Putovanie za palácmi

Slovensko, 8. 11. 2007 (Verejná správa 22/2007)

Možno ste si všimli, že počas výletov na západ od Iráklia sme sa nezmienili o žiadnej zo starovekých stavieb, ak len nerátame cestu na polostrove Rodópou postavenú Traianovými vojakmi. To nie je náhoda. Hoci i v západnej časti ostrova je množstvo archeologických pamiatok, ktorých vek je solídny, predstavitelia najstaršej európskej civilizácie si budovali svoje sídla od dnešného Iráklia na juh a na východ. Najslávnejšie sídlo Knóssos sme už navštívili, zostáva aspoň letmo sa pozrieť do ďalších troch, ktoré doteraz archeológovia tiež vyniesli na svetlo sveta.

Festós

Druhý zo starovekých palácov – Festós (Faistos) – leží v blízkosti hlavnej cesty šesťdesiatšesť kilometrov juhozápadne od hlavného mesta. Dvadsať kilometrov predtým však budete prechádzaťzvyškami mesta Górtis, ktoré v dejinách Kréty a starogréckeho sveta malo tiež významné postavenie. Dlho súperilo s Knóssosom o nárok stať sa centrom Kréty, až z neho Rimania, znechutení zo vzájomných sporov krétskych miest a vladárov urobili v roku 68 pred n. l. hlavné mesto tejto časti svojej ríše. Jeho pôdorys a architektúra teda zodpovedá realtívne novšej dobe a podobá sa viac na starý Rím, ako na staroveké krétske paláce. Ak budete mať záujem, bližšie vás do funkcie pôsobivých zvyškov jednotlivých stavieb zasvätí profesionálny sprievodca, ktorého si môžete na mieste obstarať. V každom prípade tu vyhľadajte azda najvzácnejšiu pamiatku: do kamenného kvádru vyrytý mestský zákonník Górtisu. Je to najstarší známy mestský zákonník v Európe, pochádza z piateho storočia pred n. l. a obsahuje pravidlá, ktorými sa vtedajšie obyvateľstvo riadilo pri sobášoch, rozvodoch (už vtedy!), znásilneniach, ublížení na tele, dedičstva či vlastníctva majetku. Mesto zničili Arabovia pri svojich nájazdoch v 7. storočí nášho letopočtu tak, že už nikdy nebolo obnovené.

Po krátkej zástavke, ktorú iste neoľutujete, môžete pokračovať k palácu vo Festóse, ktorý bol postavený, rovnako ako Knóssos, už 1900 rokov pred naším letopočtom a aj jeho neskoršie osudy – zničenie a znovuvybudovanie – boli rovnaké. Rozlohou sice nedosahuje ani polovinu jeho veľkosti, zato leží na vyvýšenine uprostred najúrodnejšej krétskej roviny Messara s olivovými hájmi a zelenými poliami. Z dobre zachovaných pozostatkov paláca na tejto vyvýšenine dovidíte široko-ďaleko, až na vrcholky pohoria Ídi v západnej časti ostrova. V klenotnici paláca sa našiel hlinený Disk z Festósu, jedna z najvzácnejších pamiatok z úsvitu našich dejín, vystavený dnes spolu s inými v iráklijskom múzeu. Pochádza z roku 1600 pred n. l. a je pokrytý znakmi hieroglifického písma, ktoré dodnes vedci nerozlúštili.

V tesnej blízkosti paláca Festós sú pozostatky ďalšieho osídlenia z roku 1550 pred n. l. – Agia Triada – vyznačujúceho sa pozostatkami jediného trhoviska z doby bronzovej. Pochopiteľne, že ani toto miesto by ste nemali obísť, najmä ak k nemu vedie chodník cez pomarančové háje. No a keď sa potom autom posunutie vedľajšou cestou dvanásť kilometrov až k moru, čaká na vás ďalší z nádherných morských zálivov, opradený starovekými legendami, ale povestný aj z novších čias, záliv Mátala. Pripomeňme si, že práve tu opäť vkročil na krétsku pôdu Zeus s fénickou princeznou Európé, keď ju uniesol z jej vlasti. Odtiaľto s ňou odišiel do Górtis, kde splodili syna Mínóa, prvého Európana a najmocnejšieho vládcu na Kréte...

