Ľudia pod panorámou Tatier

Slovensko, 8. 11. 2007 (Verejná správa 22/2007)

Jedna z najrozľahlejších a najatraktívnejších slovenských obcí je Štrba. Leží v Podtatranskej kotline na hlavnom európskom rozvodí medzi Baltským a Čiernym morom. Je hraničiacou obcou medzi Liptovom a Spišom.

Historický chotár Štrby sa tiahne od tatranských štítov až po Čierny Váh. Najatraktívnejšia tatranská osada – Štrbské Pleso - poskytovala možnosti zárobku ženám a dievčatám v liečebniach a hoteloch. Chlapi sa osvedčili ako zdatní kočiši a furmani – prevážali turistov, ale i tatranský ľad do Pešti. A starali sa o svoje kusy lesa alebo kosili urbárske lúky.

V devätnástom storočí dostala Štrba veľký rozvojový impulz. Najprv to bola košicko – bohumínska železničná trať (1870), ktorá dodnes má v Tatranskej Štrbe najvyššie položenú rýchlikovú železničnú stanicu. V roku 1896 nasledovala parná ozubnicová železnica na Štrbské Pleso. Turistickí priekopníci odhaľovali pôvaby tatranských štítov, dolín a plies, lekári liečivú silu tunajšej klímy.

Historická satisfakcia

Na ďalší rozvojový podnet museli Štrbania čakať až do roku 1970. Československo usporiadalo majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach a ich dejiskom sa stalo Štrbské Pleso so širokým okolím. Vtedy sa vybudovala moderná rekreačná a športová základňa, ktorá sa v poslednom desaťročí intenzívne modernizuje.

Štrbania prišli o túto lukratívnu časť obce v povojnovej územno-administratívnej reorganizácii, keď tatranské osady spojili do mesta Vysoké Tatry. Po roku 1990 žiadali obnovenie pôvodného chotára. Až na jar tohto roku rozhodol Najvyšší súd SR v ich prospech. Bolo to veľké osobné zadosťučinenie aj pre starostu Michala Sýkoru, ktorý stojí na čele obce od roku 1981.

Obec má znovu tri časti: samotnú Štrbu, miestnu časť Tatranská Štrba a miestnu časť Štrbské Pleso. K pôvodným 3610 obyvateľom pribudne 188 zo Štrbského Plesa. Samospráva bude musieť prihliadať na špecifiká Štrbského Plesa ako strediska cestovného ruchu na území národného parku. 

Teraz si Štrbania zarábajú na každodenný chlieb predovšetkým v priemyselných podnikoch Popradu a Svitu, v turistických a rekreačných zariadeniach na Štrbskom Plese, na železnici, v školstve, samospráve, poľnohospodárskom družstve, pozemkovom spoločenstve Urbár a ako živnostníci.

Budúcnosťou je cestovný ruch

Cestovný ruch sa v posledných rokoch postupne stal dominantným podnikaním a zdrojom obživy už v samotnej Štrbe. Patrí k prvým podtatranským obciam, ktoré poskytovali ubytovanie v súkromí a pozdvihli ho na vysokú úroveň. Dnes ponúka 650 lôžok so všetkými doplnkovými službami. Po prinavrátení Štrbského Plesa budú aktivity obce a jej obyvateľov vo sfére turizmu ešte výraznejšie.

S tým počíta aj štrbiansky plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Jeho tri špecifické ciele rozvádza Michal Sýkora do konkrétnych aktivít: „Zvýšenie kvality životných podmienok obyvateľov a v ňom zlepšenie sociálnej starostlivosti o občanov, stabilizovanie mladých ľudí a povznesenie kultúrneho a spoločenského života. Ďalej je to podpora rozvoja cestovného ruchu v atraktívnom a zdravom prostredí a v nej dobudovanie infraštruktúry, zvýšenie propagácie a zlepšenie marketingu, dobudovanie kvalitných doplnkových služieb pre turistov, vytváranie podmienok na rozvoj podnikania a zlepšenie stavu životného prostredia. Humanizáciou práce, podnikania, sociálneho prostredia, kultivovaním obce chceme pritiahnuť občanov k riešeniu vecí verejných a upevniť ich lokálpatriotizmus.“ Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja samospráva onedlho doplní o aktivity na území Štrbského Plesa.

