Pevná uzda pre atómového tátoša

Slovensko, 4. 12. 2007 (Verejná správa 24/2007)

Kým v apríli 1986 nevybuchla černobyľská atómová elektráreň, len úzky okruh odborníkov si dokázal reálne predstaviť, akú skazu môže spôsobiť aj mierový atóm. Vo svete rozdelenom studenou vojnou mala otázka jadrovej bezpečnosti i naďalej politický a ideologický náter. Ten sa časom odlúpil a zostala len otázka. O nej sme debatovali s Ing. Martou ŽIAKOVOU, CSc., predsedníčkou Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky.

Parlament samostatnej Slovenskej republiky zriadil Úrad jadrového dozoru SR v poradí už druhým svojím zákonom. Aké hlavné úlohy mu vtedy určil?

Úrad bol zriadený ako ústredný orgán štátnej správy. Jeho hlavným poslaním je vykonávať dozor nad bezpečnosťou našich jadrových zariadení. Súčasne dozerá na spoľahlivosť nakladania s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi, na bezpečnosť prepráv takéhoto materiálu. Do vienka nám dal štát kompetencie reprezentovať jeho záujmy a postoje v jadrovej oblasti na medzinárodnom poli.

V správe za rok 2006 ste konštatovali, že jadrová bezpečnosť atómových elektrární je dobrá. Sú záruky, že takou aj ostane?

Monitoring našich jadrových zariadení i kvality dozoru nad ich bezpečnosťou v čase prístupových rokovaní s Európskou úniou dopadol priaznivo. S rozsiahlymi projektmi a opatreniami na zvýšenie prevádzkovej spoľahlivosti sme začali už v roku 1992. Začali sme s rozsiahlou rekonštrukciou elektrárne V 1 v Jaslovských Bohuniciach, ktorú sme úspešne ukončili v roku 2000. Hoci je V 1 stále prevádzkyschopná a bezpečná, na základe dohody s úniou v tomto období odstavujeme jej dva bloky. Teraz sa modernizuje vo veľkom rozsahu jej sused - elektráreň V 2. Zvýši sa jej bezpečnostný štandard a predĺži sa jej životnosť. Tento projekt sa zavŕši na budúci rok. Jadrová elektráreň v Mochovciach už bola projektovaná a vybudovaná tak, aby mala všetky vyžadované a odporúčané bezpečnostné prvky a bola porovnateľná s ktorýmkoľvek blokom v západnej Európe. Dopadla úspešne aj v dôkladných previerkach renomovaných medzinárodných misií. Napríklad aj Asociácia dozorov európskych krajín prevádzkujúcich atómové elektrárne (WENRA), špeciálna organizácia zriadená Európskou komisiou na kontrolu bezpečnosti, poslala k nám svojich odborníkov, a tí odchádzali z Mochoviec i z nášho úradu s pozitívnym vyjadrením.

Jadrová bezpečnosť sa monitoruje priebežne. Naši zamestnanci priamo v jadrových zariadeniach vykonávajú lokálne inšpekcie. Denne obchádzajú celé zariadenie a kontrolujú stroje, agregáty, prístroje, pracovný režim, skrátka všetko od čoho závisí bezpečnosť prevádzky. Vykonávame aj špecializované inšpekcie zacielené na určité výrobné fázy, technologické prvky, regulačnú a kontrolnú techniku, riadenie prevádzky a iné oblasti.

Ktoré ďalšie jadrové zariadenia okrem uvedených elektrární spadajú pod váš dozor?

Sú to predovšetkým závody určené na spracovanie a úpravu rádioaktívneho odpadu. V tejto oblasti Slovensko predstavuje minimálne európsku špičku, pretože máme všetko potrebné vybavenie a technológie, ktoré sa na tento účel využívajú. Je to napríklad cementácia – zapracovanie rádioaktívnej látky do cementu, bitumenizácia – zapracovanie rádioaktívneho materiálu do asfaltovej živice, a vitrifikácia – zapracovanie najmä vysoko rádioaktívnych materiálov do sklenej matrice. Na Slovensku máme aj spaľovňu rádioaktívnych odpadov, lisovňu, fragmentačnú linku. Okrem toho v Mochovciach je úložisko nízko a stredne rádioaktívnych odpadov, dôkladne izolované od životného prostredia.