Mátala bola svojho času prístavom Festósu. Dnes tamojšia pláž patrí k najvyhľadávanejším miestam oddychu a kúpania na južnom pobreží Kréty. Svoj pôvab má i rovnomenné mestečko so starou rybárskou štvrťou či skalnými jaskyňami, ktoré Rimania využívali ako hroby. V šesťdesiatich rokoch minulého storočia sa mestečko i jaskyne stali obľúbeným miestom pobytu hippies (detí kvetov) z celého sveta.

Mália

Za tretím z palácov, ktorý stál v Málii, sa môžeme vydať z Iráklionu opäť po rýchlej Národnej ceste smerom na východ. Stačí nám prejsť iba necelých štyridsať kilometrov. Ale i tentoraz vám odporúčame pred dosiahnutím hlavného cieľa aspoň jednu odbočku asi dvadsaťpäťkilometrov na juh, kde takmer v geometrickom strede vnútrozemia vo výške necelých tisíc metrov je najväčšia náhorná plošina na Kréte zvaná Lassithi. Je rovná ako stôl a má rozmery približne desať krát päť kilometrov. Vo vyše dvojtisícmetrových výškach ju lemuje pohorie podobné našim Vysokým Tatrám a pod úpätím vrchov po celom obvode schodné cesty. Pre úrodnosť pôdy a pretože plošina bola takmer dokonale ukrytá pred nájazdníkmi, ktorí sa neustále pokúšali Krétu drancovať a ovládnuť, domorodé obyvateľstvo tento kúsok zeme husto osídlilo. Dodnes tu je okolo dvadsať dediniek s rôznymi atrakciami. Turisti sem však smerujú predovšetkým kvôli veľkej krápnikovej jaskyni Dikteon.Tiežju už poznáme, veď podľa legendy v nej porodila Kronova manželka Rheia samotného Dia, otca všetkým gréckych bohov a veľkého záletníka. A ako ukázali archeologické nálezy, Kréťania si toto miesto zrodu Dia odjakživa uctievali darmi v podobe sošiek a dvojitých sekier. Pri jaskyni treba rátať asi s dvadsaťminútovým výstupom k jej vchodu, aspoň s dvoma hodinami jej prehliadky a najmä s veľkým rozdielom medzi teplotou v podzemí a horúčavami na povrchu.

Staroveký palác Mália, z toho istého obdobia ako predošlé dva, leží na opačnej strane od Národnej cesty, na pobreží mora uprostred olivovníkových hájov. Zvyšky paláca, ktorý mal 350 miestností, si prezriete za púhu hodinku. V jeho blízkosti je nielen rovnomenné mestečko plné turistov, ale opäť krásne piesočnaté pláže. Na jednej z nich, v zálive a v dedinke Sísi, nájdete popri osviežujúcom kúpeli aj množstvo taverničiek či terás v takpovediac radovej zástavbe, jednu krajšiu od druhej, s veľkým výberom jedál a nápojov. Pre majetnejších tu postavili aj prepychový hotel s palmami. Pri návrate na hlavnú cestu vás bude lákať ukazateľ do typickej krétskej osady. Takú ovšem nájdete aj bez ukazateľov i na iných miestach Kréty, keď sa pustíte do vrchov vo vnútrozemí, ako to urobíme o chvíľku aj my.

