Slabé využívanie ponúkaných možností

Slovensko, 8. 11. 2007 (Verejná správa 22/2007)

Legislatíva Európskej únie dnes ovplyvňuje zhruba 70 % národnej legislatívy členských štátov. Preto je v záujme každého členského štátu ovplyvňovať tvorbu európskej legislatívy tak, aby zohľadňovala aj jeho potreby. Z tohto dôvodu je dôležité, aby každá krajina mala v inštitúciách únie čo najviac svojich občanov. Na základe analýzy, ktorú urobil Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI), analytička tohto inštitútu konštatuje, že Slovensko v tejto oblasti má čo zlepšovať.

V bruselských inštitúciách v súčasnosti pracuje okolo 39 000 úradníkov, z toho Slovákov je približne 500. Najľudnatejšou inštitúciou je Európska komisia s 27 000 úradníkmi, z ktorých je vyše 200 občanov SR. Na niektoré posty v inštitúciách ako napríklad eurokomisár, europoslanci, sudcovia na Európskom súdnom dvore, má Slovenská republika nárok nominovať svojich zástupcov automaticky. Vo väčšine prípadov sa však občania Slovenska dostávajú do európskych inštitúcií cez výberové konania. Európska komisia sa rozhodla zaviesť pre nových členov prechodné obdobie, počas ktorého sú staré členské štáty z výberového procesu do inštitúcií EÚ takmer vylúčené. Pre Slovensko a ďalšie štáty, ktoré do únie vstúpili v roku 2004, trvá zvýhodnené obdobie do roku 2010, pre Bulharsko a Rumunsko do roku 2012. Do tohto obdobia by mali noví členovia v komisii obsadiť približne 3400 miest, z čoho Slovensko 279. Po uplynutí prechodného obdobia už budú naši občania bojovať o úradnícke posty s celou dvadsaťsedmičkou. Využitie prechodného obdobia, v ktorom je konkurencia obmedzená, je preto strategicky veľmi dôležité.

Do tejto chvíle sa Slovensku podarilo v Európskej komisii obsadiť vyše polovicu orientačnej kvóty. Počet obsadených postov by mohol vyzerať na prvý pohľad uspokojivo, pretože sme zhruba v polovici prechodného obdobia. No s týmito počtami sa radíme skôr medzi priemer. Navyše, pri strednom manažmente v porovnaní s ostatnými novými členskými štátmi skôr zaostávame. V napĺňaní svojej kvóty v strednom manažmente sú za nami len Česi a Poliaci. Na druhej strane existujú aj noví členovia, ktorí už pridelenú kvótu v strednom (Cyprus, Estónsko, Lotyšsko) a vyššom manažmente (Cyprus, Maďarsko) prekročili.

Obsadenie manažérskych postov má veľký význam v súvislosti s ďalšou spoluprácou s týmito ľuďmi. Manažéri majú totiž lepší prístup k informáciám o tom, čo sa pripravuje, a majú väčšiu možnosť ovplyvňovať tvorbu európskych stratégií a dokumentov. Zároveň môžu pomôcť pri presadení na konkrétne pozície stážistov alebo uchádzačov o zamestnanie .

Aj obsadenie pozícií na nižšej úrovni je veľmi dôležité nielen z pohľadu súčasnosti, ale najmä budúcnosti. Inštitúcie EÚ sú prísne hierarchicky usporiadané, na vyššie posty sa postupuje v rámci organizácie, a len málokedy sa na manažérsku pozíciu dostáva človek, ktorý nie je zamestnancom týchto inštitúcií. O čo viac je teda našich občanov v nižších pozíciách, o to väčšia je šanca, že o 15 - 20 rokov obsadíme v únii aj väčší počet riadiacich pozícií.

