Faktory ovplyvňujúce zdar podnikania

Slovensko, 26. 12. 2007 (Verejná správa 25-26/2007)

Ekonomická fakulta Technickej univerzity v Košiciach sa zapojila do vedecko-výskumného projektu, ktorý sa zaoberá rôznymi aspektmi inštitucionálnej podpory podnikania. Skúma ho ako faktor oživenia podnikateľského prostredia východoslovenského regiónu. Kolektív pedagógov a vedeckých pracovníkov štatisticky zisťoval, ako vnímajú podnikatelia činnosť verejnej správy, aký je stav trhu práce a ľudských zdrojov, ako sa využívajú rôzne zdroje financovania. Závery predstavujú Ing. Tomáš Želinský a Ing. Daniela Bartková, PhD. 

Výskum sa uskutočnil pred rokom na základe štandardizovaných dotazníkov. Po vyhodnotení, vecnej a logickej kontrole vyplnených dotazníkov bolo spracovaných 555, čo predstavuje 74-percentnú návratnosť z rozoslaných 750 dotazníkov.

  Pre zdravé podnikateľské prostredie je nevyhnutné, aby inštitúcie verejnej správy pomáhali rozvíjať a uľahčovať podnikanie v oblasti svojich pôsobností. Najmä miestna verejná správa sa na základe decentralizácie a dekoncentrácie v rámci reformy stáva dôležitým zdrojom pozitívnych impulzov pre rozvoj podnikania. Územnej samospráve bola zverená zodpovednosť za lokálny ekonomický rozvoj a výrazne sa rozšírili jej kompetencie, čím sa zvýšil jej reálny vplyv na tento proces. Kvalita lokálneho podnikateľského prostredia je kľúčová najmä pre malých podnikateľov, lebo sú bytostne naviazaní na miesto, kde pôsobia.

Kritika prístupu a odbornosti úradníkov

Podľa výsledkov dotazníkového prieskumu sa viac ako sedemdesiat percent oslovených podnikateľských jednotiek priklonilo k názoru, že verejná správa nepomáha rozvíjať podnikanie. Takmer šesťdesiat percent nesúhlasí s tvrdením, že kvalita poskytovaných služieb je na požadovanej úrovni. Podnikatelia sa tiež vyjadrili, že prístup (viac ako šesťdesiatjeden percent) a odbornosť (viac ako polovica) úradníkov nie sú na požadovanej úrovni. Platí pritom, že takmer vo všetkých prípadoch bol podiel neutrálnych odpovedí približne tridsaťpercentný. To môže svedčiť napríklad aj o tom, že podnikatelia nevedeli, ako na danú otázku odpovedať, alebo nemali na problém jednoznačný názor.

Autori prieskumu sa snažili zistiť, akú pozíciu majú u podnikateľov vybrané inštitúcie verejnej správy. Respondenti uviedli, že medzi tie, ktoré najviac zaťažujú ich podnikanie, patrí Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne a daňový úrad. Medzi inštitúcie nezaťažujúce ich podnikanie zaradili živnostenský úrad, miestnu samosprávu a regionálne úrady verejného zdravotníctva.

Medzi inštitúcie zaťažujúce podnikateľskú činnosť oslovení zaradili predovšetkým tie, ktorým sú povinné odvádzať dane, a to či už fiškálne, alebo parafiškálne. Únosnosť miestnych daní neposudzujú jednoznačne, lebo dve pätiny respondentov zaujali neutrálne stanovisko. Spomedzi zvyšných odpovedí sa väčšina priklonila k názoru, že výška miestnych daní nie je únosná. Vzniká tak zaujímavý paradox. Na jednej strane podnikatelia nevnímajú miestnu samosprávu ako inštitúciu zaťažujúcu ich podnikanie, na druhej strane veľká časť z nich uviedla, že výška miestnych daní nie je únosná. O tých predsa rozhoduje práve miestna samospráva.

Odhliadnuc od neutrálnych odpovedí, došli sme k záveru, že podnikatelia sídliaci v okresoch Košice I – IV a Prešov, teda v krajských sídlach, pociťujú výšku miestnych daní ako neúnosnú. To sa ale nedá povedať o ostatných východoslovenských okresoch, kde sú jednotlivé kategórie odpovedí rozložené viac-menej rovnomerne. 

Nemenej zaujímavá je štruktúra odpovedí podnikateľov na otázku, ako sa prejavila zmena miestnych daní na ich daňovom zaťažení. Podľa asi sedemdesiatich percent oslovených zmena neovplyvnila ich daňové zaťaženie. U podnikateľov, ktorých sa zmena miestnych daní dotkla, pozorujeme, že v Košickom kraji ju vnímajú negatívne, čo sa v prípade Prešovského kraja jednoznačne povedať nedá. Z priloženého grafu môžeme vyčítať, že s rastom veľkosti podniku je spojený vyšší stupeň negatívneho vnímania zmeny miestnych daní.

 

Pracovné sily a ich kvalita

Kvalitne vzdelaní a pripravení zamestnanci sú faktorom významne predurčujúcim úspech podniku. Aj Gary Becker, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, považuje za hlavné hodnoty ľudského kapitálu vzdelanie a zdravie. Ako uvádza napríklad Helsinské komuniké, pri sústreďovaní ľudského kapitálu na dosiahnutie hospodárskeho rastu, zamestnanosti a sociálnych cieľov má odborné vzdelávanie a príprava rozhodujúcu úlohu. 

