Vyhliadky globalizovanej ekonomiky

Slovensko, 3. 12. 2007 (Verejná správa 23/2007)

Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied sa rozhodol pravidelne a v koncentrovanej podobe oboznamovať podnikateľskú sféru i širšiu odbornú verejnosť s problémami, príležitosťami a výzvami svetovej ekonomiky. Dlhodobý projekt odštartoval minulý rok a v tomto roku už vydal druhú publikáciu s výberom aktuálnych poznatkov o najnovších trendoch a javoch globalizácie, z ktorých možno vychádzať pri zvyšovaní konkurencieschopnosti Slovenska. Vedúci výskumného tímu, hosťujúci docent Dr. Ing. Menbere Workie Tiruneh, PhD., predstavuje vo svojom článku časť týchto poznatkov.

Vývoj svetovej ekonomiky z hľadiska ekonomického rastu bol v roku 2006 tak ako v predchádzajúcich troch rokoch veľmi priaznivý. Z historického hľadiska možno predchádzajúce roky považovať za jedny z najlepších po šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Odhady Medzinárodného menového fondu a iných inštitúcií naznačujú, že ekonomický rast sveta by mal v rokoch 2006, 2007 a 2008 dosiahnuť 4,9 percenta. To je síce menej v porovnaní s rokom 2005, keď svet zaznamenal ekonomický rast na úrovni 5,4 percenta, ale v porovnaní s dlhodobým priemerom možno súčasný ekonomický rast považovať za významný pokrok. K hlavným faktorom, ktoré viedli k spomaleniu rastu svetovej ekonomiky, patrí pokles ekonomického rastu v Spojených štátoch amerických, najmä vplyvom nepriaznivého vývoja cien nehnuteľností, lebo sa výrazne znížil dopyt. Tak ako v mnohých predchádzajúcich dekádach, aj v rokoch 2006 a 2007 došlo z hľadiska ekonomického rastu k disparitám. Rovnako existujú rozdiely, pokiaľ ide o kľúčové determinanty ekonomického rastu v rôznych regiónoch, zoskupeniach či krajinách v rámci tých istých regiónov či zoskupení.

Veľkosť a zdroje rastu

Ekonomický rast v západnej Európe v roku 2006, ktorý bol na úrovni 2,6 percenta (čo je najrýchlejší rast od roku 2000), bol vyvolaný predovšetkým rastom agregátneho dopytu. Zvýšenie zamestnanosti a príjmov následne viedli k rastu spotrebných výdavkov. Podľa odhadov finančnej skupiny Merril Lynch je zisk korporácií v západnej Európe dokonca najvyšší za posledných dvadsať rokov, čo by malo stimulovať investície v týchto ekonomikách aj v nasledujúcich dvoch rokoch. Tento rastový trend by mal aj podľa odhadov Medzinárodného menového fondu v rokoch 2007 a 2008 pokračovať. Od najväčšej ekonomiky Európy, Nemecka, sa v tomto roku očakáva rast hrubého domáceho produktu na úrovni 1,8 percenta, čo je viac, než sa prognózovalo pred rokom. Vývoj v ďalších krajinách regiónu by mal tiež pokračovať v priaznivom trende. Kľúčovú úlohu by mali aj naďalej zohrávať napríklad Nórsko a Švédsko, ktoré vykazujú relatívne vysoký rast v regióne. V obidvoch krajinách pokračuje priaznivý vývoj na trhu s úvermi a ich trhy práce sú stabilné.

Pokiaľ ide o krajiny eurozóny, aj keď zoskupenie by malo v roku 2007 dosiahnuť ekonomický rast na úrovni 2,3 percenta, tempo rastu by sa malo spomaliť. Bude to najmä v dôsledku zvýšenia úrokových sadzieb ako reakcie na postupne rastúcu mieru inflácie, ale aj pod vplyvom zvýšenia úrokových sadzieb v iných ekonomikách. Vysoké úrokové sadzby môžu viesť k zníženiu ziskov korporácií, k poklesu miery investícií a následne k spomaleniu ekonomického rastu a zvýšeniu miery nezamestnanosti. Okrem reštriktívnej menovej politiky môžu v nasledujúcich rokoch ekonomický rast v eurozóne spomaliť aj nadhodnotené ceny nehnuteľností, najmä v Írsku, Španielsku, Francúzsku a Veľkej Británii.