Mimoriadne udalosti v jadrových zariadeniach zaraďujete do siedmich stupňov. Koľko ste ich zaznamenali napríklad v minulom roku a v akom stupni vážnosti?

Na Slovensku sa pohybujeme spravidla v nultom, nanajvýš prvom stupni medzinárodnej stupnice jadrových udalostí INES. Poruchám spôsobeným zlyhaním zariadení sa však ťažko dá vyhnúť. S tým sa počíta aj pri výstavbe jadrového zariadenia, kde sa niektoré agregáty, ovládacie prvky, rozvody zálohujú, často aj s vypínaním a prepínaním v automatickom režime. Môže to byť napríklad výpadok čerpadla, elektrického spínača, napájača v dôsledku prirodzeného prevádzkového opotrebenia a mechanického poškodenia. Chyby obsluhy alebo nevhodné prevádzkové postupy sú u nás veľmi zriedkavé.

V minulom roku sme zaznamenali v elektrárňach V 1 a V 2 v Jaslovských Bohuniciach a na dvoch blokoch v Mochovciach 52 prevádzkových udalostí. Z toho mimo stupnice INES bolo 23 prípadov. V stupni 0, čiže medzi odchýlkami, bolo zaradených 29. Vo vyššom stupni sme nemali nijakú prevádzkovú udalosť.

V niektorých krajinách západnej Európy, napríklad v Nemecku, vzbudilo neľúbosť verejnosti nakladanie s rádioaktívnym odpadom, najmä s jeho prevozom. Môžu naši občania pokojne spávať?

Prepravu rádioaktívneho materiálu a odpadu sledujeme veľmi dôkladne. Verejnosť je v tomto ohľade citlivá. Keď sa preváža vyhorené jadrové palivo, dbáme na to, aby nedošlo k zbytočným incidentom, ktoré by skomplikovali alebo dokonca ohrozili transport. Takéto prepravy sú utajované a je to mimoriadne sofistikovaná preprava špeciálnymi, na tento účel zhotovenými a odskúšanými prostriedkami. Musia napríklad vydržať aj ťažké havárie. Moderná logistika dokáže zabezpečiť hladký priebeh akcie a dodržanie stanoveného dopravného harmonogramu. Bezpečnosť je vysoká a naši občania môžu spokojne spávať.

Jadrové materiály, najmä ich produkcia, predaj, preprava a hlavne použitie, sa stali veľmi citlivou vojenskopolitickou, ekonomickou a diplomatickou témou. Váš úrad sa podieľa na tvorbe oficiálnych stanovísk Slovenskej republiky k týmto problémom. Na čom sa zakladá náš postoj?

Našu „atómovú politiku“ vo svete prezentuje ministerstvo zahraničných vecí v spolupráci s ministerstvom hospodárstva a naším úradom. Dbáme na dodržiavanie našich medzinárodných záväzkov a v tomto smere úzko spolupracujeme predovšetkým s partnermi z Európskej únie.

Jadrová energetika u nás predstavuje významný podiel na výrobe elektriny. Máme záujem na tom, aby sa so surovinovými zdrojmi, predovšetkým s uránom, nakladalo bezpečne práve tak, ako s vyhoreným palivom a inými jadrovými materiálmi. Nebezpečenstvo predstavuje nielen neodborné zaobchádzanie s rádioaktívnymi látkami a ich použitie na vojenské účely, ale hlavne zneužitie na teroristické útoky. Preto Slovenská republika podporuje všetky medzinárodné iniciatívy na vylúčenie rizík v tejto oblasti.

Podpísali sme Dohovor o nešírení jadrových zbraní aj jeho dodatkový protokol. Medzinárodný inšpektori môžu v našich jadrových zariadeniach voľne kontrolovať, ako používame štiepny materiál a ako s ním zaobchádzame. Kontrolujú aj to, či sa u nás nenachádzajú technológie dvojakého určenia, zneužiteľné na nedeklarovanú produkciu jadrového materiálu.