Najvzdialenejším cieľom pre jednodenný výlet na východ by mohlo byť jedenásťtisícové mesto Ágios Nikólaos, ktoré od hlavného mesta Kréty delí zhruba sedemdesiat kilometrov. Rýchlostná cesta či diaľnica zatiaľ končí práve pri ňom. Patrí k mestám, kde sa turizmus uchytil už v počiatkoch, preto v ňom moderná výstavba a architektúra má v pomere k jeho veľkosti väčšie zastúpenie, ako inde. K atrakciám staršieho dátumu patrí prepojenie prístavu počas panstva Turkov v roku 1870 so sladkovodným jazerom. Prepojenie urobili kanálom dlhým 61 a širokým len dvanásť metrov, takže ho mohli bez ťažkostí prekryť mostom, ktorý prakticky splýva s okolitými ulicami. V údajoch o jazere sa opakuje magická šesťdesiatka: v priemere má púhych 60 metrov, ale je takisto, ba ešte o trochu viac – 64 metrov hlboké. Okolie jazera s množstvom príležitostí posedieť si a zajesť na čerstvom vzduchu patrí medzi najkrašie v meste a prakticky tvorí jeho centrum. Navyše v blízkosti premostenia kanálu je tiež Archeologické múzeum s pamiatkami na mínójskú dobu, antiku i stredovek.

Mesto sa stalo vyhľadávané turistami vďaka veľkému zálivu s čistučkou vodou, členitým probrežím a množstvom pláží smerom na juh i na sever. Atraktívne sú najmä pláže na sever od mesta, ťahajúce sa v dĺžke jedenásť kilometrov až po mestečko Eloúnda, ktoré je úzkou hrádzou prepojené s ostrovom Spinalónga. Z celej Kréty naň organizujú zájazdy, aby si jeho účastníci mohli pozrieť priestory, v ktorých v rokoch 1903 až 1956 izolovali až do smrti malomocných ľudí. Žili a umierali však nie na tomto ostrove, ale v pevnosti pokrývajúcej celý povrch minatúrneho ostrovčeka v tesnej blízkosti severného cípu Spinalóngy.

Keď po dlhšom alebo kratšom blúdení vyjdete z Ágios Nikólaos smerom na Eloúnda, zažijete úžasný pocit z cesty stúpajúcej popri celom pobreží do stále vyšších polôh. Aj spoza volantu sa vám naskytajú krásne výhľady na menšie zálivy a pláže na mori, ako na dlani máte i samotný ostrov Spinalónga s vedľajšou pevnosťou. Ku niektorej z pláží môžete zísť a osviežiť sa kúpaním. Po príchode a pobudnutí v mestečku Eloúnda vám vrelo odporúčame nevracať sa tou istou cestou naspäť, ale nebojácne vyraziť autom do ešte väčších výšok a vrátiť sa oblúkom cez vrcholky hôr na diaľnicu až pri meste Neápolis. Možno sa vám bude chvíľami zvierať žalúdok z hlbokých roklín po stranách uzučkej a kľukatej cesty a najmä z obavy, kam uhnete, ak sa spoza najbližšieho rohu v protismere nebodaj vynorí ďalší odvážlivec, ale stojí to za to. Čoskoro prejdete niekoľkými horskými dedinkami s obyvateľmi, ktorí vari jakživ nezišli dole, lopotia sa na skalnatých políčkach a oddychujú na priedomí či v dedinskej taviarničke. Tá má stoly pri jedinej uličke, ktorou musíte prejsť opatrne i vy, sledovaní udiveným zrakom domácich. Ako všetci tvrdo pracujúci ľudia žijúci v skromných pomeroch a spätí s prírodou, oplývajú dobrodušnosťou a ochotou k porozprávaniu sa. Takže ak chcete naozaj zažiť dotyk s ľuďmi a prostredím, ktoré je pre Krétu typické a tvorí jej nepomíňajúcu podstatu, vydajte sa tadiaľto alebo do iných naoko neprístupných končín. Nemusia byť nijako atraktívne označené a pritom sú pár kilometrov od mora a asfaltových ciest…

