Kompas v labyrinte užitočných čísiel

Slovensko, 11. 1. 2008 (Verejná správa 1/2008)

Štatistika napriek nelichotivým vyjadreniam Benjamina Disraeliho a Winstona Churchilla neodmysliteľne patrí k modernej spoločnosti. Štatistický úrad Slovenskej republiky je fabrikou na dáta. Na jeho čele stojí od februára minulého roku PhDr. Ľudmila BENKOVIČOVÁ, CSc. V rozhovore pre našu redakciu sa podelila o svoj pohľad na výsledky a perspektívy kľúčovej informačnej databanky štátu.

Na čele viacerých ústredných štátnych inštitúcií stoja ženy. Myslíte si – v roku venovanom boju za rodovú rovnosť – že sa prelamujú patriarchálne predsudky a bariéry v našej spoločnosti prelamujú?

Celý ten proces prelamovania patriarchálnych predsudkov je dlhodobá záležitosť a každá historická etapa doňho niečo prináša, vkladá. Dnes sú na Slovensku ženy v riadiacich funkciách zastúpené najmä na úrovni stredného manažmentu. Zatiaľ výraznejšie absentujú vo vrcholovom manažmente - ak sa na to pozeráme z hľadiska zastúpenia žien v celej štruktúre pracovných síl. Som presvedčená, že súčasná generácia mladých žien sa o zastúpenie na vedúcich postoch bude uchádzať oveľa aktívnejšie a dôslednejšie ako doteraz.

Štatistický úrad je inštitúcia, kde štyri pätiny osadenstva tvoria ženy. Preto je pochopiteľné, že u nás rodové bariéry nie sú také výrazné. Ten počet žien celkom prirodzene vygeneroval špičkové manažérky na vedúce posty. Napríklad z ôsmich riaditeľov krajských štatistických pracovísk je šesť žien. V histórii Štatistického úradu SR je však na čele žena po prvý raz.

V Štatistickom úrade SR ste už pôsobili v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Pýtajúc sa slovami filozofa: do akej vody ste vstúpili teraz?

Do vody, ktorá je oveľa dynamickejšia a dravšia. Kto sa v nej nechce utopiť, musí byť naozaj dobre pripravený a zdatný, aby dokázal razantne zaberať a udržať sa nad hladinou. Vyššie nároky na prácu úradu vyplynuli z našich medzinárodných väzieb a záväzkov. Veď žiadna národná štatistika nežije izolovane, len na domácom piesočku, vždy ju strháva a konfrontuje medzinárodne uznávaný vývoj a jeho trendy. Zároveň naša spoločnosť sa vyvíja dynamicky, zmenili sa požiadavky a zvýšili nároky na služby štatistiky, na kvalitu, štruktúru, frekvenciu jej výstupov. Na tieto trendy musel úrad odpovedať rýchlo a kvalifikovane, čo sa mu vo vysokej miere podarilo.

Okrem tlaku externého prostredia tu boli vnútorné odborné impulzy. Štatistika ako veda sa už oddávna naučila rýchlo prispôsobovať sa spoločenským zmenám a požiadavkám, zdokonaľovať svoje postupy pri zbere a spracovaní dát, preberať poznatky iných vedných odborov. To sa odráža v modernizácii metodiky a metodológie zaznamenávania a analýzy spoločenských javov, indikátorov a ich tvorby a tak ďalej.

Dá sa vôbec zmerať, nakoľko profituje z vašej práce štátna správa, ale aj zákonodarná moc a súdnictvo?

Rozhodovanie v makroekonomickej rovine je bez štatistiky nepredstaviteľné. Rýchle a spoľahlivé údaje sú najlepším nástrojom hospodárskej politiky štátu, dobrou bázou na racionálne a efektívne rozhodovanie v spoločenskom záujme.