Jedným z kardinálnych problémov eurozóny naďalej zostáva vysoká miera nezamestnanosti. Ale aj v tejto oblasti sa dosiahol pokrok. Podľa odhadov MMF a OSN došlo v eurozóne k zlepšeniu situácie na trhu práce. Najmä pod vplyvom relatívne vysokého ekonomického rastu, ktorý umožnil zníženie miery nezamestnanosti na 7,6 percenta ku koncu roka 2006, čo je najlepšia hodnota za posledných pätnásť rokov.

Očakáva sa, že najväčšia ekonomika sveta – americká - bude v rokoch 2007 a 2008 rásť pomalšie ako v predošlých rokoch. Za najväčšie problémy jej ekonomického rastu sa považujú: prudký pokles cien nehnuteľností (v priebehu roka 2007 klesol predaj bytov), vysoká vonkajšia nerovnováha a finančné dôsledky americkej zahraničnej politiky. Dobrou správou je to, že aspoň z krátkodobého hľadiska by pokles ekonomického rastu USA nemal viesť k výraznému spomaleniu globálneho rastu, najmä vďaka vysokému rastu rozvojových a rozvíjajúcich sa ekonomík.

Pokiaľ ide o nové členské štáty Európskej únie, pre ne bol rok 2006 v priemere úspešný, aspoň z hľadiska ekonomického rastu, a vysoký rast sa očakáva aj v roku 2007. Medzi hlavné faktory rastu tohto zoskupenia patrí priaznivé vonkajšie prostredie, najmä relatívne vysoký ekonomický rast západnej Európy a prístup k lacnejšiemu kapitálu. Okrem toho, tak ako v západnej časti Európy, aj tieto ekonomiky profitovali z priaznivého vývoja domáceho dopytu. Rizikom ostáva udržateľnosť súčasného rastu, keďže podobne ako v iných oblastiach aj tu dochádza k postupnému zvyšovaniu úrokových sadzieb a v súčasnosti nadhodnotené euro by mohlo pribrzdiť ekonomický rast eurozóny v roku 2007.

Vývoj na trhu práce

Paradox relatívne vysokého rastu svetovej ekonomiky spočíva v tom, že nebol sprevádzaný výrazným znížením miery nezamestnanosti. Práve naopak, počet nezamestnaných vo svete sa zvýšil zo 188 miliónov v roku 2003 na 195 miliónov v roku 2006. Odhady Medzinárodnej organizácie práce poukazujú na to, že absolútna chudoba vo svete pretrváva. V roku 2006 počet pracujúcich ľudí s denným príjmom jeden dolár (v absolútnom vyjadrení) predstavuje takmer 500 miliónov a s príjmom dva doláre takmer 1,37 miliardy.

Samozrejme, v miere nezamestnanosti medzi regiónmi existuje značná disparita. Stredný východ a severná Afrika naďalej ostávajú regiónmi nielen s najväčšou mierou nezamestnanosti (kde v roku 2006 takmer 12 % pracovnej sily bolo bez práce), ale majú aj najnižší pomer zamestnanosti k populácii a najnižšiu mieru zapojenia do pracovného procesu vo svete (53,9 percenta v roku 2006). Za hlavnú príčinu nízkej miery pracovnej účasti sa považuje predovšetkým nízka miera partici pácie žien (29,5 percenta v roku 2006). Subsaharská Afrika naďalej ostáva spomedzi rozvojových regiónov druhým regiónom s najväčšou mierou nezamestnanosti (9,8 % v roku 2006). Za hlavné príčiny nárastu nezamestnanosti sa považujú rast populácie a pokles globálneho podielu regiónu na medzinárodnom obchode, najmä kvôli nízkej produktivite práce a nízkej miere pridanej hodnoty. Situácia na trhu práce v Latinskej Amerike ostala takmer na úrovni roka 2005 (osem percent). Miera chudoby pracujúcich sa oproti roku 2003 zmiernila. Napriek tomu ešte stále takmer jedna tretina zamestnaných žije v domácnostiach s príjmom menším ako dva doláre na člena.