Jadrové programy Iránu a Kórejskej ľudovodemokratickej republiky vzbudili v Američanoch a ich najbližších spojencoch veľkú neľúbosť. Možno dnes o ktoromkoľvek národnom programe bez pochybností vyhlásiť, že je „dvojaký“, že v druhom, neoficiálnom pláne vyrába, alebo sa pripravuje vyrábať jadrové zbrane hromadného ničenia?

Nie každý producent surového uránu ho aj spracováva. To je prípad Austrálie. Na druhej strane sa jeho spracovaniu na palivo alebo muníciu venujú krajiny, ktoré urán nemajú alebo ho neťažia. Niektoré Dohovor o nešírení jadrových zbraní podpísali, iné nie. Prípad Severnej Kórey je osobitný. Táto krajina bola signatárom dohovoru, ale od neho odstúpila, len čo sa pustila do výroby atómových bômb a technológiu úspešne zvládla. Teraz sa síce deklaratívne zriekla jadrového zbrojného programu, ale zmluvne to zatiaľ nepotvrdila.

V prípade Iránu to také jednoznačné nie je. Objavili sa síce dokumenty, ktoré naznačovali ambície a možnosti tamojšieho režimu vyrobiť jadrové zbrane, ale jednoznačné dôkazy nie sú. Okrem toho už nie je taká otvorenosť v informovaní o národných jadrových programoch, hoci donedávna boli príslušné dokumenty prístupné aj na internete. Preto ťažko predpokladať, ak niekto hrozí atómovou zbraňou, či je to len prázdne gesto, alebo demonštrácia skutočnej sily.

Práve v prípade Iránu sa objavili dve úplne protikladné vyhlásenia...

Ak nejaký štát má potrebnú technológiu a dostatok suroviny na obohacovanie, nemožno vylúčiť okrem komerčného, predovšetkým energetického využitia, aj vojenské. Bežná civilná kontrola – akokoľvek odborne erudovaná a technicky vybavená – nemôže takýto posun odhaliť. Na to sú potrebné informácie od špeciálnych služieb, ktoré na základe istých indícií predpokladajú, akým smerom sa bude vývoj v určitej krajine uberať. Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Mohamed El Baradei nedávno vyhlásil, že „nedostal nijaké informácie o tom, že v Iráne existuje konkrétny aktívny jadrový zbrojný program“. Američania vzápätí túto správu dementovali, ale zatiaľ bez akýchkoľvek dôkazov.

Aký je váš vzťah k Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE)?

Agentúra reprezentuje dobrovoľné združenie štátov. V prvom rade sa stará o záruky, že sa štiepne materiály využijú v mierovej humánnej službe ľudstvu. Jej inšpektori sledujú jadrové technológie v členských štátoch, aby sa nepoužívali na iné než deklarované účely.

Pre náš úrad je dôležité divízia, ktorá sa zaoberá dodržiavaním bezpečnosti prevádzky jadrových zariadení. Na jej pôde sa utvárajú medzinárodne platné a uznávané štandardy a odporúčania. Zhrnuté do referenčného rámca predstavujú nevyhnutný základ pre národné legislatívy.

Agentúra poskytuje poradenstvo krajinám, ktoré sa rozhodli pre atómovú energetiku, ale ešte s ňou nemajú skúsenosti, alebo chcú prevádzkovať iné jadrové zariadenia. Môže tak robiť predovšetkým preto, že na jej pôde prebieha aj rozsiahly vedecký výskum orientovaný nielen na energetiku, ale aj na zdravotníctvo a poľnohospodárstvo. Práve v týchto oblastiach výrazne pomáha rozvojovým krajinám, napríklad v boji s pôvodcami tropických chorôb a škodcami na poliach a v sadoch.

V čom sa v medzinárodných inštitúciách podarilo vášmu úradu v poslednom čase najviac uspieť? Je Slovensko v jadrovom programe skôr učiteľom než žiakom?

Ešte stále máme od MAAE čo prijímať, napríklad v oblasti vyraďovania jadrových zariadení, spracovania niektorých typov rádioaktívneho odpadu, v nukleárnej medicíne pri budovaní bratislavského cyklotrónového centra.

