Nerovnosť v právach starších občanov

Slovensko, 3. 12. 2007 (Verejná správa 23/2007)

Október patril u nás už tradične starším ľuďom. Okrem úcty, ktorá im právom patrí, sa ani v tomto období neprestali stretávať s množstvom ťažkostí a problémov. Aj verejný ochranca práv si vypočul od starších ľudí veľa sťažností na porušovanie ich práv. Život im často komplikuje napríklad tzv. prekvalifikovanie ich dôchodkovej dávky.

V tejto súvislosti sa do ťažkej situácie dostala bývalá učiteľka, ktorá nasledovala manžela – inžiniera do Angoly. Spolu s ostatnými expertmi z bývalého Československa a ich rodinami prežila v tejto krajine dramatické chvíle v zajatí militantných frakcií. Hoci sa ich príbeh skončil šťastne a vrátili sa domov, kde ich za statočnosť vyznamenali, kruté zaobchádzanie počas zajatia zanechalo stopy na ich zdraví. Žena musela odísť do invalidného dôchodku. Jej manžel bol na tom ešte horšie. Od novembra 2004 je odkázaný na dvadsaťštyrihodinovú starostlivosť manželky. Žiadosť o príspevok na opatrovanie jej však úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamietol s odôvodnením, že je invalidnou dôchodkyňou. Hoci po dosiahnutí veku 60 rokov dostala od Sociálnej poisťovne potvrdenie, že je v starobnom dôchodku, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sa odvoláva na novelizáciu zákona o sociálnej pomoci, podľa ktorej bude stále invalidnou dôchodkyňou. „Mám dojem,“ napísala verejnému ochrancovi práv, „že pracovníci úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nemajú záujem pomôcť, ale komplikovať celú situáciu.“

Prekvalifikácia dôchodkov spôsobila problémy aj občanovi, ktorému v apríli 2002 úrad práce, sociálnych vecí a rodiny priznal peňažný príspevok za opatrovanie matky. V novembri 2003 splnil zákonom určené podmienky na výplatu invalidného i starobného dôchodku. V súlade s platnou právnou úpravou mu vyplácali len vyšší dôchodok, v tomto prípade invalidný. Rozhodnutím príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny mu však vo februári 2004, po nadobudnutí účinnosti novely zákona o sociálnej pomoci, peňažný príspevok za opatrovanie nielen odobrali, ale v druhom rozhodnutí z februára 2005 mu úrad uložil aj povinnosť peňažný príspevok za obdobie od mája 2004 do januára 2005 vrátiť. Proti obidvom rozhodnutiam sa občan, ktorý požiadal o pomoc verejného ochrancu práv, v zákonom určenej lehote odvolal.

Po preskúmaní podnetu verejným ochrancom práv odvolací orgán rozhodnutie o povinnosti vrátiť peňažný príspevok za opatrovanie zrušil ako nezákonné. Vo veci odobratia peňažného príspevku za opatrovanie však odvolanie zamietol.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny sa v stanovisku, ktoré si verejný ochranca práv vyžiadal, odvolávalo na Usmernenie a odporúčaný postup č. 6-4/2005 z 22. apríla 2005:aj keď sa invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ktorého poberateľ pred týmto dátumom dovŕšil najmenej 60 rokov (v prípade muža) alebo vek najmenej 57 rokov (v prípade ženy), od 1. januára 2005 považuje za starobný dôchodok, občan nestráca status invalidného dôchodcu. Takýto občan sa aj naďalej považuje za osobu, ktorá bola uznaná invalidnou podľa predpisov účinných pred januárom 2004, a teda naďalej nespĺňa jednu zo základných podmienok na poskytovanie peňažného príspevku za opatrovanie.

Právny názor Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny vychádzal z toho, že ide len o formálne premenovanie invalidného dôchodku na starobný dôchodok, aby sa jeho výplata zabezpečila zo základného fondu starobného poistenia.

S týmto právnym názorom, ani s doplňujúcim stanoviskom vtedajšieho ministra práce, sociálnych vecí a rodiny sa verejný ochranca práv nestotožnil. Podľa jeho názoru uplatňovaním takého postupu dochádza k znevýhodneniu časti poberateľov peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, pri ktorých sa berie do úvahy aj zdravotný stav, hodnotený podľa predpisov o sociálnom poistení. Z tohto dôvodu po vymenovaní novej vlády požiadal ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny o nápravu. Jej dosiahnutie bolo aj cieľom stretnutia zástupcov Kancelárie verejného ochrancu práv so zodpovednými pracovníkmi rezortu práce.

Podľa verejného ochrancu práv vydaním spomínaného usmernenia a odporúčaného postupu, ako aj metodického usmernenia došlo k porušeniu práva definovaného v článku 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Jedna skupina starobných dôchodcov sa bez racionálneho zdôvodnenia ocitla v nerovnakom postavení voči inej skupine starobných dôchodcov.

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny verejnému ochrancovi práv prisľúbila, že počas tohto volebného obdobia pripravínovú právnu úpravu peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych služieb pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím. Jej súčasťou bude aj upravenie podmienok poskytovania peňažného príspevku za opatrovanie pre všetky osoby jednotne, bez ohľadu na to, aký dôchodok poberajú.

Späť