyzu a rastlín veľmi páči. Je to účinná, nenásilná výchova k úcte k životu a k prírode. Organizácia má neďaleko rieky vlastné objekty s akváriami a učebňami, kde časť vyučovania prebieha. Investície do kníh, akvárií, počítačov sú zo štátneho rozpočtu. Prevádzkové náklady hradí mesto. Majiteľom budovy je tiež mesto. Zamestnáva štyroch ľudí na celý pracovný úväzok, angažuje dvoch expertov a päťdesiat dobrovoľníkov. Mesto má 110 000 obyvateľov a do prvého stupňa základných škôl tu prichádza 6500 detí. Za rok spomínanú organizáciu navštívi 20 000 ľudí z regiónu, z toho 12 000 detí.

V Japonsku ešte stále prevažuje prax, že väčšina postihnutých končí v ústavoch. Realizátori iného projektu chcú dosiahnuť, aby postihnutí mohli zostať doma a nájsť uplatnenie i v primeranej činnosti. Centrum pre postihnutých zriadili v roku 2003. Na jeho výstavbu dostali dve tretiny finančných prostriedkov od štátu a na prevádzkové náklady majú osemdesiatpercentnú dotáciu. Zvyšok si zabezpečujú vlastnou činnosťou. Pracoviská sú obdobou našich chránených dielní. Usilujú sa, aby pracovníkov zaplatili čo najviac, ale platy zdravotne postihnutých – v prepočte okolo 3000 českých korún – zatiaľ nezodpovedajú ich potrebám.

Postihnutí sa v centre venujú rozličným aktivitám. Perú a žehlia bielizeň pre nemocnicu, vyrábajú vzorkovnice keramických dlaždíc, vyrezávajú a skladajú škatule, lepia etikety na fľaše, kontrolujú výlisky a skrutky, majú krajčírsku dielňu a venujú sa aj inej práci. Podarilo sa napríklad nadviazať externú spoluprácu s podnikateľským sektorom a dostávajú sa k rôznym objednávkam. Darí sa nachádzať aj zamestnávateľov pre tých, ktorí môžu pracovať viac samostatne, nielen na pracovisku v centre. V centre maximálne podporujú prácu vonku, medzi väčšinovou populáciou. Iba tak dochádza k plnej integrácii zdravotne postihnutých.

Môžeme sa vzájomne veľa naučiť

Zaujímavé projekty naštartovania ekonomického rastu predstavili členom českej delegácie na juhu Japonska v meste Izuka. Nachádza sa vo vidieckej oblasti a žije v ňom asi 130 000 obyvateľov. Na jeho teritóriu však pôsobia tri technické univerzity, ktoré navštevuje 5000 študentov. Tieto univerzity v oblasti výskumu, vývoja a v informačných technológiách úzko spolupracujú s podnikateľskou sférou. Časť projektov prechádza z výskumu do výroby priamo v meste. Mesto získava nové pracovné príležitosti, študenti majú možnosť pracovať na reálnych projektoch a nadobúdajú skúsenosti z praxe ešte počas štúdia. Podľa rektora jednej z univerzít je čaro spolupráce medzi akademikmi a podnikateľmi v tom, že univerzita má vedomosti a bádateľov, podnikatelia zas výborne ovládajú marketing a dokážu výskum financovať.

Zážitky z krajiny vychádzajúceho slnka sumarizovala starostka Otrokovíc Radoslava Matuzsková takto: „Až doma sa mi poznatky z Japonska ukladajú do pamäte a stále viac si uvedomujem, že bohatosť programu, ktorý sa nám niekedy zdal až predimenzovaný, nebola vôbec na škodu. Mohli sme načerpať mnoho skúseností. Pred odletom som si myslela, že odchádzam do veľmi vyspelej krajiny, kde ma bude všetko prekvapovať v pozitívnom zmysle, že ako obyvateľka postkomunistickej krajiny budem iba získavať poznatky zo spoločnosti, ktorá je ďaleko pred nami. Nie je to celkom tak. Japonsko v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia zažilo veľký ekonomický a technický rast. Vo všeobecnosti sa do vedomia ľudí vštepilo, že práca je na prvom mieste. Tento trend priniesol krajine hospodársku prosperitu, ale tiež veľké sociálne dopady na rodinný život, narušenie vzťahov partnerských i rodičovských, najmä vo veľkých aglomeráciách. Až v poslednom čase si japonská spoločnosť začína uvedomovať, že jej populácia starne, čo vyvoláva potrebu vytvárať podmienky na život a pomoc starým ľuďom. Tiež si uvedomujú, že súčasťou spoločnosti sú aj ľudia rôzne handicapovaní, ktorým treba umožniť dôstojný život integrovaním do väčšinovej spoločnosti, ale aj začlenením sa vo vlastnej rodine. Práve v sociálnej sfére je u nás starostlivosť o takýchto občanov na slušnej úrovni. Povedľa organizácií zriaďovaných štátom či obcami pôsobia v tejto oblasti u nás rozličné neziskové organizácie, takže občania majú pomerne širokú možnosť výberu. Trúfam si povedať, že v tomto smere sme o krok pred Japoncami. Pravdaže, sú aj veci, ktoré by sme sa mohli a mali od nich učiť.“

Jiří PAVLÁT

Späť