Káto Zákros

Aj cesta za posledným zo starovekých palácov – Káto Zákros – je trochu náročnejšia. Treba sa pripraviť nielen na to, že z diaľnice prejdete na staršiu cestu, ale rátať i s tým, že za prístavným mestom Sitiá musíte pokračovať po ceste ešte nižšej kategórie. Ako sa to stalo pri našich výletoch takmer pravidlom, znova vás chceme počas cesty k hlavnému cieľu upozorniť i na možnosť odbočenia. Tentoraz k pamiatkovo chránenej a jedinej palmovej pláži karibského typu – Vái. Pravdaže, nemôžeme si odpustiť poznámku, že aj inde sa na plážach vyskytujú palmy a kúpanie je nemenej pekné. A že tu, ako pripomínajú dokonca i niektoré príručky, je parkovisko takmer rozľahlejšie než palmový háj a na pláži ležia turisti hlava pri hlave.

Zatiaľ čo Vái leží v severnom cípe východného pobrežia Kréty, za starovekým palácom Káto Zákros musíte potom zísť dolu na juh, asi do stredu tohto pobrežia. Aj tento palác pochádza z rovnakého obdobia a ležal blízko mora, ako ostatné tri. Objavili ho a vykopali ako posledný – až v šesťdesiatich rokoch minulého storočia. Palác a priľahlé osídlenie bolo na rozdiel od predošlých zároveň aj prístavným mestom s množstvom budov a dláždenými ulicami. Z tohto prístavu plávali obchodné lode Kréťanov predovšetkým do Egypta a na Blízky východ. Hoci palác svojou rozlohou zaberá len asi tretinu paláca v Knóssose a mal len 300 miestností, ich usporiadanie okolo centrálneho nádvoria je rovnako dômyselné. Množstvo ubytovacích a ceremoniálnych priestorov, remeselníckych dielní, schodíšť a skladíšť takisto vytvára komplex pripomínajúci labyrint, dodnes zreteľný na pôdoryse vykopávok. Aby ste však neboli po dlhej ceste sem alebo aj z predošlých dvoch palácov sklamaní, treba si vopred uvedomiť rozdiel medzi nimi a Knóssosom. Nespočíva len vo veľkosti. Rozdielnosť dojmov vytvára najmä skutočnosť, že zásluhou anglického archeológa Arthura J. Evansa bol palác v Knóssose čiastočne zreštaurovaný. Kvôli vystupňovaniu zážitku zo svedectiev starovekej civilizácie možno urobíte lepšie, ak si najskôr pozriete zvyšky palácov vo Festóse, Malii a Káto Zákros, a až potom navštívite ich slávnejšieho a výstavnejšieho rovesníka v Knóssose.

A čo je najdôležitejšie: nemyslite si, že v päťdielnom putovaní po stopách starovekej civilizácie a po súčasnej Kréte sme stihli aspoň vymenovať všetko, čo stojí za pozornosť turistu a človeka, dychtiaceho po poznávaní a zároveň po oddychu. Dopustili by ste sa veľkého omylu. Upozornili sme iba na niektoré pozoruhodné miesta z mnohých, predovšetkým na tie, ktoré sme stihli sami zhliadnuť. Teda zďaleka nie na všetky, ktoré by si to zaslúžili. Odkrývaných miest so starovekými stavbami a pamiatkami pribúda, poznatky o nich sa neustále spresňujú. Kláštorov a kostolov je na ostrove tisícka, pláže i zákutia na kúpanie sa prakticky nedajú spočítať, nieto obísť. A všetko je vždy jedno vedľa druhého alebo tretieho, v najtesnejšom susedstve. Nikde inde na svete sa s niečím podobným na takom malom kúsku zeme uprostred mora nestretnete. Naši predkovia si vedeli vybrať, kde žiť!

Kréta je ideálne miesto na to, aby ste tu oddychovali, nechali sa strhnúť príbehmi z gréckych mýtov a legiend, a zároveň na vlastné oči poznávali najstaršie dejiny európskej civilizácie a kultúry, teda aj naše vlastné dejiny.

Kréta – Bratislava, jún 2007

Milan HOLUB

Späť