Kvantifikovať, kto a ako z našej práce profituje, je veľmi ťažké. Povedať však musím jedno: prakticky celá štátna správa a územná samospráva, ale i výskumné a vývojové inštitúcie, ktoré sa venujú ekonomickým a sociálnym problémom, by veľmi ťažko zvládali svoje poslanie, keby nemali k dispozícii naše informácie a dáta. Vedieme napríklad register firiem a organizácií, zhromažďujeme údaje o makroekonomike, počnúc hrubým národným produktom a národnými účtami. Máme podrobný prehľad o celom podnikateľskom sektore, rozčlenené údaje podľa produkcie, výnosov, počtu pracovníkov. Máme celé databázy týkajúce sa demografie – všetky štruktúry obyvateľstva, ich sociálny status, ekonomickú aktivitu. Vedieme i databázy zo sféry kultúry, vzdelania, zdravotníctva, športu. Z oblasti ministerstva vnútra je to nielen verejná správa, ale aj oblasť pôsobenia silových zložiek – také je sledovanie kriminality a jej faktorov.

Dôležitú úlohu v politike zohrávame tým, že sa staráme o rýchle a bezpečné spracovanie výsledkov pri všetkých voľbách, ktoré u nás prebehnú. Na úrovni miestnej samosprávy je to vlastne permanentný proces, lebo sa vyskytujú doplňujúce voľby poslancov, ale i starostov a primátorov.

Ako prijímajú vaše výstupy a informácie v Eurostate, v OECD a v OSN?

Pre nás je kľúčovým partnerom Eurostat – Európsky štatistický úrad, ktorý vznikol z podnetu Európskej komisie v roku 1993. Jeho poslaním je monitorovať všetky procesy štatistického charakteru na území členských krajín Európskej únie. Európsky štatistický systém má teraz tridsaťjeden členov a okrem členov únie sú doňho zapojené krajiny Európskeho združenia voľného obchodu a Švajčiarsko. Slovensko patrí medzi tie krajiny, voči ktorým je ohľadne ich štatistickej praxe veľmi málo výhrad. Nie je to prázdna samochvála, ale dokazuje to aj kontrola dodržiavania pätnástich hlavných zásad práce so štatistickým materiálom – zberu, spracovania, dopočtov, kvality údajov, ich disiminácie a tak ďalej. Začiatkom júla 2007 sme mali kontrolu z Eurostatu, zameranú na dodržiavanie princípov európskej štatistiky v našich podmienkach, a ich správa vyznela pre nás veľmi dobre.

Naším najvážnejším problémom - nielen naším, ale typickým pre všetky postsocialistické krajiny - je to, že na niektoré zisťovania nemáme dostatok finančných prostriedkov. Ani na tie, ktoré si vyžaduje Rada Európy, a to je pre nás zákon.

V roku 2006 získal váš úrad certifikát ISO 9001:2000. Stavia vás toto vysvedčenie kvality do jedného radu so štatistikami vyspelých krajín západnej Európy a zámoria?

Nijaký kvalitatívny certifikát nevznikne na vode a už vôbec nie certifikát ISO – Medzinárodnej organizácie pre štandardizáciu. Hodnotenie Bureau Veritas má medzinárodný punc, lebo je to inštitúcia s tradíciou a autoritou. Certifikát je výsledkom systematickej práce, ktorá pozdvihla úrad na vysoký a udržateľný kvalitatívny štandard. Aj pri minuloročnej obhajobe certifikátu sme obstáli dobre. V niektorých dimenziách sme sa aj zlepšili.

V jednom rozhovore ste sa vyjadrili, že sa teraz viac ako predtým ponárate do sveta čísiel. Ale ako sociologičke vám zrejme nič nebráni čítať aj medzi číslami?

Cítim vnútornú povinnosť spoznať matériu, s ktorou štatistika pracuje - spoločenské javy, vzťahy, procesy v ich súvislostiach a zákonitostiach, ale i konkrétne zisťovacie metódy. Za číslami štatistiky je celá naša krajina, všetci jej obyvatelia, prejdená historická cesta i náčrt budúcnosti. Porozumieť týmto číslam a dať im zmysel, ale i inšpiratívny potenciál, to si žiada poznať túto spoločnosť a mať o nej jasný, neskreslený, objektívny obraz. Ak chcete akékoľvek číslo správne interpretovať a zasadiť do správneho kontextu, musíte poznať cestu jeho vzniku, pochopiť spoločenské procesy a ich aktérov, o ktorých vypovedá. Potom dostane tú potrebnú výpovednú hodnotu pre rozhodovaciu prax – politickú, hospodársku a inú. To je pre mňa čítanie za číslami, to sa snažím zvládnuť.