Čo spraviť pre posilnenie nášho zastúpenia

Pri výberových konaniach do Bruselu chýbajú Slovákom zručnosti, ktoré náš systém vzdelávania dlhodobo nestimuluje. Ide o písanie esejí, či prezentačné a komunikačné zručnosti. Problémom je aj aktívne nájdenie si miesta a schopnosť vedieť sa takzvane predať. Pri výberoch na riadiace posty sa ukazuje, že Slovensko má nedostatok kvalitných ľudí. Je to i preto, že rýchlo rastúca ekonomika ponúka pomerne dobre zaplatené riadiace pozície v súkromnom sektore, do ktorých je výberové konanie oveľa menej komplikované, ako do bruselských inštitúcií.

Vo výberových konaniach sú úspešnejší ľudia, ktorí strávili dlhší čas na školách alebo v zamestnaní za hranicami. Štúdium alebo práca v zahraničí umožňuje jednak získanie chýbajúcich zručností, jednak prináša poznatky z práce v medzinárodnom prostredí. Existuje viacero príležitostí, ako nadobudnúť skúsenosti priamo v európskych inštitúciách. Sú to predovšetkým stáže a postavenie národných expertov.

Stáže sú určené predovšetkým pre mladých absolventov vysokých škôl. Každá z európskych inštitúcií poskytuje platené i neplatené stáže. Hlási sa na ne relatívne málo Slovákov. Napríklad na absolventské stáže do Európskej komisie sa v roku 2005 prihlásilo zo Slovenska 0,36 % absolventov vysokých škôl a v roku 2006 to bolo 0,39 %. Je to škoda, pretože počet stážistov v komisii, ktorí môžu byť za Slovensko vybraní, sa odvádza okrem veľkosti krajiny aj od počtu prihlásených na stáž. Nedostatočne je využívaná aj možnosť získania stáže v kabinetoch nominantov. Kabinety sudcov Európskeho súdneho dvora a súdu prvého stupňa, ako aj člena kolégia Dvoru audítorov by zo strany vysokých škôl na Slovensku uvítali intenzívnejšiu spoluprácu, ktorá by viedla k vyššiemu počtu uchádzačov o miesta stážistov. Nevyužité možnosti sa nájdu aj v kabinete slovenského eurokomisára.

Využívanie stáží by malo byť podporované zamestnávateľmi vo všetkých sektoroch, verejnú a štátnu správu nevynímajúc. Absolvent stáže nemusí skončiť ako zamestnanec únie, s nadobudnutým vedomosťami, kontaktmi a znalosťou európskych inštitúcií sa môže vrátiť k pôvodnému zamestnávateľovi. Bude rozumieť tomu, ako európske inštitúcie fungujú, čo a v akom štádiu prípravy dokumentu sa dá presadiť, s kým treba kvôli tomu komunikovať.

Pokiaľ absolvent stáže v Bruseli zostane, môže byť pre pôvodného zamestnávateľa na Slovensku užitočný svojim vplyvom pri tvorbe novej legislatívy alebo v iných otázkach súvisiacich s úniou. To znamená, že pokiaľ sa napríklad pripravujú zmeny týkajúce sa štrukturálnych fondov, tak mesto alebo vyšší územný celok má možnosť získať aktuálne informácie rýchlejšie. Zrozumiteľne a zavčasu podané informácie zvyšujú šancu adekvátne ovplyvniť vznikajúci dokument, respektíve zvyšujú schopnosť pripraviť sa na to, čo daný dokument prinesie a čomu sa bude potrebné prispôsobiť.

Nástroj na budovanie ľudských zdrojov

Druhým zaujímavým nástrojom, ktorý môže členský štát využiť pre budovanie ľudských kapacít v oblasti politík EÚ, je vysielanie národných expertov. Ide o vyslanie odborníka na istú oblasť do inštitúcie EÚ, pričom odborník naďalej zostáva zamestnancom organizácie. Národných expertov by mala primárne vysielať štátna správa a samospráva. Rovnako ako pri stážach, aj národní experti sú buď zdrojom nových vedomostí a kontaktov (ak sa vrátia domov) alebo sa môžu stať kontaktnou osobou pôsobiacou priamo v Bruseli. Na rozdiel od stáží, ktoré trvajú najviac päť mesiacov, sú národní experti vysielaní na minimálne šesť mesiacov a maximálne na štyri roky.