Z hľadiska miery nezamestnanosti nezaznamenala výrazný pokrok ani stredná a východná Európa, ani iné vyspelé ekonomiky. Miera nezamestnanosti v strednej a vo východnej Európe ostala na úrovni 9,3 percenta v roku 2006. Vo vyspelých ekonomikách došlo k miernemu poklesu miery nezamestnanosti na úroveň 6,2 percenta. Ale tak ako v rozvojových regiónoch, aj tu existujú značné rozdiely medzi krajinami a zoskupeniami. Miera nezamestnanosti v roku 2006 ostala nad 7,5 percenta v Taliansku, Estónsku, Nemecku, Francúzsku, Izraeli, Česku, Fínsku, Grécku, Lotyšsku, Litve, Španielsku, Slovensku a Poľsku. Napriek tomu je evidentné, že v eurozóne miera nezamestnanosti v priemere poklesla dosť výrazne. Otázkou ostáva jej udržateľnosť, pretože hospodárska politika v samotnej eurozóne sa sprísňuje kvôli obávam z narastajúcej miery inflácie.

Výzvy a riziká

V širšom kontexte existuje vyše dvadsať oblastí, ktoré v nasledujúcich desiatich rokoch možno považovať za rizikové v budúcom fungovaní svetovej ekonomiky, ako aj vo vývoji spoločnosti.

V prvom rade sú tu ekonomické riziká, ktoré zahŕňajú: ropné šoky, prerušenia dodávok energie; vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie USA a možný prudký pokles amerického dolára; možný pokles čínskej ekonomiky ako dôsledok jej súčasnej prehriatosti a následne nárast protekcionizmu; fiškálnu krízu v dôsledku nepriaznivého demografického vývoja a možný nárast daňového zaťaženia, ktorý by viedol k spomaleniu globálneho rastu; volatilitu ceny finančných aktív a možné následné zvýšenie zadlženosti.

Do hry vstupujú aj geopolitické riziká, v prvom rade medzinárodný terorizmus, ktorý nielenže narúša ekonomické aktivity, ale aj odpútava pozornosť sveta od iných dôležitejších globálnych rizík, ako sú klimatické zmeny a chudoba. Sem patrí aj rozširovanie vývoja, výroby a predaja zbraní hromadného ničenia, ktorá ohrozuje medzinárodné zmluvy o nešírení nukleárnych zbraní. Hrozbou je zlyhávanie štátov, ktoré vytvárajú politické vákuum a tým zvyšujú riziko globálnej bezpečnosti, nárast medzinárodnej kriminality a korupcie, ktoré dávajú organizovanému zločinu zelenú v globálnej ekonomike, pokračujúci konflikt na Blízkom východe a vojna v Iraku. Počítať treba i s rastúcim odporom voči globalizácii a možným návratom k presadzovaniu princípu národného štátu, aj s nárastom protekcionizmu, ktorý môže spomaliť globálny obchod.

Sú tu aj technologické riziká, medzi ktoré môžeme zaradiť poruchy kritickej infraštruktúry informačnej technológie. Takéto mimoriadne udalosti môže spôsobiť počítačová kriminalita, teroristický útok i technické zlyhanie. Následkom je dominový efekt v oblastiach, ktoré závisia od informačných technológií. Môžu sa zastaviť dodávky energie a vody, doprava, vypadnú bankové a finančné služby.

Pretrvávajú environmentálne riziká - klimatické zmeny, nedostatok pitnej vody, prírodné katastrofy súvisiace s tropickými búrkami, so zemetrasením a záplavami.

Uvedené i ďalšie riziká a ich široké súvislosti sú varovným signálom a svedčia o krehkosti i zraniteľnosti svetovej ekonomiky. Je to tak napriek obrovskému technologickému pokroku, najmä v kontexte globalizácie, kde priaznivé multiplikačné efekty, alebo naopak, negatívne externality akejkoľvek krízy v jednej krajine alebo regióne majú okamžitý vplyv na ostatný svet. Práve preto globalizácia svetovej ekonomiky nemôže byť založená iba na úzkej spolupráci v oblasti produkcie, obchodu a financií, ale musí brať zreteľ na širokospektrálne aspekty globálnych vzťahov.

Menbere WORKIE TIRUNEH

Späť