Ale tie čísla sa môžu zmeniť a môže sa zmeniť aj ich intepretácia...

Áno, keď sa na javy pozriete zmenenou metodikou alebo ich zaradíte do nových súvislostí a vzťahov. Finálna podoba čísla, ktorá sa dostane k užívateľovi, sa potom zmení.

Sociológ podľa mňa využíva pri skúmaní spoločenských javov oveľa častejšie kvalitatívne prístupy, niekedy aj sociálno-psychologické, viac siaha po nekvantifikovaných metódach. Svoju úlohu zohráva historická i osobná skúsenosť, pozorovanie, ale aj intuícia.

Štatistika musí byť postavená na takých metódach, ktoré merateľnými veličinami definujú podobu, charakter i vlastnosti monitorovaných sociálno-ekonomických skutočností. Na jednej strane môžete vyčísliť všetky materiálne podmienky života ľudí i celých spoločenských skupín, ale tie sa nemusia odraziť vo vedomí, v názoroch a pocitoch u každého rovnako. Vždy tam bude čosi subjektívne, individuálne jedinečné a to možno prejaviť len verbálne - slovami, rozprávaním. A slová už ťažko môžete vtesnať do nejakého štandardu a vôbec nie do vzorca. Preto aj prieskumy zisťujúce index pocitu šťastia majú netradičnú podobu a sú na pomedzí štatistiky a sociológie. Štatistika stojí pred výzvou, aby sa vyrovnala aj s meraním nemateriálnych veličín.

Prečo sa vaše vysvetľujúce komentáre a odborné výklady k štatistickým a sociologickým zisteniam často veľmi líšia od interpretácií rôznych analytikov, novinárov a predstaviteľov politických strán a hnutí?

Vidím viac príčin. V spoločnosti je relatívne nízke štatistické povedomie. Štatistické informácie predstavujú veľmi špecifickú, vysoko profesionálnu oblasť, s určitými intelektuálnymi nárokmi nielen na vlastnú poznávaciu činnosť, ale aj na prácu s jej produktmi. Treba sa vyznať v indexoch, indikátoroch, ukazovateľoch s komplikovanou štruktúrou. Široká verejnosť, ku ktorej počítam nielen sekretariáty politických strán a hnutí, ale i väčšinu masmédií, spravidla potrebné štatistické know how nemá a niekedy je príliš komplikované jednoducho vtesnať alebo vyložiť v jednom krátkom článku kontext alebo determinanty štatistického zistenia.

Potom sa stane, že ak niekto predikuje, že rast hrubého domáceho produktu dosiahne na Slovensku desať percent, a realita je o percento nižšia, objavujú sa titulky alebo výroky o sklamaní, spomalení a podobne. Pritom celá Európska únia, OECD, svetové finančné inštitúcie a odborná tlač sa o ňom vyslovujú uznanlivo, lebo hrubý domáci produkt, ktorý rastie tempom rýchlejším ako päť percent, všade považujú za uspokojivý a ekonomiku, ktorá ho produkuje, za úspešnú ekonomiku.

Predstavuje hospodárska a podnikateľská sféra medzi vašich najpozornejších a najvďačnejších klientov, alebo je to ktosi iný?

Táto sféra je viacvrstevná, štruktúrovaná. Subjekty z decíznej sféry, ktoré plánujú a realizujú štátnu hospodársku politiku, a podnikatelia z veľkých a stredných podnikov sa bez štatistických údajov nezaobídu. Sú to pravidelní a profesionálne nároční klienti.