Na druhej strane aj my odovzdávame naše poznatky a skúsenosti. Naši experti sa zúčastňujú na zahraničných poradných a kontrolných misiách, na prípravách bezpečnostných štandardov, ktoré odrážajú skúsenosti zo svetovej praxe. Máme záujem na projektoch, zaoberajúcich sa predlžovaním životnosti jadrových elektrární, výrobou a použitím rádiofarmák pre zdravotníctvo, odbornou prípravou nových kádrov pre jadrové zariadenia.

Čo najviac vplýva na tvorbu legislatívneho rámca pre jadrovú bezpečnosť krajiny a výkon dozoru? Je to implementácia právnych predpisov EÚ a záväzkov z medzinárodných dohôd a zmlúv?

Základný zákon o jadrovej politike krajiny bol prijatý v roku 1998 a boli v ňom zakomponované všetky skúsenosti, ktoré úrad za tých šesť rokov pôsobenia zozbieral doma i u partnerských organizácií, napríklad v USA, Francúzsku, Veľkej Británii, Nemecku, Švédsku, Fínsku. Východiskom bol už existujúci zákon z federálnych čias aj s pridruženými výnosmi. Vývoj ale ide míľovými krokmi dopredu a tomu sa musí prispôsobiť ekonomika, technika i legislatíva. Aj náš vstup do Európskej únie si vyžiadal novelizáciu nášho zákonodarstva, lebo bolo treba zapracovať všeobecne platné úniové direktívy a smernice. Bola to napríklad smernica týkajúca sa prepráv rádioaktívnych materiálov. Medzinárodná prax je taká, že sa jadrová legislatíva v princípe posudzuje raz za päť rokov, aby sa v nej mohli odraziť výsledky vedeckého výskumu a technologického vývoja.

Jadrová fyzika i jadrová technológia, ako hovoríte, prinášajú stále novinky, niekedy aj nečakané prekvapenia. Ako sa s nimi zoznamujete? Zúčastňujete sa priamo na niektorých vedeckovýskumných úlohách?

Úrad sa angažuje najmä v Nukleárnej energetickej agentúre pri OECD v Paríži. Zaoberá sa projektmi bezpečnosti jadrových zariadení. Zapojili sme sa do riešenia ťažkých havárií, zabezpečenia nukleárneho paliva, do overovania kódov, čo je tvorba špecializovaného softvéru, ktorý využívame na overenie správania jadrového zariadenia v rôznych podmienkach. Spolupracujeme aj na tvorbe softvéru, ktorým sa modeluje šírenie rádioaktívneho žiarenia po prípadnej havárii atómovej elektrárne. Umožní tvorcom havarijných plánov pripraviť účinné opatrenia na elimináciu jeho následkov.

Zadali sme aj úlohu na rozpoznávanie a vylúčenie rizík pri výkone nášho dozoru. Pri menších projektoch oslovujeme najmä domáce organizácie, ktoré sa zaoberajú zváraním, analýzou materiálov, výskumom netesností na jadrových zariadeniach. Okrem Výskumného ústavu jadrovej energetiky v Trnave s nami úzko spolupracujú vysoké školy, najmä fakulty Slovenskej technickej univerzity. Pri medzinárodných projektoch riešime nám zverené čiastočné úlohy a za to dostávame komplexný výstup z projektov.

Máte takmer deväťdesiat zamestnancov. Je ich veková a vzdelanostná štruktúra zárukou nielen kvalitného výkonu dozoru, ale aj účasti na vedeckovýskumnej spolupráci s partnerskými inštitúciami?

Teraz je veľmi ťažké získať taký počet mladých ľudí, koľko by sme potrebovali u nás v dozore, ale aj v prevádzke jadrových zariadení. Technické študijné smery nie sú také populárne ako humanitné. Okrem toho jadrová technika patrí medzi tie náročnejšie odbory. Vyžaduje veľa poznatkov z matematiky, fyziky a iných aplikovaných vied.

Keď je celé odvetvie v útlme, ako sa to stalo v Nemecku, chýbajú záruky kariérneho rastu a slušného sociálneho statusu a reťazová reakcia nezáujmu zasiahne aj takých stredoškolákov a vysokoškolákov, ktorí by na to náročné štúdium mali priaznivé predpoklady. Verejnosť treba informovať aj o tom, že jadrový program sa nekončí zastavením atómovej elektrárne, ale nasleduje pomerne dlhý proces jej odstavenia a likvidácie, treba stabilizovať, spracovať a spoľahlivo uložiť rádioaktívny odpad.

