Pochybenia úradníkov samosprávy

Slovensko, 8. 11. 2007 (Verejná správa 22/2007)

Život ukazuje, že ľudia, ktorým sme dali dôveru vo voľbách starostov, primátorov a poslancov zastupiteľstiev niekedy zabúdajú na svoje sľuby. Nie vždy je príčinou zlý úmysel. Riadenie ľudí, organizovanie ich práce v záujme konkrétneho cieľa je mimoriadne zložitý proces. Jeho dôležitou súčasťou je odbornosť nielen na strane toho, kto riadi, ale aj toho, kto služby občanom poskytuje. Práve nedostatočná odbornosť je častou príčinou zbytočných prieťahov v stavebnom konaní, kvôli ktorým občania hľadajú pomoc u ombudsmana.

Podnet tohto druhu podal v regionálnom pôsobisku Kancelárie verejného ochrancu práv v Prešove aj občan, ktorý žiadal o preskúmanie správnosti a predovšetkým ústavnosti postupu mesta, konajúceho ako stavebný úrad vo veci vyvlastnenia nehnuteľností – stavieb a pozemkov. Jeho nehnuteľnosť bola vyvlastnená kvôli výstavbe komunikácie rozhodnutím z decembra 2000. Danú komunikáciu však nikdy nepostavili.

Preskúmaním podnetu verejný ochranca práv zistil, že kompletný spisový materiál vedený na meno manželky občana, ktorý podnet podal, bol z dôvodu novelizácie stavebného zákona (ustanovenie § 142a) delimitovaný v auguste 2005 z mestského úradu na krajský stavebný úrad ako vecne príslušný orgán štátnej správy.

Manželka občana ako oprávnená fyzická osoba v auguste 2004 požiadala o zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia, čím sa vlastne začalo správne konanie podľa ustanovení § 116 ods. 1 a § 140 stavebného zákona a § 18 správneho poriadku. V rámci neho malo mesto ako stavebný úrad vydať v predmetnej žiadosti meritórne rozhodnutieso všetkými náležitosťami, ktoré ustanovuje § 47 správneho poriadku. K tomu však nedošlo ani ku dňu odovzdania spisového materiálu krajskému stavebnému úradu (august 2005).

Namiesto toho začalo mesto konanie o návrhu na povolenie obnovy konania. A to aj napriek skutočnosti, že manželka občana výslovne žiadala zrušiť vyvlastňovacie rozhodnutie, pretože nehnuteľnosti sa nevyužívajú na účel, pre ktorý boli podľa § 116 ods. 1 stavebného zákona vyvlastnené.

Povinnosť rozhodnúťv predmetnej veci (to znamená vo veci zrušenia vyvlastňovacieho rozhodnutia) v zákonom stanovenej lehote mestu jednoznačne vyplývala z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 71/1976 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, pričom 60-dňová lehota nebola predĺžená ani druhostupňovým orgánom.

Porušenie základného práva manželky sťažujúceho si občana bolo o to závažnejšie, že na povinnosť konať v tejto veci upozornil mesto vo svojom stanovisku už krajský stavebný úrad v septembri 2004.

Vybavenie až po zaplatení?

Nevidiaca dôchodkyňa zo stredného Slovenska, navyše odkázaná na invalidný vozík, napísala verejnému ochrancovi práv o svojich problémoch so susedom. Pod jej domom má už dvadsať rokov uložené v zemi dve rúry.Cez ne tečie odpadová voda, ktorú sused vypúšťa do priekopy pred dom, v ktorom dôchodkyňa žije. Ona a jej rodina preto už prestala používať studňu v blízkosti priekopy. Starosta jej povedal, že o probléme vie, ale vo veci nekoná.

Sused má hneď pri dome dôchodkyne vysadené aj stromy, čo podľa nej spôsobuje, že dažďová voda steká po múroch. V dome majú vlhko, v múroch sa začali robiť otvory, cez ktoré vnikajú potkany. Keď jej manžel bol opäť za starostom, ten mu údajne povedal: „Dokiaľ ja budem v obci starosta, Ty, Jano, s tým nič neurobíš.“

V roku 2003 komisia pre ochranu verejného poriadku pri obecnom úrade vybavovala ústnu sťažnosť občianky písomne. Jej opakovanú sťažnosť v tej istej veci z októbra 2004 predložil starosta na rokovanie obecného zastupiteľstva. To uznesením rozhodlo, že sťažnosť bude prešetrená až po zaplatení správneho poplatku.

Ak občan opakuje sťažnosť v tej istej veci, postup orgánu verejnej správy upravuje ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach. V takomto prípade orgán verejnej správy prekontroluje, či pôvodná sťažnosť bola správne vybavená a výsledok kontroly oznámi písomne sťažovateľovi.

Jednoznačne možno povedať, že podľa § 23 cit. zákona o sťažnostiach trovy, ktoré vznikli sťažovateľovi v súvislosti s podaním, prešetrením a vybavením sťažnosti, znáša samotný sťažovateľ. Ale trovy, ktoré pri podaní, prešetrení a vybavení sťažnosti vznikli orgánu verejnej správy, znáša tento orgán,na čo verejný ochranca práv starostu obce upozornil.

Na opakovanú sťažnosť invalidnej dôchodkyne v marci 2006 starosta obce už odpovedal bez toho, aby žiadal od nej poplatok.

Späť