Rozdielne prístupy badáme medzi menšími domácimi a zahraničnými investormi. Keď k nám príde cudzinec s kapitálom a záujmom investovať, tak medzi prvými úradmi navštívi štatistiku a preštuduje si všetko, čo máme o príslušnom regióne alebo oblasti, v ktorej chce podnikať. Naši podnikatelia, najmä malí a začínajúci, ešte štatistiku nedoceňujú a málo využívajú jej zistenia pri voľbe vlastnej stratégie a rozhodovaní o obchodných plánoch. Vnútorný prehľad, najmä z regionálnych štatistík, tiež ukazuje, že zahraniční podnikatelia vyberajú štatistické údaje cieľavedome, premyslene, so znalosťou veci. Prichádzajú z prostredia, kde je služba štatistiky podnikateľskému prostrediu neodmysliteľná, kde je podnikanie jednoducho sofistikovanejšie, premyslenejšie a dômyselnejšie ako naše domáce, v ktorom príliš často sa podnikateľ spolieha iba na vlastný subjektívny úsudok, náhodnú skúsenosť a intuíciu.

Naším vďačným klientom sú výskumné a vývojové pracoviská, ktoré odoberajú celé súbory dát v takzvanej primárnej podobe, ďalej ich analyzujú a spracúvajú podľa vlastných potrieb. Často k nám chodia vysokoškoláci, najmä z ekonomických študijných odborov, ktorí hľadajú zdroje pre svoje diplomové práce, ale i budúci doktorandi. Spolupracujeme aj so zahraničnými univerzitami, ktoré sa na nás obracajú so žiadosťou o údaje, potrebné napríklad na komparatívne alebo analytické štúdie o stredoeurópskom priestore. Sme fabrika na dáta, zákaznícky orientovaná inštitúcia a vychádzame v rámci platného zákona v ústrety každej reálnej a splniteľnej požiadavke.

Stretávate sa u vašich informátorov s rovnakou ochotou?

Povinnosť poskytovať informácie štatistike ukladá aj zákon. Podľa neho nám má poskytnúť požadované údaje každá spravodajská jednotka – inštitúcia i jednotlivec - na ktorú sa pri plnení úloh zo štátneho programu štatistických zisťovaní obrátime. Narážame však na paradoxnú situáciu. Zatiaľ čo štátne a samosprávne úrady, ale i podnikatelia využívajú výsledky našej práce, tak pri napĺňaní našich databáz už takí ochotní nie sú. Najmä malí podnikatelia sa sťažujú, že im poskytovanie údajov pre štatistiku berie čas a komplikuje administratívu. Niektorí sa vyhovárajú, ďalší nás kritizujú, že sme ich zaradili do výberového zisťovania. Pritom mnohí od nás žiadajú stále podrobnejšie, detailne rozvedené prehľady, niekedy až lokálne precizované. Bez patričných vstupných informácií ich však vyhotoviť nevieme a nemôžeme.

Pre nás je kľúčovou úlohou postupne znižovať záťaž spravodajských jednotiek, najmä v podnikateľskej sfére, nahrádzať údaje z priamych štatistických zisťovaní dátami z rôznych administratívnych zdrojov. V súčasnosti je situácia taká, že bez spolupráce so spravodajskými jednotkami, bez poskytovania požadovaných údajov formou štatistických výkazov sa jednoducho nezaobídeme.

V politicky stabilnejších krajinách je zvykom, že dôležitým politickým rozhodnutiam, vrátanie legislatívnym krokom, predchádzajú výskumy verejnej mienky a verejné diskusie s odborníkmi a občanmi. Prečo toto zatiaľ u nás chýba?

To nie je otázka pre štatistiku, ale pre výskum verejnej mienky. Môj osobný názor je, že u nás sa ešte nerobí politika skutočne profesionálne, že až príliš často sa niektoré politické rozhodnutia tvoria výrazne subjektívne, ad hoc a intuitívne. Vyplýva to z krátkych dejín našej ponovembrovej politiky a z minulosti jej reprezentantov. Veď len málokto, ak vôbec niekto, prešiel klasickým vývojom politika z krajiny s dlhou demokratickou tradíciou, čiže začal s politikou na lokálnej úrovni a prepracoval sa až po vrcholnú. Naši politici sa do vysokej politiky dostali zdola jednorázovým revolučným skokom – zo školy, z výroby, obchodu, podnikania, úradu - a učili sa na pochode, na vlastných pokusoch, chybách a škodách.