„Na Slovensku patrí Štrba medzi veľké obce,“ uvažuje starosta nahlas nad napĺňaním obecného rozpočtu. „Keďže sme podtatranská obec s nízkou bonitou pôdy, nemáme veľké príjmy z dane nehnuteľnosti. Cestovný ruch zatiaľ neprináša vysoké príjmy, dokonca pred desiatimi rokmi to bolo lepšie. Na vyššie výnosy si ešte počkáme, lebo aj príjmy zo Štrbského Plesa bude treba najprv investovať. Rozpočet teraz napĺňame tak ako iné obce – z vlastných príjmov, z daní a poplatkov v bežnej výške, z podielu dane z príjmov a potom z nakladania s majetkom, najmä z prenájmov. Ako ostatné mestá a obce, aj my sme si polepšili fiškálnou reformou.“

Zo získaných prostriedkov chcú Štrbania vybudovať zberný dvor na komunálny a separovaný odpad, rozšíriť separovaný zber, upraviť verejné priestranstvá a budovať športoviská.

Štrba si cení reformu

Michal Sýkora už štrnásť rokov vedie Združenie miest a obcí Slovenska a veľmi dobre si pamätá cestu, ktorú miestna územná samospráva prešla od prijatia zákona o obecnom zriadení (na jeho tvorbe sa aktívne podieľal) až do súčasnosti. Boje predsedu boli neraz bojom starostu, ale bolo i naopak. To sa týkalo aj reformy verejnej správy. Čo priniesla Štrbe?

„Reforma verejnej správy priblížila občanovi správu vecí verejných,“ hodnotí ešte neukončený proces. „V obci sme sa vysporiadali s výkonom všetkých kompetencií zodpovedne. Chceme sa stále zdokonaľovať a byť čo najefektívnejší a najoperatívnejší. V minulých mesiacoch prebehla v Štrbe rozsiahla anketa. Z hodnotenia občanov vyplynulo, že sme úlohy zvládli. Zároveň sme si prečítali ich výhrady, požiadavky a návrhy.“

Samospráva sa zmenila. Zmenili sa aj občania? „V súčasnosti sú občania konzumnejší a náročnejší, sú kritickejší, otvorenejší, čo vyplýva aj z demokratických princípov verejnej politiky,“ mieni starosta. „V minulosti sa občania spontánne zapájali do obecných akcií, najmä do akcie „Z“. Dnes viac využívame dodávateľský spôsob realizácie prác. Ale pri kultúrnych a spoločenských podujatiach cítime podporu a sympatie občanov.“

Podtatranské veselie

Štrbania vedia oslavovať i zabaviť sa. Veselo je v obci na fašiangy, najmä na ich konci, keď pestrofarebný ujúkajúci a nôtiaci sprievod pochováva basu. Rušno je i na veľkú noc, lebo voda, ktorou kropia mládenci miestne devy, je ešte na jar svieža. Sprievod mládencov vyberajúcich výslužku za kúpačku tiahne so spevom po dedine. Veľa priaznivcov majú jarné Slávnosti poézie, ktoré usporadúvame už viac ako sedemdesiat rokov. Svätodušné sviatky zastihnú Štrbu v stavaní májov. Tým najmladším robia po vôli na Medzinárodný deň detí. Už samotné heslo dňa – Cesta rozprávkovým lesom – svedčí o láskavosti a vynaliezavosti obecných organizátorov.