Ak si aj vychováme nových odborníkov priamo na našom úrade, tak ponuky z okolitej komerčnej sféry sú veľmi lákavé. Okrem toho sa naši ľudia uplatnia nielen pri jadrovej technológii, ale aj v iných oblastiach, napríklad ako softvéroví inžinieri a v rôznych technických odboroch.

Nedávno udelená Národná cena SR za kvalitu v kategórii organizácií štátnej správy je veľavravným vysvedčením Úradu jadrového dozoru SR. Na ktoré silné a slabé stránky upozornilo vaše vnútorné sebahodnotenie odobrené nezávislou previerkou?

K silným stránkam patrí ucelený systém riadenia organizácie, jeho preskúmavanie, aktualizácia a porovnávanie so systémami riadenia v partnerských organizáciách v zahraničí. Náš úrad využíva procesný prístup pri plánovaní, realizácii, kontrole a aktualizácii postupov a činností uplatňovaných pri vykonávaní štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení. V rámci samohodnotenia bola kladne ohodnotená medzinárodná spolupráca aj systém všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré stanovujú požiadavky na bezpečnosť jadrových zariadení a sú v súlade s medzinárodnými odporúčaniami.

Samohodnotenie upozornilo na potrebu stabilizovať zamestnancov, získavať kvalifikovaných ľudí, riadiť osvojovanie si nových vedomostí, aj na nedostatok zdrojov na dlhodobé študijné pobyty zamestnancov v zahraničí. Treba viac zainteresovať zamestnancov a zapájať ich do zlepšovateľských aktivít. V budúcnosti sa budeme musieť viac zamerať na zisťovanie spokojnosti zákazníkov a poznatky z týchto sondáží využiť na skvalitnenie služieb nášho úradu.

Na aké medzinárodné trendy v jadrovej politike a v atómovej energetike bude musieť Slovensko zásadne zareagovať?

Hlavnou témou je nakladanie s rádioaktívnym odpadom a vyhoreným jadrovým palivom. Ukázalo sa totiž, že bezpečnosť prevádzky atómových elektrární je vyššia než u štandardných výrobných zariadení iného druhu. To uspokojilo verejnosť a dodalo odvahy stúpencom jadrovej energetiky aj v Európskej únii. Teraz treba preukázať našu schopnosť uložiť elektrárenský odpad a rádioaktívne látky vôbec tak, aby nemohli škodiť nielen súčasným, ale ani budúcim generáciám.

Som rada, že jadrová energetika postupuje v otázke ochrany životného prostredia koncepčnejšie a efektívnejšie než iné priemyselné odvetvia alebo aj komunálna sféra.

Slovenský jadrový program spochybnili len radikálne ekologické kruhy, aj to zo zahraničia. Na spolitizovanie témy sme doplatili v negociačných rozhovoroch s Európskou úniou predčasným zatvorením Jaslovských Bohuníc...

V Európskej únii sa zmenila pozícia jadrovej energetiky po tom, čo si ekonomický rast na prahu nového tisícročia, založený predovšetkým na rozvoji priemyselnej výroby, vyžiadal rozšírenie energetických zdrojov. Rovnováha dopytu a ponuky z polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia, dosiahnutá likvidáciou nadbytočných kapacít a úspornými opatreniami, sa narušila v prospech dopytu. Je tu reálna obava, že únia ako celok v najbližších rokoch nedokáže kryť energetickú spotrebu z vlastných zdrojov.

Domáce ticho znamená, že naša verejnosť sa stavia k atómovej energii pozitívne? Existuje hodnoverný prieskum verejnej mienky?

Svojou výpovednou hodnotou nás zaujal výsledok prieskumu Eurobarometru: slovenská verejnosť podporuje atómovú energetiku. Prieskum si dali urobiť aj Slovenské elektrárne a ten, okrem iného, ukázal, že najväčšia podpora občanov sa prejavuje v okolí jadrových zariadení, predovšetkým elektrární. To znamená, že ľudia ich prítomnosť nepociťujú ako hrozbu.