Rozhodovanie skúseného, ostrieľaného politika je úplne iné než nerozhľadeného začiatočníka. Myslím si, že je otázkou času, kedy aj na Slovensku budú nároky na politika porovnateľné s nárokmi v iných demokratických krajinách, kedy sa aj u nás politika skultivuje a nastaví na úroveň, akou sa vyznačuje vyspelá Európa.

Pri nedávnych spomienkach na november 1989 zazneli hlasy, a to dokonca aj z pôdy Slovenskej akadémie vied, že žijeme o päťdesiat percent lepšie ako vtedy. Ako je to možné, keď okolo jedenásť percent obyvateľstva žije pod hranicou chudoby?

Citovanú akademickú štúdiu nepoznám, ale k takýmto paušálnym tvrdeniam sa staviam dosť skepticky. Slovenská spoločnosť sa od novembra 1989 veľmi rozrôznila, heterogenizovala. Vytvorili sa veľké rozdiely vo všetkých dimenziách spoločenského života a výrazne sa otvorili sociálne nožnice. Rozdiely v príjmoch, v materiálnych podmienkach života a v spotrebe sú také silné, že akékoľvek priemery, alebo argumentovanie priemermi je abstraktné a málo vypovedajúce. Priznám sa, že nemám rada priemery a spriemerňovanie - možno je to sociologická skúsenosť vo mne - lebo priemery viac zakrývajú, než odhaľujú.

Nazdávam sa, že naša spoločnosť prešla za tých osemnásť rokov veľmi prudkým, dynamickým rozvojom, ale nemôžem povedať, že v priemere to prinieslo rovnaké benefity všetkým sociálnym vrstvám a skupinám. V spoločnosti vzniká úplne iná hierarchia, iná sociálna štruktúra, čo je pochopiteľné, lebo to zodpovedá politickej zmene, zmeneným ekonomickým a sociálnym vzťahom. Preto napríklad aj spriemerňujúce údaje sú vnímané oveľa kritickejšie ako v časoch príjmovej nivelizácie za socializmu.

Pri dnešnej diferenciácii spoločnosti už nejestvuje dominujúci životný štýl, ktorý by všetci uznávali a chceli si ho osvojiť. Existujú a presadzujú sa rôzne životné štýly, hoci aj dnes je akýmsi vzorom životný štýl úzkej skupiny bohatých, ku ktorému by sa radi mnohí priblížili. Reálne sa formujú profesné a sociokultúrne zoskupenia, ktoré si vytvárajú vlastný hodnotový rebríček, špecifické vzťahy k práci i k rodine, politike, duchovnému životu, kreujú vlastnú kultúru sociálnych vzťahov odlišnú od iných spoločenských vrstiev.

Z mnohých strán počúvame slová uznania i závisti, keď sa hovorí o tempe hospodárskeho rastu našej krajiny. Aké sú šance, že sa ešte nejaký čas udrží a že sa nezamestnanosť ešte zníži? V čom sa líšia vaše úvahy od úvah podnikateľov, bankárov a analytikov?

Štatistika zaznamenáva predovšetkým to, čo tu bolo. Môže do istej miery aj predpovedať ďalší vývoj. Štatistici sú v prognózach opatrní a konzervatívni. Nechcú vzbudzovať vo verejnosti prehnané očakávania, alebo naopak, skepsu, či depresie. Konkrétne čísla však vypovedajú o zdravom a silnom raste slovenskej ekonomiky. Ak si napríklad zoberieme typický ukazovateľ ekonomického vývoja krajiny – hrubý domáci produkt, potom Slovensko dosiahlo v treťom štvrťroku s 9,4 percenta tretie najvyššie tempo jeho rastu spomedzi všetkých členov Európskej únie. V roku 2007 mal podľa našej prognózy narásť celkový hrubý domáci produkt o deväť percent.

Slovenská ekonomika je dobre nastavená. Nikto z našich ekonómov, podnikateľov, bankárov nemá vecný dôvod vyjadrovať pochybnosti alebo obavy z najbližšieho vývoja. Treba pripomenúť, že Slovensko plní maastrichtské kritériá nevyhnutné na prijatie jednotnej meny euro k 1. januáru 2009. Či sa súčasné tempo udrží i vo vzdialenejšej budúcnosti, to je otázka pre analytikov. Oni musia posúdiť perspektívy a možnosti ekonomického rastu. Dnes už je jasné, že také vysoké percento rastu HDP, aké dosahujeme v súčasnosti, sa dlhodobo nedá udržať.