Oslovení podnikatelia sa priklonili k názoru, že zamestnanci na všetkých pozíciách spĺňajú kvalifikačné požiadavky. Zároveň nesúhlasia s tvrdením, že niektoré pozície svojím charakterom a nárokmi sú dôvodom častej fluktuácie.

Pozitívom je to, že až tridsať percent oslovených podnikateľov organizuje vlastné školenia pre zamestnancov a skoro osemnásť percent im umožňuje externé štúdium, a to aj uvoľňovaním z práce.

Odpovede na otázku, či je pre podnik problémom nájsť kvalitnú pracovnú silu, nie sú jednoznačné. Menej ako polovica podnikateľov odpovedala „áno“ a tesná väčšina „nie“. Z výsledkov ďalej vyplýva, že podnikatelia z odvetví priemyslu a stavebníctva, ako aj živnostníci sa priklonili k stanovisku, že s hľadaním kvalitnej pracovnej sily majú problémy. U podnikateľov pôsobiacich v službách je to skôr naopak. Pri získavaní zamestnancov môžu firmy využívať rôzne, interné alebo externé zdroje. Zisťovali sme, či podnikatelia využívajú vonkajšie profesionálne inštitúcie na vyhľadávanie zamestnancov, alebo sa spoliehajú sami na seba. Priamo zaráža, že nevyužívajú pracovné agentúry (83,3 percenta), úrady práce (62 percent), inzeráty v novinách (59,2 percenta), ani internet (49,9 percenta), ale až 75,6 percenta z nich sa spolieha na vlastné sily. Z odpovedí na otázku, aké sú ďalšie zdroje získavania nových zamestnancov, prevládali známosti a odporúčania od známych. Iba 42 opýtaných dalo konkrétnu odpoveď. Podľa dotazníkov možno tvrdiť, že internet ako prostriedok na získavanie zamestnancov sa vo väčšej miere využíva v krajských mestách. Ďalej platí, že veľké firmy využívajú internet viac ako malé firmy a podobne je to aj pri využívaní inzerátov v tlači.

Z prieskumu ďalej vyplýva, že až skoro dve pätiny opýtaných podnikateľov kladie dôraz na absolvovanú prax na všetkých pozíciách a vyše štyridsaťšesť percent nevyžaduje prax na žiadnej pozícii. Kým v „mikropodnikoch“ skôr nevyžadujú prax na žiadnej pozícii, v malých, stredných a veľkých podnikoch je to viac-menej naopak. 

V otázke absolventov vysokých škôl sa podnikatelia priklonili k názoru, že úroveň ich odbornej pripravenosti je vyhovujúca, čo potvrdil aj štatistický test, no u absolventov stredných škôl je situácia nejednoznačná. Prevláda tu neutrálna odpoveď. To môže, okrem iného, znamenať, že podnikatelia nemajú dostatočné poznatky o úrovni vedomostí absolventov stredných škôl, prípadne ich skúsenosti s takými absolventmi môžu byť rovnako dobré, ako aj zlé, preto nevedia zaujať jednoznačný postoj. 

 

Peniaze zvonku

Pred samotným založením podniku, aj počas podnikania sa musí podnikateľ zamyslieť nad tým, ako si bude svoju činnosť financovať. Medzi najdôležitejšie zdroje financovania patria bankové úvery. Podľa dvoch pätín oslovených podnikateľov však v prípade potreby nie je jednoduché ich od bánk získať. Len približne štvrtina opýtaných sa priklonila k opaku. Platí však, že s veľkosťou podniku rastie aj miera príklonu k názoru, že získať bankový úver je jednoduché. Spomedzi oslovených podnikateľov v priebehu posledných piatich rokov o úver nežiadalo až približne štyridsať percent. Úspešnosť žiadostí o úver, počítaná ako pomer počtu všetkých úspešných žiadostí k počtu všetkých podaných žiadostí, je pritom až sedemdesiatštyri percent.

Pri vybavovaní žiadostí o úver banky spravidla vyžadujú rozličné podklady vrátane plánovacích dokumentov. Preto prekvapuje zistenie, že až šesťdesiatdva percent oslovených podnikateľských jednotiek nepripravuje dlhodobé strategické zámery. Plánovito postupuje iba tridsaťosem percent. A priori sa dalo očakávať, že strategické zámery budú pripravovať skôr spoločnosti ako živnostníci; a skôr veľké podniky ako malé. Tento záver potvrdilo štatistické testovanie hypotéz.

V porovnaní s bankovými úvermi je relatívne lepšie vnímané získavanie pôžičkového kapitálu od nebankových inštitúcií, kde 40,9 percenta oslovených podnikateľov označuje tento proces ako jednoduchý a 32,5 percent ako zložitý. 

Popri bežných zdrojoch financovania sa podniky môžu uchádzať o projekty Európskeho sociálneho fondu. Lenže až tri štvrtiny oslovených podnikateľov v priebehu posledných piatich rokov o takýto projekt nepožiadalo. Podobne ako pri výpočte úspešnosti žiadosti o bankový úver možno určiť úspešnosť podaného projektu. V našej vzorke je táto úspešnosť 51,5 percent, čiže približne každý druhý podaný projekt bol úspešný.

  Výsledky prieskumu sú zaujímavé nielen pre slovenských podnikateľov, finančníkov a činiteľov verejnej správy. Na východ krajiny prichádza aj zahraničný kapitál a jeho predstavitelia budú chcieť poznať, ako vyzerá a ako sa vyvíja tamojšie podnikateľské prostredie.

Tomáš ŽELINSKÝ,

Daniela BARTKOVÁ

Späť