Nás prirodzene zaujíma, či občania vedia o existencii a poslaní úradu, či si uvedomujú jeho prínos pre jadrovú bezpečnosť krajiny. Chceli by sme presadiť viac osvety cez médiá, ale pre tie sme zaujímaví len pri mimoriadnych udalostiach. Preto sme sa rozhodli viac komunikovať s regiónmi, kde sú atómové elektrárne, aby to susedstvo bolo podľa možností korektné, bezkonfliktné, bez predsudkov a zbytočných emócií. Oslovili sme samosprávy, stredoškolskú mládež, radi by sme spolupracovali s učiteľmi prírodovedných predmetov.

Svojím odmietavým stanoviskom k rozvoju atómovej energetiky je známy Greenpeace a Energia tretieho tisícročia. Ale aj s týmito organizáciami, respektíve občianskymi združeniami, vedieme dialóg. Chceme ich presvedčiť o vysokej bezpečnosti prevádzky jadrových zariadení na Slovensku. Niekedy však vyjdú z ich okruhu nepresné až zavádzajúce informácie. Napríklad riadiaci systém inštalovaný v Jaslovských Bohuniciach v polovici deväťdesiatych rokov ich aktivisti označili za zastaraný, lebo „pochádza z minulého storočia“.

Ako sa staviate k otvorene nepriateľským, tendenčne orientovaným domácim a zahraničným protijadrovým kampaniam? Nedávno takéto ťaženie odštartovala radkyňa viedenského magistrátu Ulli Simová. Žiadala zastavenie financovania dostavby Mochoviec z prostriedkov Európskej únie...

V prvom rade by som rada upozornila na nepresnosti vo vyjadreniach pani Simovej. Posudzovať vplyv jadrového zariadenia na životné prostredie nie je v našej kompetencii, ale Ministerstva životného prostredia SR. Na základe informácií od Slovenských elektrární však viem, že pre svoju vlastnú potrebu a v záujme dobrej komunikácie s verejnosťou dali posúdiť tento vplyv a výsledky štúdie poskytnú aj rakúskym partnerom. Urobili to napriek tomu, že v zmysle platnej legislatívy, a tá je v súlade s legislatívou Európskej únie, nemožno požadovať takéto zisťovanie vplyvu jadrovej elektrárne na životné prostredie.

Zlepšenia v jadrovej elektrárni budú také, aby spĺňala bezpečnostné referenčné úrovne, vypracované organizáciou WENRA pre reaktory, ktoré budú v prevádzke po roku 2010. Čo sa týka financovania dostavby jadrovej elektrárne, tak to nebude zo zdrojov Európskej únie.

Ako ste sa dostali k jadrovej problematike vy osobne? Aké sú vaše ambície na čele Úradu jadrového dozoru SR?

Moja cesta k tejto špecifickej problematike mala niekoľko obratov. Na Slovenskej technickej univerzite som študovala automatizáciu a reguláciu. Témou mojej kandidátskej práce bola technická kybernetika, čiže z oblasti riadenia. Keď som si po internej ašpirantúre hľadala zamestnanie, tak jedna ponuka bola zo školiaceho centra Výskumného ústavu jadrových elektrární v Trnave. Mala som sa stať lektorkou pre meranie a reguláciu. Došlo však k zmene a ja som sa venovala technológii primárneho okruhu atómovej elektrárne. V kariérnom postupe som sa dostala k príprave zamestnancov na obsluhu, riadila som s tým súvisiace medzinárodné projekty, v ktorých sa spoločnosť angažovala, až nakoniec som prešla k projektom výslovne bezpečnostným. Posledným krokom na ceste do Úradu jadrového dozoru SR bol konkurz, v ktorom som bola úspešná.

Práca s ľuďmi sa mi páči. V mojej pracovnej náplni by som si však želala viac technického prvku. Takto sa mu venujem sporadicky, ak mi na to zostane čas. Chcem poznať aktuálny stav vývoja v tejto oblasti. Zastupujem Slovensko vo viacerých medzinárodných organizáciách, čo je tiež náročné na čas.

Mojím cieľom je vybudovať z dozoru inštitúciu, ktorá bude stabilná, bude používať moderné postupy a bude vítaným partnerom v medzinárodných riešiteľských skupinách.

Zhováral sa Peter KRÚTKY

Späť