Prvá júlová nedeľa patrí Štrbským folklórnym slávnostiam. Vtedy tu vítajú aj zahraničných ľudových umelcov, ktorí si sem odskočia z festivalu vo Východnej. Hlavné slovo však patrí domácim a nie je to hocijaké slovo. Folklórnu skupinu Štrbän poznajú nielen pod Tatrami. Súbor cez generácie nadšencov zachováva pôvodnosť podtatranskej piesne, reči, kroja. Detský folklórny súbor Štrbianček už pomaly bude oslavovať štvrťstoročnicu. V jeho radoch sa už vystriedalo viac ako sto detí. Vo svojich programoch sa zameriava na detské hry, piesne a tance zo Štrby a Horného Liptova. Folklórny súbor Horec tvoria prevažne študenti stredných a vysokých škôl. Základ jeho programov tvorí domáci, štrbiansky a hornoliptovský folklór, ale zvykne načrieť aj spišského, zemplínskeho a horehronského. Do štvorice je to Čercheňa – rómsky tanečný a spevácky súbor. 

Miestnym a regionálnym folklórom, ale i modernejšími umeleckými produkciami je naplnený Deň obce, ktorý koncom augusta organizuje samospráva spolu s poľnohospodárskym družstvom a Pozemkovým spoločenstvom Urbár. Posledná predvianočná nedeľa patrí Otváraniu dverí Vianoc podtatranských.

Najväčším športovým podujatím, ktorý organizuje Štrba spolu s neďalekou Liptovskou Tepličkou, je Malý štrbský maratón – cestný beh na tridsaťjedenkilometrovej trati. Má za sebou tridsať úspešných ročníkov.

Dedina hospodár a hostiteľ

Striedanie dobrých a zlých časov sa navonok prejavuje na domoch. V priaznivých dobách, keď bolo práce nadostač i nasporených peňazí, padali staré, nepohodlné drevenice. Kto vládal, ten si vytiahol „múranicu“ i na dve poschodia. Daňou industriálnej dobe sú bytovky. K pohodliu Štrbanov prispieva aj to, že obec má kompletne vybudovanú infraštruktúru. Z pôvodných stavieb zostali len dva kostoly - rímskokatolícky a evanjelický a drevenica z roku 1894 aj s pôvodným vybavením – i s veľkou pecou a domácim náradím.

Štrba je už na prvý pohľad starostlivo udržiavaná obec. Preto aj obstála vo dvoch hodnotených kategóriách tohtoročnej súťaže o dedinu roka – ako dedina hospodár a hostiteľ.

„Obec dbá hlavne o úpravu verejných budov, chodníkov, verejných priestranstiev a zelene. zveľaďuje cintorín, rozširuje športoviská,“ komentuje ocenenia starosta. „Keď sme začali s úpravou fasád na obecných budovách, pridali sa cirkvi a vynovili fasády kostolov, potom aj majitelia rodinných domov i obyvatelia bytoviek.“ 

Štrbania si vážia osobnosti, ktoré sa zapísali do histórie obce či už svojím narodením, alebo pôsobením. Nie je ich málo, napríklad Dr. Juraj Curiani, osobný priateľ J. A. Komenského, Dr. Ľudovít Markušovský, objaviteľ nosového zrkadla, Pavel Tomko, básnik a aktivista hnutia evanjelickej mládeže, Miloš Janoška, učiteľ a propagátor tatranskej turistiky, hudobný skladateľ Eugen Suchoň a maliar Martin Benka. Pripomínajú ich aj pamätné tabule v obci.

Ďalšie spomína starosta Michal Sýkora: „Z osobností mimo Štrby mi najviac k srdcu prirástol populárny moravský dirigent Gustáv Brom, ktorý je aj prvým držiteľom čestného občianstva našej obce. V obci pôsobil vyše tridsať rokov. Potom je to známy fotograf Karol Kállay, ale menovať by som mohol veľa ďalších. Z rodákov je to predovšetkým historik a etnograf Dr. Peter Švorc, dlhoročný riaditeľ Podtatranského múzea v Poprade. Napísal scenáre k filmom o Štrbe, niekoľko kníh o histórii obce a inicioval zrod viacerých kultúrnych podujatí. Naučil ma hrdosti k vlastnej obci, zvykom a obyčajom a cez ňu aj k hrdosti na vlastnú krajinu.“

Peter KRÚTKY

Späť