Post národného experta je obsadzovaný cez konkurz. Na rok 2007 bol v EÚ vyčlenený rozpočet na zhruba 700 až 750 národných expertov vyslaných zo všetkých členských štátov. V júni 2007 Slovensko s 30-imi národnými expertmi obsadilo okolo 4 % zo všetkých národných expertov EÚ. Slovensko využíva pozície národných expertov pomerne dobre z hľadiska ich počtu. Menej dobre si počína z hľadiska škály vysielajúcich organizácií. Národní experti sú vysielaní prevažne z ústredných orgánov štátnej správy, z vysokých škôl a z výskumných inštitúcií, vôbec nie sú vysielaní z regionálnej a miestnej samosprávy, z firiem a z mimovládnych organizácií.

Pobyt národného experta v Európskej komisii hradí EÚ, zamestnávateľ musí hradiť jeho základný plat a zdravotné odvody na Slovensku. Národní experti však nie sú pre zamestnávateľa až tak finančne nároční v porovnaní s výhodami, ktoré mu môžu priniesť. Tento postup by mal byť viac využívaný verejnou správou, kde sú finančné zdroje pomerne obmedzené, a kde je nevyhnutné dobudovať ľudské zdroje v oblasti agendy súvisiacej s EÚ. Informácie o konkurzoch na národných expertov sú pravidelne zverejňované na internetovej stránke Ministerstva zahraničných vecí a Stáleho zastúpenia Slovenska pri Európskej komisii . Na MZV SR, na Odbore vnútorných záležitostí a inštitúcií Európskej únie, sa dá získať aj množstvo praktických informácií ako postupovať pri vysielaní národných expertov a aké sú možnosti získania finančnej pomoci.

Experti by mali dostať priestor i doma

Z rozhovorov realizovaných SGI však vyplynulo, že existujú prípady nedostatočne zúročeného potenciálu národných expertov po ich návrate na pôvodné pracovisko. Mnohí slovenskí zamestnávatelia na svojich bývalých zamestnancov po ich odchode do Bruselu zanevrú, namiesto toho, aby s nimi naďalej udržiavali kontakt. K tomu dochádza najmä v štátnej správe, ktorá sa tak ochudobňuje o možnosť získavať informácie z prvej ruky o otázkach, ktoré sú potrebné na ovplyvňovanie tvorby a vzniku dokumentov dôležitých pre danú oblasť pôsobenia. Národný expert by mal po návrate domov dostať priestor uplatniť všetky nadobudnuté skúsenosti a informácie, a samozrejme, mal by byť aj adekvátne ohodnotený. Na ochranu zamestnávateľa, ktorý ho vysiela a investuje do jeho rozvoja, treba zasa vytvoriť jasné pravidlá na udržanie zamestnanca po jeho návrate. Pravidlá by nemali byť príliš prísne, aby zamestnancov od vyslania do zahraničia neodrádzali, no zároveň by zamestnávateľovi mali zabezpečiť návratnosť investície.

Existuje viacero aktivít, ktoré smerujú k posilneniu presadzovania záujmov Slovenska ako členského štátu Európskej únie. Treba, aby tieto aktivity boli viac koordinované všetkými sektormi spoločenského života. Dôležité je, aby si všetky typy organizácií – od štátnej správy, cez verejnú správu až po súkromný a neziskový sektor – aktívnejšie začali budovať svoju pozíciu. Len najširším zapojením inštitúcií z rôznych úrovní štátnej a verejnej správy i ostatných organizácií môže Slovensko plne profitovať z toho, čo Európska únia členským štátom ponúka.

Renáta KRÁLIKOVÁ

Späť