Bez ohľadu na to, že úrady práce vykazujú nezamestnanosť inou metodikou ako štatistický úrad, ktorý používa medzinárodné štandardy, zhodujú sa v jednom – nezamestnanosť na Slovensku postupne klesá. Výrečný je fakt, že v niektorých regiónoch a firmách už dnes pociťujú nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Pokles nezamestnanosti by mohol byť ešte razantnejší, keby štruktúra nezamestnaných viac zodpovedala požiadavkám trhu práce.

Občania sa celkom pragmaticky pýtajú, kedy sa to odrazí v raste ich životnej úrovne. Zostane ich mikroekonomická túžba v tieni makroekonomickej hrdosti?

To nie je otázka pre štatistika. Spôsob, ako sa vyprodukované zdroje konkrétne rozdeľujú, koľko prostriedkov a akými finančnými tokmi potečie, to už neurčuje štatistika, ale politická a ekonomická generalita. Tá rozhoduje o tom, či spoločne vyprodukované zdroje pôjdu prednostne na výstavbu diaľnic, na podporu zahraničných investícií, alebo na zdravotníctvo, kultúru, školstvo, do sociálnej siete, alebo sa jednoducho prejedia. Kľúčovým kontextom rozhodovania je celková vízia spoločenského rozvoja, určenie jeho základných dimenzií, cieľov i ciest, akými sa bude spoločnosť uberať.

Prípravy na vstup do eurozóny sa dotknú aj štatistiky. Aké úlohy pre vás z toho plynú?

Veľmi stručne povedané, našou povinnosťou je pripraviť celý národný štatistický systém na prechod na euro – prispôsobiť tejto potrebe štatistické výkazníctvo, spracovať a konvertovať na euro tie dáta a dátové sklady, ktoré štatistika a jej užívatelia potrebujú. Štatistický úrad SR bude počas dvanástich mesiacov v desťadňových intervaloch podrobne monitorovať cenový vývoj na Slovensku. Ústav pre výskum verejnej mienky, ktorý je súčasťou nášho úradu, bude zisťovať nálady obyvateľstva a ich očakávania v súvislosti s eurom.

Ideme do novej, nevyskúšanej situácie. Je o to ťažšia a citlivejšia, že do eurozóny vstupujeme pred našimi susedmi z Vyšehradskej štvorky.

Žijete v harmonickom sociologickom manželstve a netajíte sa tým, že najviac lásky venujete vnúčaťu. Aká má byť podľa vašich predstáv moderná slovenská babička?

Ťažká otázka. Myslím si, že každá rodina si vytvorila svoj vlastný obraz ideálnej babičky. Staré mamy sú rôzne – vekom, povolaním, kondíciou, zaradením do rôznych sociálnych zoskupení, do rôznych kultúrnych a regionálnych prostredí. Iné je postavenie babičky v dôchodku, iné pracujúcej babičky, ináč je to v zomknutom viacgeneračnom spolužití, ináč pri oddelenom bývaní, iné možnosti má babička žijúca na vidieku, iné mestská babička v panelákovom byte. Každá však má pre vnúčatá lásku a porozumenie, niekedy až slabosť, nešetrí časom, ani silami. To je aj môj prípad.

Chcem byť v kontakte s vnúčatami, byť pri tom, ako rastú, byť súčasťou ich detstva, ako sa len dá. Oni sú zase výplňou môjho voľného času, ak o takom vôbec môžem hovoriť. Z vlastnej skúsenosti už viem, že pozícia babičky je oveľa krajšia, príjemnejšia a upokojujúcejšia ako pozícia mamy. Mama musí zvládnuť celodenný repertoár povinností a prác okolo dieťaťa, a babička si vychutnáva šťastné chvíle vykrojené z každodennej všednosti. Mať vnúčence je v dnešnej dobe najnespochybniteľnejším benefitom.

Zhováral sa Peter KRÚTKY

Späť